Klimatický jav Super El Niño prinesie tichú hrozbu. V chatách a garážach hrozí smrteľný vírus

Meteorologický jav El Niño býva najčastejšie spájaný s nepriaznivým počasím, silnými zrážkami alebo vlnami horúčav. Odborníci však upozorňujú, že jeho dôsledky môžu siahať aj do oblasti epidemiológie.

Podľa portálu AccuWeather by potenciálny Super El Niño, ktorý sa môže rozvinúť v druhej polovici roka 2026, mohol nepriamo zvýšiť riziko výskytu hantavírusu. Ide o zriedkavé, ale potenciálne smrteľné ochorenie prenášané hlodavcami.

Riziko nespočíva v samotnom El Niñe

Experti z portálu Unilad zdôrazňujú, že El Niño vírus nespôsobuje. Nebezpečenstvo vzniká prostredníctvom zmien v životnom prostredí, ktoré tento klimatický jav prináša. Silnejšie dažde a vyššia vlhkosť podporujú rast vegetácie, čím sa zvyšuje množstvo potravy pre hlodavce.

Viac potravy znamená rast populácie myší a ďalších prenášačov hantavírusu. Keď sa ich počet výrazne zvýši, častejšie sa dostávajú do blízkosti ľudských obydlí, chát, garáží alebo skladov. Práve vtedy rastie pravdepodobnosť kontaktu človeka s kontaminovaným trusom, močom alebo slinami infikovaných zvierat.

Podľa amerického Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) sa väčšina prípadov hantavírusu prenáša vdýchnutím mikroskopických častíc z kontaminovaných výlučkov hlodavcov. Vírus môže spôsobiť závažné poškodenie pľúc a v niektorých prípadoch končí smrťou.

Historická skúsenosť z USA

Vedci z National Library of Medicine upozorňujú, že podobný scenár sa odohral už začiatkom 90. rokov minulého storočia. V roku 1993 zasiahlo oblasť známu ako Four Corners na juhozápade Spojených štátov nečakané prepuknutie hantavírusového pľúcneho syndrómu.

Následné vyšetrovanie ukázalo, že predchádzajúca sezóna El Niño priniesla do regiónu nadpriemerné zrážky. Tie podporili rast vegetácie, čo následne viedlo k prudkému nárastu populácie myší jeleňovitých, ktoré sú hlavným prenášačom vírusu. 

Práve tento prípad sa dnes uvádza ako príklad toho, ako môžu klimatické zmeny a extrémne výkyvy počasia ovplyvňovať výskyt infekčných ochorení.

Odborníci hovoria o „potravinovej kaskáde“

Profesorka Stephanie Seifert z Washington State University pre portál Newsweek vysvetlila tento jav ako takzvanú trofickú alebo potravinovú kaskádu. Podľa nej viac dažďa znamená viac vegetácie, viac vegetácie znamená viac hlodavcov a väčší počet hlodavcov následne zvyšuje pravdepodobnosť prenosu hantavírusu na človeka.

Vedci však zároveň upozorňujú, že nejde o automatický proces. Samotné zrážky ešte nezaručujú vznik epidémie. Vývoj populácie hlodavcov ovplyvňujú aj ďalšie faktory vrátane teplôt, dostupnosti úkrytov alebo miestnych ekologických podmienok.

Preto nemožno s istotou predpovedať, že každé silné El Niño povedie k zvýšenému počtu prípadov ochorenia.

Aké je riziko pre verejnosť?

Napriek varovaniam odborníci zdôrazňujú, že riziko pre bežnú populáciu zostáva nízke. Hantavírus patrí medzi zriedkavé ochorenia a väčšina ľudí sa s ním počas života nikdy nestretne. V Spojených štátoch bolo podľa CDC od roku 1993 do roku 2023 potvrdených menej ako 900 prípadov.

Zvýšenú opatrnosť by však mali zachovať najmä ľudia pohybujúci sa v oblastiach s výskytom hlodavcov, vlastníci chát, sezónnych objektov alebo pracovníci, ktorí čistia dlhšie nevyužívané priestory počas zimy.

Zdravotníci odporúčajú pred upratovaním uzavretých priestorov dôkladne vetrať, používať dezinfekčné prostriedky a vyhnúť sa zametaniu alebo vysávaniu suchého trusu. Takéto činnosti totiž môžu vírusové častice rozvíriť do vzduchu.

Meteorológovia sledujú vývoj v Pacifiku

Vedci preto pozorne sledujú nielen vývoj počasia, ale aj možné vplyvy na verejné zdravie. Hoci pravdepodobnosť rozsiahleho výskytu hantavírusu zostáva nízka, história ukazuje, že extrémne klimatické podmienky môžu vytvoriť prostredie priaznivé pre šírenie niektorých infekčných ochorení.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti