NOVÝ PRIESKUM: PS pred Smerom-SD, SNS bojuje o prežitie. Jedno hnutie drží v rukách „kľúč“ od vlády

25. júna 2026 o 18:03

PS zostáva na čele prieskumov pred Smerom
Jedno hnutie by zamiešalo kartami

Stella Slebodníková 25. júna 2026 o 18:03

ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Progresívne Slovensko by v júnových parlamentných voľbách zvíťazilo so ziskom 20 percent hlasov. Na druhom mieste by skončil Smer-SD, ktorý by získal 18,6 percenta. Rozdiel medzi dvoma najsilnejšími stranami je tak 1,4 percentuálneho bodu.

Vyplýva to z najnovšieho volebného modelu agentúry AKO pre JOJ 24. Prieskum sa uskutočnil od 10. do 18. júna 2026 na reprezentatívnej vzorke tisíc dospelých respondentov. Pri prepočte sa započítavali odpovede ľudí, ktorí uviedli konkrétnu stranu a zároveň deklarovali účasť vo voľbách.

Výsledky naznačujú, že do parlamentu by sa dostalo osem politických subjektov. Najbližšie k hranici zvoliteľnosti zostáva SNS, ktorá by získala 4,9 percenta. Naopak Demokrati sa oproti predchádzajúcemu meraniu posunuli vyššie a prekročili hranicu piatich percent.

Rozhodnutých voličov je necelých 61 percent

V prieskume uviedlo 60,8 percenta opýtaných, že vedia, komu by dali svoj hlas. Ďalších 25,5 percenta sa v čase zberu dát nevedelo rozhodnúť. Voliť by podľa vlastných slov nešlo 10,5 percenta respondentov a 3,2 percenta nechcelo odpovedať.

Volebný model preto vychádza z odpovedí 608 respondentov, ktorí vedeli pomenovať konkrétnu politickú stranu alebo hnutie a zároveň deklarovali, že by sa volieb zúčastnili.

Na čele rebríčka sa nachádza PS s podporou 20 percent. Smer-SD nasleduje s výsledkom 18,6 percenta. Tretie miesto patrí Republike, ktorá dosiahla 9,5 percenta. Za ňou je Hlas-SD s podporou 8,6 percenta.

SaS by získala 8,4 percenta a KDH presne 8 percent. Hnutie Slovensko dosiahlo 7,3 percenta, pričom Demokrati by mali 6,2 percenta hlasov.

Demokrati si pripísali najväčší nárast

V porovnaní s májovým meraním sa najvýraznejšie zlepšili Demokrati. Ich podpora stúpla z 5,1 percenta na 6,2 percenta, čo predstavuje nárast o 1,1 percentuálneho bodu.

Republika si polepšila o 0,4 percentuálneho bodu a dostala sa na 9,5 percenta. Mierny rast zaznamenalo aj PS, ktoré sa posunulo z 19,7 percenta na 20 percent. KDH a SNS si oproti máju pridali po 0,1 percentuálneho bodu.

Naopak Hnutie Slovensko zaznamenalo pokles o 0,9 percentuálneho bodu. V máji malo 8,2 percenta, v júni dosiahlo 7,3 percenta. Nižšie výsledky oproti predchádzajúcemu mesiacu zaznamenali aj Maďarská aliancia, Hlas-SD, Smer-SD a SaS.

SNS zostáva tesne pod päťpercentnou hranicou. Prieskum jej nameral 4,9 percenta, pričom v máji mala 4,8 percenta. Maďarská aliancia by získala 3,2 percenta, Sme rodina 2,5 percenta a Právo na pravdu 2,3 percenta.

zdroj: AKO pre JOJ 24

Prepočet mandátov by vytvoril parlament s ôsmimi stranami

Ak by sa výsledky prieskumu premietli do rozdelenia mandátov, PS by v Národnej rade SR získalo 35 poslancov. Smer-SD by mal 32 mandátov a Republika 16.

Hlas-SD a SaS by získali po 15 kresiel. KDH by malo 14 poslancov, Hnutie Slovensko 12 a Demokrati 11. SNS by sa do parlamentu podľa tohto modelu tesne nedostala.

Súčet mandátov PS, SaS, KDH a Demokratov by predstavoval 75 kresiel. Hoci by mali tieto štyri strany v 150-člennom parlamente väčšinu, na tú parlamentnú by to nestačilo. Do koalície by museli pribrať aj Hnutie Slovensko, ktoré by podľa prieskumu malo 12 mandátov.

Smer-SD, Hlas-SD a Republika by spolu získali 63 mandátov, čo by na parlamentnú väčšinu taktiež nestačilo.

Výsledky sa líšia podľa veku aj vzdelania

Prieskum ukázal rozdiely medzi jednotlivými skupinami voličov. Medzi ľuďmi vo veku od 18 do 33 rokov dominovalo PS s podporou 30 percent. Nasledovala SaS s 15 percentami a Republika s 12 percentami.

Vo vekovej skupine od 50 do 65 rokov vedie Smer-SD s 26 percentami. Medzi respondentmi vo veku 66 rokov a viac získal Smer-SD 30 percent. V tejto skupine nasledoval Hlas-SD s 15 percentami a PS s rovnakým výsledkom.

PS malo výraznú podporu aj medzi vysokoškolsky vzdelanými respondentmi, kde dosiahlo 28 percent. SaS získala v tejto skupine 14 percent a Smer-SD 13 percent. Medzi ľuďmi so základným vzdelaním alebo stredoškolským vzdelaním bez maturity naopak viedol Smer-SD s 22 percentami.

Tesný súboj na čele

Podobný obraz o tesnom súboji na čele priniesol aj samostatný prieskum agentúry Ipsos pre Denník N. Volebný model meraný od 17. do 23. júna ukázal vedenie Progresívneho Slovenska so ziskom 20,2 percenta, pričom Smer-SD by získal 19 percent.

Republika dosiahla 10 percent a SaS 8,8 percenta. Hnutie Slovensko by malo 7,3 percenta, Hlas-SD 6,8 percenta, KDH 6,5 percenta a Demokrati 5,1 percenta.

Pod hranicou zvoliteľnosti zostali Maďarská aliancia so 4,7 percenta a SNS s podporou 3,4 percenta. Prieskum Ipsosu bol vykonaný online na reprezentatívnej vzorke 1 035 respondentov starších ako 18 rokov.

Predpokladaná volebná účasť by podľa jeho výsledkov dosiahla 63 percent. Aj toto meranie potvrdilo tesný súboj medzi PS a Smerom-SD, zároveň ukázalo, že o zastúpení v parlamente by mohol rozhodovať najmä výsledok Demokratov a strán pohybujúcich sa pod päťpercentnou hranicou.

Aktuálne výsledky hodnotí aj politológ

Na najnovšie výsledky volebných prieskumov sme sa opýtali aj politológa Jozefa Lenča. Zaujímalo nás, či sa po verejne diskutovanej kauze týkajúcej sa matky Michala Šimečku už stabilizovali preferencie Progresívneho Slovenska, odkiaľ môže SaS získavať nových voličov a či majú Demokrati priestor na ďalší rast.

Lenč pri PS upozorňuje, že samotný aktuálny prieskum Ipsosu zatiaľ neukazuje pokles podpory strany. Podľa neho to môže naznačovať, že voliči prijali vysvetlenia, ktoré strana ku kauze poskytla. Zároveň však pripomína, že počas zberu dát už táto téma nebola vo verejnom priestore taká výrazná.

Myslíte si, že sa preferencie Progresívneho Slovenska po verejne diskutovanej kauze týkajúcej sa matky Michala Šimečku už stabilizovali, alebo sa jej dôsledky môžu v ďalších meraniach ešte prejaviť?

Ak sa pozrieme len na aktuálny prieskum IPSOS, tak môžeme povedať, že preferencie PS aktuálne neklesajú, že voliči strany sa pravdepodobne uspokojili s vyjadreniami strany. Platí však i to, že v meranom období táto kauza už nebola príliš „viditeľná“ a PS sa ju snažila prekryť tým, že upozorňovalo má reálne či fiktívne kauzy Smer-u. V prípade Smer-u však preferencie rovnako neklesli a tak je na mieste otázka, či tento štýl „,politiky“ má význam. Čo sa stane v budúcnosti, v kampani pred voľbami a aký to bude mať dopad na preferencie je dnes ťažké predpovedať.

Pri otázke o posilnení strany SaS Lenč uviedol, že rast strany zvyčajne znamená oslovovanie voličov ideovo a programovo blízkych subjektov. Môže však ísť aj o získavanie podpory medzi ľuďmi, ktorí predtým nemali jasne vybranú stranu.

Strana SaS v posledných meraniach mierne posilnila a pohybuje sa približne medzi 8 a 9 percentami. Preberá podľa vás časť sklamaných voličov Progresívneho Slovenska, alebo oslovuje najmä vlastný, doteraz nerozhodnutý elektorát?

Ak strana rastie, znamená to, že sa jej darí oslovovať potenciálne holičstvo iných – ideovo a programovo blízkych – politických strán, alebo (v lepšom prípade) dosiaľ nerozhodnutých voličov.

Zároveň pri pri strane Demokrati nevidí Lenč priestor na výraznejší rast bez toho, aby strana oslabovala iné opozičné subjekty. Ich nedávne posilnenie spája s petičnou akciou pred referendom.

Strana Demokrati sa dlhodobo drží na hranici zvoliteľnosti. Má táto strana potenciál rásť výraznejšie než nad súčasných päť až šesť percent, alebo by pre nich bolo strategicky výhodnejšie spájanie síl s inou opozičnou stranou, napríklad, ako bolo medializované už v minulosti, s Progresívnym Slovenskom?

Nemyslím si, že má potenciál väčšieho rastu inak ako na úkor iných opozičných strán. Ostatný rast preferencií bol spôsobený petíciou akciou pred referendom, v prípade, že voliči toto referendum odmietnu a konkurencia bude Demokratom vyčítať, že táto ich „PR akcia“ nás stála niekoľko miliónov, je možné, že preferencie budú klesať.

Čítaj viac z kategórie: Politika

Zdroje: JOJ 24, Denník N

Viac k téme: aktuálny prieskum, politické preferencie