Štát platí viac ako súkromné firmy: Rozdiel v platoch je v priemere 351 eur mesačne

Kedysi platilo, že vyšší plat hľadali ľudia skôr v súkromných firmách, zatiaľ čo štát lákal na istotu zamestnania a stabilitu pracovnej pozície. Dnes je situácia výrazne iná. Najnovšie prognózy ukazujú, že priemerné mzdy vo verejnom sektore už niekoľko rokov rastú rýchlejšie ako v súkromnej sfére a rozdiel sa postupne zväčšuje.

Ekonomický týždenník Trend upozornil na výrazne rastúci rozdiel medzi priemernými mzdami vo verejnom a súkromnom sektore. S odvolaním sa na údaje Inštitútu finančnej politiky (IFP) uvádza, že priemerná mzda vo verejnom sektore je v tomto roku 1 966 eur, zatiaľ čo v súkromnom sektore len 1 615 eur. Rozdiel tak predstavuje približne 351 eur mesačne. Ide o prognózu, nie o konečné údaje za celý rok.

Rozdiel sa za necelé dve desaťročia úplne obrátil

Vývoj priemerných miezd od roku 2008 ukazuje výraznú zmenu. V roku 2008 dosahovala priemerná mzda v súkromnom sektore približne 725 eur. Verejný sektor vtedy za súkromným zaostával len nepatrne, keď priemerná mzda predstavovala 716 eur. Rozdiel v prospech súkromných zamestnávateľov však bol len nepatrný. 

Už o rok neskôr sa však situácia obrátila. Od roku 2009 začali mzdy vo verejnom sektore prevyšovať mzdy v súkromných firmách. Rozdiel sa síce spočiatku pohyboval v desiatkach eur, po roku 2018 sa však tempo rastu platov vo verejnom sektore výrazne zrýchlilo.

Vyššie platy majú svoju cenu

Rast miezd vo verejnom sektore neovplyvňuje len zamestnancov štátu. Premieta sa aj do verejných financií. Mzdy zamestnancov verejného sektora predstavujú významnú položku v rámci štátneho rozpočtu. Ich rast preto zvyšuje tlak na výdavky štátu v období, keď naša krajina zároveň pokračuje v konsolidácii verejných financií.

Podľa júnovej makroekonomickej prognózy Inštitútu finančnej politiky vzrastie hrubý domáci produkt (HDP) v roku 2026 o 0,8 %, pričom ekonomiku bude brzdiť slabší zahraničný dopyt aj pokračujúca fiškálna konsolidácia. Práve preto bude otázka rastu platov vo verejnom sektore čoraz citlivejšia.

Národná banka Slovenska má odlišnú prognózu. Upozorňuje, že slovenská ekonomika bude v najbližších rokoch rásť len pomaly: „Rast hospodárstva by sa mal spomaliť na približne 0,5 % a zrýchliť v nasledujúcich dvoch rokoch k 2 %. Na ekonomiku má nepriaznivý vplyv vývoj v zahraničí, najmä geopolitické napätie súvisiace so situáciou na Blízkom východe a vysoké ceny energií.“

Verejný sektor bude podľa prognóz rásť aj naďalej

Rozdiel medzi oboma sektormi nemusí byť krátkodobý. Vývoj miezd vo verejnom sektore by mal zostať vyšší aj v ďalších rokoch prognózovaného obdobia, hoci tempo rastu celej ekonomiky zostáva pomerne slabé.

Vyššie odmeňovanie môže štátu pomáhať pri získavaní zamestnancov do profesií, v ktorých dlhodobo chýbajú ľudia. Platí to najmä pre zdravotníctvo, školstvo či sociálne služby. Na druhej strane môže zvyšovať tlak na súkromných zamestnávateľov, ktorí musia o pracovníkov súťažiť v prostredí pomalšie rastúcej ekonomiky.

Umelá inteligencia mala zjednodušiť prácu, výskum ukázal opak: Ľudia robia rýchlejšie a viac, mnohí sú vyhorení

Dlhodobé zvyšovanie výdavkov na mzdy vo verejnom sektore si bude vyžadovať buď vyššie príjmy štátu, alebo úspory na iných výdavkoch. To sa môže v budúcnosti premietnuť do ďalších konsolidačných opatrení.

Jedno je však z dostupných údajov zrejmé už dnes. Kým ešte pred necelými dvadsiatimi rokmi boli priemerné mzdy v súkromnom a verejnom sektore prakticky vyrovnané, dnes ich delí približne 351 eur mesačne. 

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika