Slovenských študentov v Česku čaká šok: Internáty stoja až 5-krát viac ako u nás, nájomné v Prahe vyjde aj na 1 000 eur

Česko zostáva pre slovenských maturantov najobľúbenejšou zahraničnou destináciou. V súčasnosti tam študuje takmer 22-tisíc Slovákov a každý rok pribudnú približne 3 000 nových študentov. Najväčšia slovenská komunita sa sústreďuje v Brne, kde študuje približne 9 700 Slovákov, nasleduje Praha s približne 5 600, Olomouc s 1 300 a Ostrava s približne 800 študentmi.

Prijatie na vysokú školu je však len prvým krokom. Rovnako dôležitou úlohou je nájsť bývanie. A práve to sa pre mnohé rodiny stáva jednou z najväčších položiek študentského rozpočtu. Zatiaľ čo školné je na verejných českých vysokých školách pri štúdiu v českom jazyku bezplatné, bývanie môže stáť stovky eur mesačne.

Internát môže stáť aj päťkrát viac ako na Slovensku

Najväčší rozdiel pocítia študenti pri porovnaní cien za ubytovanie na internáte. Na Slovensku sa ceny vo vysokoškolských internátoch najčastejšie pohybujú približne od 70 do 180 eur mesačne podľa typu izby, vybavenia a univerzity.

V Česku sú ceny výrazne vyššie. V Prahe zaplatia študenti za internát približne 3 400 až 8 500 českých korún mesačne, teda približne 140 až 350 eur. Najmä novšie alebo jednolôžkové izby sa môžu cenou priblížiť menšiemu komerčnému nájmu. V porovnaní s najlacnejšími slovenskými internátmi ide o rozdiel, ktorý môže dosiahnuť až päťnásobok.

Ani Brno už dávno nepatrí medzi lacné študentské mestá. Hoci sú internáty spravidla dostupnejšie ako v Prahe, ich ceny sú stále výrazne vyššie ako na Slovensku.

Čakať na internát do septembra sa nemusí vyplatiť

Internáty však majú obmedzené kapacity a nie každý študent na nich získa miesto. Mnohí preto hľadajú podnájom alebo spolubývanie. Podľa portálu Bezrealitky sa dopyt po študentskom bývaní začína zvyšovať už počas leta. Práve slovenskí študenti pritom patria medzi tých, ktorí začínajú hľadať bývanie skôr ako ich českí spolužiaci.

„Pri štúdiu v Česku riešia mnohí slovenskí študenti bývanie prvýkrát mimo domu a navyše v inom štáte. Naraz musia zvládnuť výber lokality, komunikáciu s majiteľom, kontrolu zmluvy, platby v českých korunách aj bezpečnostné riziká pri inzerátoch. Najdôležitejšie pravidlo je jednoduché: neposielať peniaze dopredu bez overenia bytu, majiteľa a zmluvných podmienok,“ hovorí Miroslav Kadleček z Bezrealitky.

Podľa portálu sa najlepšie ponuky obsadzujú už počas leta. Študenti, ktorí čakajú na september, si často vyberajú z menšej ponuky a za vyššie ceny.

Nájom jednoizbového bytu môže stáť aj tisíc eur mesačne

Ak sa študent na internát nedostane, chtiac-nechtiac musí siahnuť po komerčnom prenájme.

Priemerný nájom jedno- až dvojizbového bytu v Prahe dosahuje výšku 20 381 Kč mesačne. Po započítaní energií a služieb sa mesačné náklady dostanú približne na 24 416 Kč, teda približne 1 000 eur.

Brno vychádza o niečo lacnejšie. Priemerný nájom predstavuje 16 309 Kč, celkové mesačné náklady približne 19 735 Kč, teda okolo 809 eur. V Olomouci zaplatia študenti približne 705 eur mesačne a v Ostrave približne 617 eur. Preto väčšina študentov volí spolubývanie, ktoré dokáže mesačné náklady výrazne znížiť.

Škrečok v topánke a palacinky na pokrievke. Pýtali sme sa Slovákov na ich najlepšie historky z internátov

Aj pri spolubývaní platia pravidlá

Spolubývanie patrí medzi najčastejšie riešenia slovenských študentov v Česku. Pomáha znížiť mesačné náklady a zároveň dáva študentom viac slobody ako internát. Výber spolubývajúcich však netreba podceniť. To, čo na začiatku pôsobí ako jednoduchá dohoda medzi kamarátmi, sa môže počas semestra rýchlo skomplikovať.

Okrem rozdelenia nájmu je dôležité vopred si dohodnúť aj platby za energie, internet, spoločné nákupy, upratovanie, návštevy či riešenie prípadných škôd. Ideálne je, ak tieto pravidlá nezostanú len pri ústnej dohode, ale budú zachytené písomne — buď priamo v nájomnej zmluve, alebo v samostatnej dohode medzi spolubývajúcimi.

„Rizikom býva najmä ústna dohoda medzi kamarátmi. Ak sa jeden zo spolubývajúcich odsťahuje, preruší štúdium alebo prestane platiť, problém zvyčajne dopadne na ostatných. Preto by malo byť už vopred jasné, kto platí akú časť nájmu, kto posiela peniaze majiteľovi, ako sa delia energie a čo sa stane pri odchode jedného z nájomníkov,“ vysvetľuje Miroslav Kadleček.

Pri študentskom bývaní sa preto oplatí myslieť aj na menej príjemné scenáre. Kto zostáva v byte, ak jeden zo študentov odíde? Kto hľadá náhradu? Vráti sa depozit všetkým rovnako? A kto zaplatí prípadné poškodenie zariadenia? Práve tieto otázky môžu rozhodnúť o tom, či bude spolubývanie fungovať pokojne celý akademický rok.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti