Putin utrpel geopolitickú porážku v kľúčovej krajine. Napriek varovaniu pred „ukrajinským scenárom“ vyhral Pašinjan

Arménsko stálo v nedeľu pred otázkou, kam bude krajina smerovať – či bude pokračovať v približovaní sa k Západu, alebo sa opäť priblíži k Moskve. Dôsledky volieb totiž siahajú ďaleko za hranice Jerevanu. O budúce smerovanie krajiny a podobu celého Južného Kaukazu tu súperia Rusko, Spojené štáty, Európska únia a Turecko, zatiaľ čo Azerbajdžan pozorne sleduje, či bude Arménsko pokračovať v mierovom procese.

Nedeľné parlamentné voľby vyhrala Strana Občianska zmluva arménskeho premiéra Nikolu Pašinjana, informovala arménska volebná komisia po sčítaní hlasov zo všetkých volebných miestností. Druhá skončila Silné Arménsko, ktorú vedie rusko-arménsky miliardár Samvel Karapetjan. Získala 23,3 percenta hlasov, píše ČTK.

Oproti voľbám v roku 2021 však Pašinjanova strana oslabila. Pred piatimi rokmi získala viac než dve tretiny kresiel v parlamente a disponovala ústavnou väčšinou. Tentoraz síce zvíťazila, no na podobne silný mandát už nedosiahla.

Od Karabachu k Európskej únii

Arménsko bývalo súčasťou Sovietskeho zväzu a neskôr spojencom Ruska. Na svojom území hostí aj ruskú vojenskú základňu.

Vzťahy Jerevanu a Moskvy sa v posledných rokoch vyostrujú. Arménsko vyčíta Rusku, že ho neochránilo počas bojov so susedným Azerbajdžanom. Ten v roku 2023 pri bleskovej vojenskej operácii znovu ovládol Náhorný Karabach a napriek prítomnosti ruských vojakov ukončil desiatky rokov trvajúcu vládu tamojších arménskych separatistov.

Arménsko sa tiež pred troma rokmi pripojilo k Medzinárodnému trestnému súdu (ICC), čo Moskva označila za nepriateľský krok. O rok neskôr Jerevan prakticky zmrazil svoju účasť v Organizácii zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (ODKB), čo je vojenský pakt niektorých postsovietskych republík vedený Moskvou. Vlani Arménsko prijalo zákon, ktorý deklaruje zámer usilovať sa o členstvo v Európskej únii.

zdroj: TARS/Lukáš Mužla

Projekt TRIPP

V roku 2022, rok po predchádzajúcich voľbách, arménsky premiér Nikol Pašinjan na summite v Prahe uznal územnú celistvosť Azerbajdžanu. Prvýkrát tak jasne naznačil, že Arménsko považuje Náhorný Karabach za súčasť Azerbajdžanu. Išlo o historický obrat v politike Jerevanu, ktorý pomohol posunúť dopredu snahy o ukončenie konfliktu trvajúceho viac než tri desaťročia. Spor o Karabach pritom neovplyvňoval len vzťahy medzi oboma krajinami, ale aj energetické projekty, obchodné trasy, dopravu a bezpečnosť na celom Južnom Kaukaze.

Arménsko zároveň postupne znižuje svoju závislosť od Ruska a rozvíja užšie vzťahy s Európskou úniou a Spojenými štátmi. Súčasťou tohto trendu je aj projekt TRIPP (Cesta k medzinárodnému mieru a prosperite), ktorý bol predstavený v Bielom dome v auguste 2025. Jeho cieľom je prepojiť Azerbajdžan s jeho exklávou Nachičevan cez južné Arménsko a následne s Tureckom. Ak by sa projekt podarilo zrealizovať, Arménsko by sa mohlo stať dôležitým tranzitným uzlom medzi Európou a Áziou. Zároveň by sa znížil priestor Ruska ovplyvňovať dianie v regióne.

Nová iniciatíva predpokladá, že hospodárske prepojenie môže podporiť stabilitu a zlepšiť vzťahy medzi bývalými nepriateľmi. Pre spoločnosti, ktoré dlhé roky žili v tieni vojny, ide o pokus nahradiť izoláciu spoluprácou a vytvoriť vzájomné záujmy, ktoré by znižovali riziko ďalších konfliktov.

Turecko propaguje nový obchodný koridor, ktorý obchádza Hormuzský prieliv. Otvára 30 rokov nefunkčný hraničný prechod

Ruský tlak pred voľbami

Moskva síce nedokázala zastaviť Pašinjanovo víťazstvo, no proruské strany získali výrazne viac hlasov než pred piatimi rokmi. To naznačuje, že časť arménskej spoločnosti zostáva skeptická voči rýchlemu odklonu od Ruska.

Rusko pritom v posledných mesiacoch zvyšovalo tlak na Jerevan. Zakázalo dovoz viacerých arménskych poľnohospodárskych a potravinárskych produktov vrátane kvetov, minerálnej vody, brandy či niektorých druhov zeleniny.

Prezident Vladimir Putin zároveň odkázal arménskemu vedeniu, že krajina nemôže súčasne smerovať do Európskej únie a zostať členom Ruskom vedenej Euroázijskej hospodárskej únie. Rusko a Kremeľ v súvislosti s arménskymi voľbami a približovaním sa k Západu varovali pred „ukrajinským scenárom“, ako píše britský denník The Guardian.

Jerevan v totálnej ruskej pasci

Moskva pohrozila Jerevanu aj úplným zastavením dodávok zemného plynu a ropy z Ruska, ak bude Arménsko pokračovať v zbližovaní s Európskou úniou, napísal dnes na svojom webe ruský denník Kommersant. Kremeľ v pondelok pohrozil Arménsku, že by mohlo prísť o doterajšie zľavy na ruský plyn.

V neprospech Arménska hrá to, že  pokrýva väčšinu svojich potrieb dovozom zemného plynu z Ruska. Gazprom vlani dodal krajine 2,7 miliardy metrov kubických plynu, ďalších 476 miliónov metrov kubických plynu poskytol Irán v rámci programu plyn za elektrinu. Podľa ruského prezidenta Vladimira Putina platí Arménsko 177,5 dolára za 1 000 metrov kubických ruského plynu.

Po Moldavsku a Maďarsku Rusi neuspeli ani v Arménsku

Kremeľ okrem toho čelil obvineniam, že sa snažil ovplyvniť priebeh kampane, pričom sa už predtým – neúspešne – snažil posilniť spriaznené politické sily vo voľbách v Moldavsku a Maďarsku pomocou toho, čo západné spravodajské služby označili za kombináciu dezinformačných kampaní a tajných ovplyvňovacích operácií.

Analytici a západní predstavitelia podľa iného článku The Guardian tvrdia, že prvky rovnakého postupu uplatnili aj v Arménsku. Podpora Kremľa smeruje k hlavnému Pašinjanovmu vyzývateľovi, Samvelovi Karapetjanovi, rusko-arménskemu miliardárovi, ktorého strana Silnejšie Arménsko presadzuje užšie vzťahy s Moskvou. V súčasnosti je v domácom väzení pre obvinenia súvisiace s výzvami na prevzatie moci.

Čo môžeme čakať od staronového premiéra?

„Toto historické víťazstvo nepochybne zaistí prežitie a rozvoj Arménskej republiky,“ uviedol Pašinjan a spomenul svoj zámer normalizovať vzťahy s Tureckom a Azerbajdžanom.

Okrem toho povedal, že jeho vláda bude pokračovať v politike zbližovania s Európou a zároveň si zachová vzťahy s Ruskom.

Víťazstvo premiéra Nikola Pašinjana síce potvrdilo pokračovanie kurzu smerujúceho k normalizácií vzťahov Azerbajdžanom a k projektu TRIPP, výsledky však zároveň ukázali pretrvávajúcu silu proruských strán. Pašinjan totiž nezískal ústavnú väčšinu potrebnú na presadenie niektorých kľúčových zmien, čo môže skomplikovať ďalší postup mierového procesu a ponechať Moskve priestor na udržiavanie vplyvu v regióne.

Arménsky politológ Hovhannes Nikoghosyan ešte pred voľbami pre The Guardian upozornil, že vzťahy medzi Moskvou a Jerevanom zostanú napäté aj po hlasovaní.

„Nikto nemôže s istotou predpovedať, do akej miery bude Moskva pokračovať v tlaku, ak bude Pašinjan znovu zvolený. Ak však zostane pri moci, Rusko bude musieť nájsť spôsob, ako sa prispôsobiť existujúcej politickej realite. Kremeľ nebude chcieť ponechať Arménsko v náručí svojich geopolitických konkurentov,“ povedal.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie