Po langoši bez mäkčeňa ďalší bizár: Vlado z Humenného dostal „výchovnú“ 500 eurovú pokutu za to, že opravil chybu

Slovenskou verejnosťou pred časom rezonoval prípad malej prevádzky s langošmi v Kvetoslavove, ktorý dostal pokutu 1500 eur za chýbajúci mäkčeň na pokladničnom bločku. ako sme ťa už informovali.

Táto situácia otvorila širšiu diskusiu o postupe štátnych orgánov pri kontrolách malých podnikov a o tom, či by úrady mali klásť väčší dôraz na prevenciu a usmerňovanie, alebo na striktné vymáhanie predpisov. Krátko nato sa objavil ďalší prípad, tentoraz z východného Slovenska, ktorý opäť ilustruje administratívne a legislatívne výzvy, s ktorými sa malé prevádzky v praxi stretávajú.

Na celú situáciu upozornil samotný majiteľ štúdia zdravia a krásy v Humennom, pán Vlado, ktorý o svojej skúsenosti detailne informoval na sociálnych sieťach. Vo svojich príspevkoch opísal priebeh komplexnej kontroly z Inšpektorátu práce v Prešove, ktorá v ich rodinnej prevádzke s hyperbarickou komorou prebiehala.

Celá kauza sa začala nečakaným auditom a vyústila do finančnej sankcie za formálny nedostatok v evidencii pracovného času – a to aj napriek tomu, že firma chybu okamžite v priebehu konania napravila. 

Pre Startitup sa k prípadu vyjadrili spolumajiteľ prevádzky v Humennom aj Inšpektorát práce v Prešove. 

1 200 strán dokumentov a formálna chyba v dochádzke

Podľa vyjadrenia majiteľa prevádzky začal celý proces doručením rozsiahleho, 28-bodového zoznamu požiadaviek zo strany inšpektorátu práce. Od rodinnej mikrofirmy, ktorá zamestnáva celkovo troch ľudí, úradníci požadovali predloženie širokého spektra zmlúv, výkazov, interných predpisov a potvrdení. Pán Vlado uvádza, že rozsah dokumentácie bol enormný a navyše ho sprevádzali technické obmedzenia na strane inšpektorátu:

„Celkový počet strán všetkých dokumentov sa blížil k číslu 1200. Zabralo nám to niekoľko týždňov posielania týchto dokumentov e-mailom, nakoľko súdružka Cínová má elektronickú schránku veľkosti Janka Hraška a po zaslaní 10 strán si ju musela stále vyprázdniť.“

Dokumenty museli dookola kúskovať a posielať po menších častiach. Listovú formu doručenia majiteľ odmietol z dôvodu, aby mal v e-mailovej histórii jasný a nespochybniteľný dôkaz o včasnom splnení povinnosti.

Po dôkladnom preverení všetkých podkladov inšpektorát nezistil žiadne závažné porušenia Zákonníka práce, akým je napríklad nelegálne zamestnávanie alebo práca načierno. Všetky zmluvy a mzdové náležitosti boli v poriadku. Úradníci však našli administratívny nedostatok v evidencii dochádzky zamestnancov. Vo výkazoch bol síce riadne zaznamenaný celkový počet odpracovaných hodín v daných dňoch, no chýbal tam presný časový úsek, odkedy dokedy zamestnanci prácu vykonávali.

Majiteľ salónu po doručení predbežného protokolu na túto chybu okamžite zareagoval. Výkazy práce spätne upravil, doplnil do nich chýbajúce presné časy a v rámci zákonnej lehoty na vyjadrenie ich obratom poslal inšpektorátu. Veril, že promptná náprava celú vec uzavrie.

Trest za snahu vyhnúť sa trestu? Vyjadrenie inšpektorátu práce

Napriek tomu, že firma nedostatok obratom odstránila a dokumenty uviedla do súladu so zákonom, Inšpektorát práce v Prešove jej vyrubil pokutu vo výške 500 eur. Kľúčovým bodom rozhorčenia sa stalo oficiálne odôvodnenie v protokole, ktoré majiteľ citoval na sociálnych sieťach a ktoré podľa neho postráda logiku:

„Dodatočne zaslané pracovné výkazy po doručení protokolu prostredníctvom e-mailu považuje IP Prešov za účelové v snahe vyhnúť sa potrestaniu, keďže účastník konania logicky podniká všetky kroky k tomu, aby sa vyhol zodpovednosti za zistené porušenie Zákonníka práce.“

Inšpektorát práce pre Startitup tento postup bližšie vysvetlil. Podľa stanoviska úradu boli dodatočne predložené výkazy vyhodnotené ako účelové z dôvodu, že ich zamestnávateľ doručil až po tom, čo sa oboznámil s výsledkami inšpekcie a zistil, že mu hrozí postih. Úrad argumentuje tým, že náprava prišla až pod tlakom zistení inšpektora, čo sa líši od situácie, kedy by boli správne podklady odovzdané hneď na začiatku kontroly.

Čo sa týka samotnej výšky pokuty 500 eur, inšpektorát vo svojom vyjadrení uviedol, že suma bola určená s prihliadnutím na veľkosť firmy a jej ústretový prístup počas kontroly.

„Štandardne inšpektoráty práce ukladajú za takéto porušenia pokuty v sume od 1.000 eur a vyššie. Inšpektorát práce sa pri ukladaní pokuty v tomto prípade odchýlil od tejto sumy a uložil nižšiu sankciu práve po zohľadnení veľkosti zamestnávateľa a jeho prístupu počas kontroly,“ uviedol hovorca Inšpektorátu práce v Prešove Patrik Timuľak. 

Podľa inšpektorátu však nebolo možné pokutu úplne odpustiť, pretože by to bolo v rozpore so zásadou predvídateľnosti a rovnakého metra pre skutkovo podobné prípady, ktoré úrady riešia.

Technické komplikácie s doručovaním a konečný účet exekúcie

Celá kauza sa pre humenskú prevádzku výrazne skomplikovala a predražila v momente, keď prišlo k doručovaniu finálneho rozhodnutia o pokute. Podľa vyjadrenia majiteľa úrad odoslal rozhodnutie približne s polročným odstupom od ukončenia fyzickej kontroly do štátnej elektronickej schránky na portáli Slovensko.sk, hoci predošlá intenzívna komunikácia prebiehala primárne cez bežný e-mail.

Firma mala v tom čase technické problémy s prihlásením do štátnej schránky, čo si vyžiadalo vybavenie nových občianskych preukazov a zdĺhavý proces na úradoch. Kým sa majiteľ k rozhodnutiu reálne dostal, lehota na odvolanie uplynula a prípad bol automaticky postúpený exekútorovi. Pán Vlado opisuje finančný dopad nasledovne:

„Nebolo to iba 500 euro. Stiahli nám 800 euro, pretože o pokute sme nevedeli a tak sa nažral aj exekútor. Tiež tie dokumenty, čo chcela, nás stáli ďalších 800 euro. Takže celkovo sme vyhodili von oknom 1600 euro. A áno. nešli sme ten rok na dovolenku. Veď to nie je povinnosť.“

Inšpektorát práce vo svojom stanovisku reagoval aj na výhrady voči spôsobu komunikácie a počtu strán. Upozornil na to, že podnikanie so sebou nesie aj povinnosť sledovať štátne komunikačné kanály:

„Podnikateľské subjekty sú povinné komunikovať so štátnymi orgánmi prostredníctvom elektronickej schránky (eID). Pri výkone inšpekcie práce bolo predložených celkovo 327 strán dokladov (aj to časť bola dokumentácia, ktorú inšpektorka práce nežiadala). Spôsob predkladania dokladov si určuje kontrolovaný zamestnávateľ.“

„Inšpektori práce pravidelne apelujú aj na to, aby bola dokumentácia predkladaná prostredníctvom elektronickej schránky, avšak napriek tomu ju niektoré subjekty naďalej predkladajú len mailom. Aby nevznikali zbytočné prieťahy a aby nedochádzalo ku zbytočnému zaťažovaniu zamestnávateľov, akceptujeme aj tento spôsob predkladania dokladov.“

Povinná AI gramotnosť na školách je realitou. Riaditeľka gymnázia, ktoré s ňou už pracuje, odhalila, čo čaká študentov

Sporné revízie v prenajatých priestoroch

Ďalším bodom, o ktorom majiteľ informoval na sociálnych sieťach a ktorý vyvolal vlnu komentárov, bola požiadavka inšpektorátu na predloženie vlastných odborných revízií elektroinštalácie, zásuviek, predlžovacích káblov a bleskozvodu. Pán Vlado argumentoval tým, že salón funguje v prenajatých priestoroch a celá budova už kompletné revízie od vlastníka objektu mala riadne schválené. Podľa jeho slov úrad vyžadoval revízie duplicitne priamo od neho ako od nájomcu.

Inšpektorát práce Prešov na túto výhradu odpovedal, že išlo o štandardný postup, pričom hneď po doložení zmluvy prišlo k náprave:

„Informácia o prenajatých priestoroch nebola inšpektorátu práce známa v čase začatia inšpekcie. Táto informácia bola inšpektorke práce poskytnutá až následne po začatí inšpekcie, pričom kontrolovaný subjekt pri následnej komunikácií s inšpektorkou ku namietaným revíziám uviedol, že týmito dokladmi disponuje a ich predloží.“

Z hľadiska platnej legislatívy sa zákonný limit pre pokuty za porušenie pracovnoprávnych predpisov môže v závislosti od závažnosti situácie, počtu dotknutých zamestnancov a miery rizika na pracovisku vyšplhať až do výšky 100 000 eur.

Podnikanie na Slovensku neplánuje vzdať

Majiteľ salónu sa rozhodol o svojej skúsenosti s odstupom času prehovoriť verejne najmä preto, že predošlá kauza s langošom podľa neho zmenila vnímanie širokej verejnosti na postavenie menších podnikateľov, ktorí často čelia zložitej administratíve. Ako sám priznáva, Inšpektorát práce v Prešove nebol jedinou štátnou inštitúciou, s ktorej prístupom mal v minulosti negatívnu skúsenosť. Napriek opakovaným byrokratickým prekážkam a finančne náročným procesom však s podnikaním na Slovensku skončiť neplánuje a je rozhodnutý v regióne zotrvať.

„My sme už raz zo SR odišli kvôli tomu preč na 6 rokov do Afriky. Avšak volanie domoviny bolo silnejšie a vrátili sme sa. Už sa vyhnať nedáme. Budeme radšej s tými id*otmi parazitickými bojovať.“

Podľa jeho slov je dôležité o takýchto prípadoch hovoriť otvorene, pretože strach zo sankcií často bráni podnikateľom ozvať sa.

„Podnikatelia sa často boja likvidácie zo strany úradov, tak sú radšej ticho. Náš prípad je iba zrnko ľadu na vrchole obrovského ľadovca,“ dodáva na záver pán Vlado.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska