Ideálna výška finančnej rezervy nezávisí od toho, koľko máš rokov. Rozhoduje tento faktor, tvrdí odborník

Mnohí Slováci žijú od výplaty k výplate. Stačí pokazená práčka, nečakaná oprava auta alebo výpadok príjmu a rodinný rozpočet sa dostane do problémov. Práve preto finanční odborníci už roky upozorňujú na význam finančnej rezervy. Odpoveď na otázku, koľko peňazí by sme mali mať odložených bokom, však nie je taká jednoduchá, ako sa môže zdať.

Finančný analytik Kristián Budinský upozorňuje, že výška rezervy nezávisí od veku človeka, ale najmä od jeho životnej situácie a mesačných výdavkov.

Slováci stále nemajú dostatočnú finančnú rezervu

Podľa viacerých prieskumov NBS nemá časť Slovákov vytvorenú rezervu ani na pokrytie jedného mesiaca výdavkov. Národná banka Slovenska dlhodobo upozorňuje, že finančná odolnosť domácností zostáva dôležitou témou najmä v období rastúcich cien energií, bývania a potravín.

Situáciu komplikuje aj vysoká zadlženosť slovenských domácností. Slovensko patrí podľa IMF medzi krajiny s jedným z najvyšších podielov hypotekárnych úverov v regióne. Mnohí ľudia preto splácajú hypotéku, úvery či lízing a zároveň čelia rastúcim životným nákladom. Práve v takýchto situáciách dokáže finančná rezerva rozhodnúť o tom, či človek zvládne náročnejšie obdobie bez dlhov.

Mladý človek nepotrebuje rovnakú rezervu ako rodič s hypotékou

Často sa stretávame s predstavou, že mladí ľudia by mali mať nižšiu rezervu len preto, že sú mladí. Podľa Budinského je však rozhodujúci úplne iný faktor. „Áno, rozdiel tam je. Nejde však primárne o vek, ale o výšku výdavkov a záväzky,“ vysvetľuje.

Ako dodáva, mladý človek bývajúci u rodičov sa nachádza v úplne inej situácii ako človek, ktorý živí rodinu: „Mladý človek, ktorý býva u rodičov a má minimálne výdavky, si môže dovoliť mať nižšiu rezervu ako človek, ktorý má rodinu, hypotéku, deti a pravidelné mesačné náklady. Ak žije doma a má nízke výdavky, aj menšia rezerva mu môže pomôcť zvládnuť nečakané situácie.“

Naopak, pri vyšších záväzkoch rastie aj potreba väčšej rezervy. „Ak však človek platí hypotéku, energie, potraviny a ďalšie výdavky, pri výpadku príjmu mu menšia rezerva nemusí stačiť. Preto výšku rezervy neurčuje vek, ale životná situácia a mesačné náklady,“ dodáva analytik.

Koľko mesačných výdavkov by mala pokryť finančná rezerva?

Väčšina finančných odborníkov odporúča vytvoriť si rezervu vo výške troch až šiestich mesačných výdavkov. Ak má domácnosť mesačné náklady napríklad 1 500 eur, ideálne by mala mať bokom odložených 4 500 až 9 000 eur.

Pri živnostníkoch alebo ľuďoch s nepravidelnými príjmami môže byť vhodná aj vyššia rezerva, ktorá pokryje šesť až dvanásť mesiacov výdavkov. Nie je však potrebné vytvoriť ju naraz. Dôležitejšie je začať pravidelne odkladať si menšie sumy a vytvoriť si návyk.

Mnohí ľudia robia chybu v tom, že čakajú na „lepšie časy“, vyšší plat alebo väčšie príjmy. V praxi však často funguje práve opačný prístup – najskôr si treba vytvoriť systém pravidelného sporenia a až potom riešiť výšku odkladanej sumy.

Prvá výplata môže ovplyvniť tvoju budúcnosť: Finančný expert radí systém 10–20–30–40, ktorý buduje bohatstvo

Kam si finančnú rezervu odkladať?

Otázkou nie je len výška rezervy, ale aj miesto, kde ju uchovávame. Niektorí ľudia nechávajú všetky úspory na bežnom účte. Iní preferujú hotovosť doma alebo sporiace účty. Podľa Budinského hrá významnú úlohu aj psychológia správania.

„Z pohľadu behaviorálnej psychológie by mala byť rezerva striktne oddelená od peňazí na bežnom účte. Ideálne mechanicky – napríklad na inom podúčte alebo oddelenom účte,“ komentuje odborník. Takéto riešenie pomáha predchádzať impulzívnym nákupom a zbytočnému míňaniu.

Hotovosť doma? Len v obmedzenom množstve

Mnohí ľudia sa po skúsenostiach s infláciou či neistotou snažia držať časť peňazí doma. Odborník však odporúča opatrnosť: „Menšiu časť rezervy môže mať človek aj v hotovosti. Pár stoviek alebo tisícka doma môžu byť v poriadku. Väčšiu hotovosť by som však doma nedržal. Sú s tým spojené riziká, napríklad krádež, požiar alebo iné znehodnotenie.“

Dôležitá je podľa neho najmä dostupnosť peňazí v prípade núdze, ale zároveň určitá bariéra, ktorá zabráni ich zbytočnému míňaniu.

„Keď má človek okamžitý prístup k peniazom a stačia mu dva kliky v mobile, je oveľa náchylnejší minúť ich impulzívne. Ak musí o výber požiadať a počkať deň, dva alebo tri, často si medzitým rozmyslí, či danú vec naozaj potrebuje,“ komentuje odborník.

zdroj: AI

Finančná rezerva nie je luxus, ale ochrana

Mnohí ľudia vnímajú finančnú rezervu ako niečo, čo si môžu dovoliť až po splatení hypotéky alebo zvýšení príjmu. V skutočnosti ide o jeden zo základných pilierov finančnej stability.

Nech už máš 20 alebo 50 rokov, rozhodujúca nie je tvoja veková kategória, ale výška mesačných nákladov a záväzkov. Čím viac ľudí je odkázaných na tvoj príjem, tým väčší význam má dostatočná finančná rezerva. Nie je to luxus ani investícia pre bohatých. Je to finančný airbag, ktorý ťa môže ochrániť vo chvíľach, keď život neprinesie len príjemné prekvapenia.