Každý 10. Slovák žije od výplaty k výplate: Nový trend ťa môže zatiahnuť do pasce, z ktorej niet úniku

Čo sa stane s ekonomikou, keď sa dlh prestane brať ako výnimka a státisíce ľudí ho začnú vnímať ako bežný spôsob, ako vyjsť s peniazmi?

Slovensko sa v roku 2026 ocitlo v bode zlomu. Správanie dlžníkov sa mení rýchlejšie, než stíha reagovať legislatíva, a účet za to platia slovenské firmy. Upozorňuje na to Asociácia slovenských inkasných spoločností na základe nového prieskumu.

Vznikol nový typ dlžníka

Podľa reprezentatívneho prieskumu agentúry MNForce pre ASINS sa už 10 % Slovákov v súčasnej situácii bez dlhov nezaobíde a nedokáže všetko platiť hneď. Dlh z mimoriadnej udalosti sa tak mení na trvalý spôsob, ako prežiť mesiac.

Práve to je jadro problému. „Vzniká nová stredná kategória dlžníka, formálne v poriadku, ekonomicky na hrane,“ zdôrazňuje Martin Musil, prezident asociácie.

Tento posun podľa neho mení hru pre banky, operátorov, energetiku, nájomné bývanie aj samotný štát.

Časť ľudí pod tlakom inflácie a poklesu reálnych príjmov rezignuje na bežnú platobnú disciplínu. Podiel neplatičov, ktorí prestávajú platiť úplne, podľa prieskumu ASINS vzrástol z 3,9 % na 4,5 %.

Najviac trpia mladí ľudia

Zmenu potvrdzujú aj nezávislé zdroje. Analýza Národnej banky Slovenska zo Zisťovania o financiách a spotrebe domácností, publikovaná v januári 2026, ukazuje, že mladé domácnosti vo veku 16 až 34 rokov reálne schudobneli o 16 %.

Štvrtina slovenských domácností dnes žije od výplaty k výplate. V takejto situácii sa akýkoľvek nečakaný výdavok ľahko zmení na trvalý dlh.

Alarmujúce sú najmä dáta o mladých. Podľa údajov CRIF tvoria 20- až 29-roční už 14,4 % všetkých osobných bankrotov na Slovensku. Generácia, ktorá by mala kariéru len rozbiehať, sa tak čoraz častejšie ocitá v platobnej neschopnosti.

Prečo tradičné vymáhanie prestáva fungovať

Klasické inkasné nástroje narážajú na limity. Písomné upomienky a telefonáty boli navrhnuté pre dlžníka, ktorý dlh vníma ako problém a chce ho riešiť.

Pri novej skupine to však neplatí. „Najťažší dlžník v roku 2030 nebude ten, kto nechce zaplatiť, ale ten, koho už nebude počuť,“ hovorí Musil. Reč je o človeku, ktorý nekomunikuje, nereaguje a jeho ekonomická situácia je trvalo na hrane.

Práve takíto dlžníci zvyšujú objem pohľadávok, ktoré sa dajú vymôcť len s veľkými ťažkosťami, a tlačia na platobnú morálku v celej krajine.

Reťazový efekt už dusí slovenské firmy

Dôsledky pociťujú podniky. Podľa European Payment Report 2026, ktorý spracúva spoločnosť Intrum na vzorke 8 385 firiem v 20 krajinách vrátane 240 slovenských, prichádza 12,13 % tržieb slovenských firiem oneskorene.

Najnebezpečnejší je reťazový efekt. Tretina podnikov priznáva, že pre meškajúce platby klientov nedokáže včas zaplatiť vlastným dodávateľom. Z krajiny s relatívne stabilnou platobnou disciplínou sa tak stáva ekonomika, kde časť firiem nedobrovoľne financuje svojich odberateľov, často na úkor vlastných investícií, miezd či rozvoja.

Inflácia zasahuje slovenské firmy najviac v Európe

Situáciu zhoršuje makroekonomické prostredie. Infláciu označuje za znepokojujúci problém 62 % slovenských firiem, kým európsky priemer je 48 %. Medziročne ide o výrazný nárast z úrovne 53 %.

Slovensko sa tak ocitlo na prvom mieste z 20 sledovaných ekonomík v miere, akou inflácia zaťažuje firmy. Pre porovnanie, v Česku aj Poľsku je to len 45 %.

Tlak sa prejavuje aj na ambíciách. Rozšíriť obchodné operácie plánuje v roku 2026 len 19 % slovenských firiem, zatiaľ čo európsky priemer je 31 %. Slovensko tak v ochote rásť skončilo na poslednom mieste prieskumu.

Legislatíva na zmeny nereaguje

Veľkú časť problému tvorí podľa asociácie zaostávajúce právne prostredie. Slovenský systém oddlženia končí v 97 % prípadov s nulovým výťažkom pre veriteľa a podmienky oddlženia fyzických osôb sú v porovnaní s väčšinou krajín EÚ príliš benevolentné.

Zlyháva aj exekučné vymáhanie. Jeho efektivita klesla v prvom roku podľa analýzy ASINS, ktorá vychádza z viac než 250-tisíc exekučných konaní, na 4,9 %.

„Legislatíva napomáha odmeňovať nezodpovedné správanie, či už vo forme ľahkého oddlženia za nulu, alebo nepredvídateľných súdnych rozhodnutí,“ dopĺňa Pavol Jakubov, viceprezident asociácie.

Inkasný sektor siaha po samoregulácii

Keďže štát nestíha držať krok, sektor volí vlastnú cestu. ASINS 27. mája 2026 schválila aktualizovaný a adresnejší Etický kódex, ktorý členské spoločnosti zaväzuje nad rámec zákona.

Medzi kľúčové princípy patrí nulová tolerancia nátlaku, dôsledná diskrétnosť pri kontakte, primeraná frekvencia kontaktu a povinnosť pravdivo a jasne informovať dlžníka o jeho situácii a možnostiach riešenia.

Záver je jednoznačný. „Potrebujeme kombináciu troch vecí, teda realistickú legislatívu, zodpovedných veriteľov a férové, profesionálne vymáhanie,“ uzatvára Peter Dvornák, viceprezident asociácie.

Na dve z nich vie podľa neho sektor začať vplývať už dnes, no bez zmeny legislatívy zostane tretí pilier slabým miestom.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska