Peniaze na dôchodok nebudú: Na papieri 1 000 eur, reálne len 412 eur. Čo čaká Slovákov?

Milióny Slovákov dostali v posledných týždňoch dokument, ktorý im prvýkrát ukázal pomerne konkrétne číslo – koľko by raz mohli dostávať na dôchodku. Sociálna poisťovňa rozposlala dôchodkové prognózy približne 3,4 milióna ľudí. Pre niekoho mohli znamenať nepríjemné prekvapenie, iných zasa mohli avizované sumy, ktoré vyzerali veľmi lákavo, príjemne potešiť. 

Najmä mladší Slováci však majú pred sebou ešte 20, 30 či 40 rokov práce. A práve tu vzniká zásadná otázka: Ak dnes tridsiatnik vidí na prognóze dôchodok 1 000 eur, čo si za túto sumu reálne kúpi o tri desaťročia neskôr?

Odpoveď môže byť podstatne menej optimistická, ako naznačuje samotné číslo na papieri. Pri dlhom horizonte vstupuje do hry inflácia, vývoj miezd, počet odpracovaných rokov, demografia aj kondícia samotného dôchodkového systému.

Práve preto sme do relácie Cashflow pozvali finančného analytika Mateja Bajzíka. Dôchodkovú prognózu dostal aj on. A hoci priznáva, že ho čísla ho na prvý pohľad potešili, zároveň upozorňuje, že najmä mladí ľudia musia dokument čítať s veľkou rezervou:

„Myslím si, že nie,“ odpovedal Bajzík na otázku, či malo zmysel posielať prognózy aj mladým ľuďom: „Majú veľmi nízku výpovednú hodnotu.“

Optimistické číslo nemusí znamenať optimistický dôchodok

Sociálna poisťovňa v prognóze pracuje s tromi scenármi. Okrem iného sa líšia predpokladanou infláciou. Pesimistický scenár počíta s infláciou 1,5 %, základný s 2 % a optimistický s 2,5 %. Do výpočtov vstupuje aj predpokladaný rast produktivity.

Práve pomenovanie „optimistický“ však môže podľa Bajzíka pôsobiť paradoxne. Vyššia inflácia totiž znamená rýchlejší nominálny rast miezd a následne môže viesť k vyššiemu číslu budúceho dôchodku. Vyšší údaj na účte však automaticky neznamená, že si zaň človek kúpi viac.

„Číselne tam potenciálne môžu byť vyššie hodnoty, ale reálne z kúpnej sily tých peňazí mi bude odobrané,“ vysvetľuje analytik. A práve tu prichádza číslo, ktoré môže dnešných tridsiatnikov zaujímať najviac.

1 000 eur môže mať na dôchodku hodnotu len 412 eur

Bajzík počas rozhovoru prepočítal jednoduchý modelový príklad. Predstavme si dnešného tridsiatnika, ktorého od dôchodku delí približne 30 rokov. Ak by sme dnes mali 1 000 eur a počas nasledujúcich troch desaťročí by priemerná inflácia dosahovala 2 % ročne, ich budúca kúpna sila by zodpovedala približne 552 dnešným eurám.

Pri priemernej inflácii 3 % ročne by hodnota klesla na približne 412 eur. Inými slovami, tisícka o 30 rokov nemusí znamenať to isté ako tisícka dnes. „Bude mať v princípe polovičnú kúpnu silu,“ približuje Bajzík. Pri vyššej inflácii môže byť výsledok ešte horší.

Dôchodcovia žijú v zlatej klietke: Nehnuteľnosť majú, hotovosť nie. Expert radí, čo s tým

Dnes chýba priemernému dôchodcovi približne 250 eur

Bajzík upozorňuje aj na ďalší rozdiel. Priemerný čistý príjem podľa čísel, s ktorými v rozhovore pracoval, predstavuje približne 1 200 eur, zatiaľ čo priemerný dôchodok približne 750 eur. Rozdiel predstavuje 450 eur mesačne.

Na dôchodku však podľa pravidla, ktoré spomína analytik, človek nemusí nevyhnutne potrebovať 100 % predchádzajúceho príjmu. Ak by na udržanie životného štandardu potreboval približne 80 %, pri čistom príjme 1 200 eur by potreboval zhruba tisícku mesačne.

„Od štátu dostanem 750 a to znamená, že je ešte nejakých 250 eur, ktoré mi mesačne pravdepodobne budú chýbať na to, aby som si minimálne udržal životný štandard, ktorý som mal predtým,“ vysvetľuje. Podľa Bajzíka sa tento rozdiel môže pri mladších generáciách ešte zväčšovať.

zdroj: Pexels.com/ Matej Bajzík Finportal

Z 2,7 pracujúcich môže zostať len približne 1,5

Najväčší problém totiž nepredstavuje len inflácia alebo to, ako presne sa dnešné prognózy trafia do budúcej reality. Problémom je, že slovenský dôchodkový systém stojí pred výraznou demografickou zmenou.

Bajzík v rozhovore uvádza, že dnes pripadá na jedného dôchodcu približne 2,7 pracujúcich, pričom do roku 2050 by sa tento pomer mohol dostať na úroveň približne 1,5 pracujúcich na jedného dôchodcu. To je zásadný problém pre priebežný dôchodkový systém, v ktorom dnešní pracujúci svojimi odvodmi financujú dnešných penzistov.

Ak bude pracujúcich menej a dôchodcov viac, systém bude mať čoraz menší priestor financovať penzie iba z odvodov. Bajzík zároveň upozorňuje, že Sociálna poisťovňa už dnes potrebuje výrazné dodatočné zdroje zo štátneho rozpočtu.

„Sociálna poisťovňa za minulý rok bola v strate okolo 3 miliárd eur, čo znamená, že už funguje na dlh a tie peniaze skrátka nemá. Tým, ako sa zhoršuje demografia na Slovensku, je veľmi pravdepodobné, že sa bude zhoršovať aj toto číslo,“ hovorí analytik.

Práve demografia podľa neho otvára otázku, ako bude musieť Slovensko dôchodkový systém v budúcnosti nastaviť. Ak bude na jedného penzistu pripadať čoraz menej pracujúcich, štát bude musieť rozdiel vykryť iným spôsobom – napríklad vyššími transfermi zo štátneho rozpočtu, zmenami parametrov systému alebo kombináciou viacerých opatrení.

Bajzík preto spochybňuje najmä výpovednú hodnotu prognóz pre ľudí, ktorí majú do penzie ešte desiatky rokov: „My nevieme vypočítať infláciu, bude sa meniť priemerná výška ich platu a zároveň nie je isté, či im tie peniaze bude mať kto vyplatiť,“ uzatvára.

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika