Vo veku 102 rokov zomrela Edita Šalamonová. Bola jednou z posledných preživších holokaustu na Slovensku

Vo veku 102 rokov zomrela Edita Šalamonová, jedna z posledných troch žien na Slovensku, ktoré prežili hrôzy nacistického koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau. O jej úmrtí informoval na sociálnej sieti vedúci Múzea holokaustu v Seredi Martin Korčok.

„S hlbokým zármutkom som prijal správu, že nás vo veku 102 rokov navždy opustila pani Edita Šalamonová. Bola jednou z posledných troch žien na Slovensku, ktoré na vlastnej koži prežili hrôzy koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau,“ uviedol Korčok.

Jej životný príbeh patril medzi najsilnejšie svedectvá o prežití holokaustu. Počas druhej svetovej vojny prešla viacerými koncentračnými tábormi vrátane Auschwitz-Birkenau, Rigy a Stutthofu.

Pri úteku v januári 1945 utrpela strelné zranenie ruky, no napriek tomu sa jej podarilo prežiť a po mesiacoch sa vrátiť domov.

Prežila geto aj koncentračný tábor

Ako v rozhovore pre Denník N v roku 2016 opísala, počas vojny prišla o takmer celú rodinu. Zostala bez rodičov, sestry Katky, tety aj strýka. Prežil iba jej nevlastný brat Ferdinand.

Edita Šalamonová sa narodila 4. decembra 1923 v židovskej rodine v obci Jastrabie na východnom Slovensku. Časť detstva prežila v Košiciach, kde ju vychovávala teta, ktorú neskôr označovala ako svoju „druhú mamu“.

Jej život sa dramaticky zmenil po obsadení Košíc v roku 1944. Židovské rodiny museli odovzdať doklady o svojom pôvode, nosiť žltú hviezdu a neskôr boli deportované. Edita skončila spolu s rodinou v košickej tehelni, odkiaľ v júni 1944 odišla v transportnom vlaku do Auschwitz-Birkenau.

Po príchode do tábora ju rozdelili od časti rodiny. Svojich rodičov už nikdy nevidela. Neskôr ju spolu so sestrou a ďalšími ženami odviezli do Rigy a následne do koncentračného tábora Stutthof.

Domov sa dostala po dlhých mesiacoch

V januári 1945, keď sa približoval koniec vojny, sa pokúsila utiecť. Pri úteku ju zasiahla strela do ruky a jej sestra Katka zomrela. Edita napriek vážnemu zraneniu prežila a po oslobodení sa po dlhých mesiacoch dostala späť domov.

Návrat však nebol šťastným koncom, aký si predstavovala. V Košiciach zistila, že väčšina jej blízkych sa už nevráti. Sama neskôr hovorila, že mala dve mamy a dvoch otcov, no po vojne jej nezostal takmer nikto.

Po vojne založila rodinu a pracovala v administratíve košického televízneho štúdia. O svojom utrpení dlhé roky nerozprávala, no neskôr sa rozhodla zdieľať svoj príbeh s verejnosťou. 

„Jej odchodom strácame vzácneho človeka a autentický hlas našej histórie. Vyjadrujem úprimnú sústrasť rodine. Česť jej pamiatke,“ uviedol Korčok.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska