Prokrastinácia ťa oberá o státisíce eur, varuje expertka. Problém sa týka každého desiateho Slováka
- Rozhodnutie „začnem neskôr“ ťa môže stáť nemalé výnosy
- Expertka varuje, o koľko peňazí môžeš prísť
Platenie účtov, kontrola výdavkov, sporenie či investovanie. Na prvý pohľad bežné veci, ktoré „počkajú“. Lenže pri peniazoch má každé odkladanie a prokrastinácia svoju cenu. A čím dlhšie sa tvárime, že sa k financiám dostaneme neskôr, tým drahšie nás to môže vyjsť.
Nový prieskum investičnej spoločnosti Finax ukazuje, že prokrastinácia nie je len o neporiadku v domácnosti či odkladaní lekára. Týka sa aj osobných financií. A práve tam vie byť najzradnejšia. Kým nevyžehlená bielizeň počká, nezaplatené účty, chýbajúca rezerva alebo odložené investovanie sa časom menia na problém, ktorý už nevyrieši jeden voľný večer.
Prečo teda peniaze odsúvame? A koľko nás môže stáť rozhodnutie „začnem neskôr“?
Odsúvame platenie účtov
Prokrastinácia, teda sklon odkladať povinnosti na neskôr, sa týka väčšiny obyvateľov Slovenska. Vyplýva to z prieskumu investičnej spoločnosti Finax. Najčastejšie odkladáme domáce práce (56 %), zdravotné záležitosti (45 %) a administratívu (23 %). V rebríčku figurujú aj vzťahy a osobný rozvoj (obe 21 %), pracovné povinnosti (14 %) a osobné financie (9 %).
Práve posledná kategória je pritom najnebezpečnejšia. Takmer desatina respondentov odsúva platenie účtov, sporenie alebo investovanie – a práve tu môže mať prokrastinácia najvyššiu cenu. Ten, kto začne investovať až po päťdesiatke, môže skončiť s takmer desaťnásobne nižším majetkom oproti tomu, kto začal v dvadsiatich rokoch.
„Zdravie a peniaze sú dve oblasti, ktorým keď nevenujeme patričnú pozornosť, môže to mať negatívne dôsledky na náš život. Osobné financie patria na Slovensku dlhodobo medzi podceňované témy a mnohí ľudia robia chybu, že sa im nevenujú vôbec. Rovnako ako pri starostlivosti o zdravie, aj pri financiách je dôležitá pravidelnosť.
Stačí si pritom vyčleniť týždenne aspoň hodinu na kontrolu rozpočtu a výdavkov a spraviť z tejto témy bežnú rutinu,“ uvádza Linda Gáliková, vedúca PR vo Finaxe.
Prokrastinácia môže mať viacero príčin
Prieskum odhalil aj to, prečo ľudia prokrastinujú. Najčastejšie je to únava a vyčerpanie (27 %), nasleduje nedostatok motivácie (22 %) a nedostatok času (19 %). Medzi pohlaviami sa pritom ukazujú zaujímavé rozdiely.
Kým muži prokrastinujú najčastejšie pre nedostatok motivácie (23 %), ženy sa sťažujú predovšetkým na únavu a vyčerpanie (31 % oproti 22 % mužov). Muži tiež častejšie podliehajú rozptýleniu v podobe sociálnych sietí, internetu, televízie či koníčkov – uvádza to 9 % mužov v porovnaní s 5 % žien.
Rozdiely sa prejavujú aj v tom, čo konkrétne odkladáme. Ženy výrazne viac odsúvajú zdravotné záležitosti (49 % oproti 39 % mužov). Muži naopak o niečo častejšie ignorujú osobné financie (11 % oproti 7 % žien) a pracovné povinnosti (17 % oproti 12 % žien).

Za prokrastináciu zaplatíš túto sumu
Odkladanie investovania má oveľa závažnejšie následky než zanedbávanie bežných každodenných povinností. Kľúčovú rolu tu zohráva efekt zloženého úročenia, ktorý sa naplno prejavuje až v dlhodobom horizonte.
„Ak odkladáme investovanie, každá dekáda nás stojí násobne viac úsilia pri budovaní rovnakého majetku. Zložené úročenie sa totiž naplno prejaví až po desaťročiach. Rozdiel vo výške majetku vytvoreného investovaním medzi človekom, ktorý začne investovať v dvadsiatich rokoch, a tým, ktorý začne až po päťdesiatke, môže byť takmer desaťnásobný,“ vysvetľuje Gáliková.
Názorne to ilustruje nasledujúca tabuľka:
| Vek začiatku investovania | Dĺžka investovania | Celková investovaná suma | Zložené úročenie | Odhadovaná investícia v 65 rokoch (dnešné ceny) |
|---|---|---|---|---|
| 20 rokov | 45 rokov | 54 000 eur | 208 000 eur | 262 000 eur |
| 30 rokov | 35 rokov | 42 000 eur | 95 000 eur | 137 000 eur |
| 40 rokov | 25 rokov | 30 000 eur | 38 000 eur | 68 000 eur |
| 50 rokov | 15 rokov | 18 000 eur | 11 000 eur | 29 000 eur |
Z 54-tisíc sa stane 262-tisíc eur
Modelový príklad počíta s pravidelným mesačným vkladom 100 eur a priemerným reálnym výnosom 6 % ročne po zohľadnení inflácie. Za týchto podmienok môže dvadsaťročný investor do dôchodku nakumulovať majetok presahujúci 260-tisíc eur v dnešných cenách.
Päťdesiatnik investujúci rovnakú sumu mesačne by pri odchode do dôchodku disponoval len približne 30-tisíc eurami. Ak by chcel dosiahnuť rovnaký výsledok ako ten, kto začal o tridsať rokov skôr, musel by mesačne odkladať takmer 913 eur – teda takmer desaťnásobok.
Čas je faktor s najväčším vplyvom na výslednú hodnotu investície. Najväčšou chybou pri budovaní majetku tak zostáva neustále odkladanie samotného začiatku – a prokrastinácia v tejto oblasti má svoju presnú, vyčísliteľnú cenu.
Čítaj viac z kategórie: Financie a kryptomeny
Zdroj: Finax