Cez víkend sa vyspím a telo sa opraví: Veľký omyl, lekárka vysvetlila, prečo ti dlhé spanie v nedeľu škodí

Dlhé spanie cez víkend môže pôsobiť ako riešenie po náročnom pracovnom týždni. Odborníčka však upozorňuje, že telo potrebuje pravidelnú regeneráciu, nie dvojdňový spánkový „reset“. Mnohí ľudia sa celý pracovný týždeň trápia s ranným vstávaním. Potom príde víkend a s ním aj predstava, že všetko dobehnú. Najmä spánok.

Myšlienka „cez víkend sa vyspím a telo sa opraví“ je však podľa odborníkov zavádzajúca. Dva dni dlhšieho spánku totiž nedokážu úplne odstrániť následky dlhodobého stresu, nepravidelného režimu a vyčerpania počas pracovného týždňa.

Na problém upozornil portál Hindustan Times, ktorý v rámci svojej rubriky HT Health Talk oslovil odborníčku na vnútorné lekárstvo, doktorku Brundu M. S. zo spoločnosti Aster CMI Hospital v indickom Bengaluru.

Lekárka vysvetlila, že ľudia často čakajú na víkend alebo dovolenku ako na jediný spôsob, ako sa zotaviť, no telo potrebuje pravidelnú starostlivosť každý deň.

Víkendové dospávanie môže rozhodiť biologické hodiny

Podľa doktorky Brundy môže zmena spánkového režimu počas víkendu narušiť prirodzený rytmus organizmu. Ak človek počas pracovných dní vstáva skoro a cez víkend spí výrazne dlhšie, telo môže mať problém opäť sa prispôsobiť pondelkovému režimu.

„Ak cez víkend spíte oveľa dlhšie, môže to narušiť váš cirkadiánny rytmus, najmä ak sa vaše časy zaspávania a prebúdzania výrazne líšia od tých v pracovných dňoch,“ tvrdí lekárka.

Tento jav odborníci označujú ako „social jet lag“, teda stav podobný časovému posunu, ktorý nevzniká cestovaním, ale rozdielnym režimom počas týždňa a víkendu. Človek síce môže mať pocit, že si oddýchol, no v nedeľu večer alebo v pondelok ráno môže mať problém znovu naskočiť do pracovného tempa.

Telo môže vysielať varovné signály skôr, ako si ich všimneme

Vyhorenie podľa odborníčky nezačína až v momente úplného kolapsu. Organizmus môže upozorňovať oveľa skôr. Medzi prvé príznaky patria podľa doktorky Brundy neustála únava aj po spánku, bolesti hlavy, napätie svalov, problémy s trávením, zmeny chuti do jedla, horší spánok či častejšie ochorenia.

Objaviť sa môžu aj problémy so sústredením, zabúdanie, podráždenosť, zrýchlený tep alebo zvýšený tlak v stresových situáciách.

Lekárka upozorňuje, že mnohí ľudia začnú svoj stav riešiť až vtedy, keď príde vážnejší zdravotný problém. Pritom telo podľa nej často vysiela signály už dlhšie.

Po náročnom dni nepomôže len vypnúť počítač

Dlhodobý pracovný stres môže ovplyvniť aj hladinu kortizolu. Ide o hormón spojený so stresovou reakciou organizmu. Po náročnom dni preto odborníčka odporúča krátke aktivity, ktoré telu pomôžu prepnúť z pracovného režimu do oddychového.

Medzi jednoduché techniky patrí napríklad 10 až 20 minútová prechádzka, pomalé hlboké dýchanie, pokojná hudba, krátky pobyt vonku alebo relaxačné cvičenia.

Dôležitú úlohu má aj pravidelný spánok. Podľa doktorky Brundy by dospelí mali smerovať k siedmim až deviatim hodinám kvalitného spánku každú noc, nie iba počas voľných dní.

6 hodín spánku reálne nestačí

O tom, že dlhodobý nedostatok spánku môže mať vážne následky, sme už informovali. Neurovedec a odborník na spánok Tomáš Eichler upozornil, že pravidelné fungovanie na šiestich hodinách spánku nie je pre väčšinu ľudí udržateľné.

„Funguješ nejakým spôsobom a možno si to nevšimneš alebo nepocítiš hneď, no postupne sa ti môže rúcať metabolizmus, hormonálny systém, imunita a ďalšie procesy, ktoré ti bežia v tele,“ vysvetlil.

Podľa neho existuje len veľmi malá skupina ľudí s genetickou výnimkou, ktorá dokáže fungovať s kratším spánkom. Tieto gény má však menej ako jedno percento populácie. Pre väčšinu ľudí preto zostáva základom pravidelný režim a dostatok regenerácie.

Čítaj viac z kategórie: Zo sveta