Žije 400 rokov a jeho srdce nestarne: Tajomstvo dlhovekosti môže ukrývať tvor, ktorého druh pamätá Shakespeara 

Na západnom pobreží Írska sa v apríli našiel objav, ktorý zaujal vedcov z celej Európy. More pri grófstve Sligo podľa údajov z Írskeho národného múzea vyplavilo telo uhynutého grónskeho žraloka. Ide o druh, ktorý patrí medzi najzáhadnejšie morské živočíchy sveta a zároveň drží rekord v dĺžke života medzi všetkými stavovcami.

Tento približne trojmetrový jedinec mohol mať podľa portálu Afloat viac ako 150 rokov. Pre ľudí ide o nedosiahnuteľný vek, ale pre grónskeho žraloka je to len začiatok dospelosti.

Pohlavnú zrelosť totiž dosahuje približne v tomto období života a niektoré jedince sa podľa odhadov môžu dožiť viac ako 400 rokov. To znamená, že niektoré žraloky z tohto druhu mohli žiť v časoch Williama Shakespeara.

Cesta z pláže do laboratória odhalila viac, ako vedci čakali

Dostať viac ako 200-kilogramového žraloka z pobrežia do laboratória nebola jednoduchá úloha. Výskumníci telo najskôr prikryli morskými riasami, aby ho nepoškodili a až ďalší deň ho pomocou žeriava previezli na veterinu.

Tam nasledovala podrobná pitva, počas ktorej odborníci podľa BBC skúmali prakticky každý orgán. Odobrali vzorky kože, svalov, pečene, srdca aj tráviaceho systému. Mimoriadnu pozornosť venovali očiam, pretože práve očné šošovky umožňujú pomocou rádiokarbónového datovania pomerne presne odhadnúť vek zvieraťa.

Vedci zároveň pracovali s maximálnou opatrnosťou. Keďže žralok mohol žiť celé stáročia, tak nevylučovali ani prítomnosť baktérií a vírusov, ktoré sa už na svete bežne nevyskytujú.

Žralok, o ktorom toho stále vieme prekvapivo málo

Aj keď grónsky žralok patrí medzi najväčšie druhy na svete a dorastá až do siedmich metrov, jeho život podľa Shark Trust zostáva zahalený v hmle otázok.

Vedci dodnes nepoznajú miesta, kde sa rozmnožuje alebo rodí mláďatá. Istotu nemajú ani v tom, koľko potomkov samice privádzajú na svet alebo ako často sa rozmnožujú. 

Napriek tomu sa podarilo zistiť, že ide o mimoriadne pomalého predátora. Väčšinou sa pohybuje rýchlosťou pár kilometrov za hodinu, ale dokáže loviť ryby aj tulene. Často sa živí aj uhynutými živočíchmi na dne oceánu, pričom korisť doslova nasáva do úst. Takýto spôsob života mu umožňuje šetriť energiu v prostredí, kde potrava nie je vždy ľahko dostupná.

Oči, ktoré nepodľahli času

Jedným z najväčších prekvapení je stav očí žraloka. Dlhý čas sa predpokladalo, že grónske žraloky vidia veľmi slabo alebo sú dokonca slepé. Dôvodom boli drobné parazity, ktoré sa často prisajú na povrch oka.

Najnovší výskum, o ktorom informoval Nature, však ukázal, že realita je iná. Sietnica a ďalšie časti oka zostávajú funkčné aj po viac ako sto rokoch života. Oči sú prispôsobené životu v takmer úplnej tme a fungujú ako mimoriadne citlivá kamera, ktorá je schopná zachytiť aj minimum svetla.

Pre vedcov je ešte fascinujúcejšie to, že jeho zrak nevykazuje známky starnutia. Zatiaľ čo u ľudí sa vekom prirodzene zhoršuje, tak u grónskeho žraloka zostáva pozoruhodne zachovaný aj vo veľmi vysokom veku.

Storočia mu neoslabili ani srdce

Výskumníci podrobne preskúmali aj srdce, ktoré vážilo približne 34 kilogramov. Na prvý pohľad nieslo typické znaky starnutia vrátane jaziev na tkanive.

To najzaujímavejšie však prišlo pri podrobnej analýze. Podľa National Library of Medicine zostalo aj napriek týmto zmenám funkčné a nevykazovalo známky vážnych porúch.

U človeka bývajú podobné poškodenia často spojené s infarktom, ale grónskemu žralokovi sa zrejme vyvinuli mechanizmy, ktoré mu umožňujú tieto zmeny zvládať bez vážnejších následkov.

Odpoveď môže byť ukrytá v DNA

Vedci zároveň skúmajú jeho genetickú výbavu. Najnovšie analýzy naznačujú, že niektoré gény, ktoré zodpovedajú za opravu poškodenej DNA, sú u tohto druhu aktívnejšie ako u väčšiny ostatných žralokov.

Poškodenie genetického materiálu patrí medzi hlavné príčiny starnutia buniek. Ak ho organizmus dokáže priebežne opravovať, tak si môže dlhšie zachovať zdravé tkanivá aj správne fungovanie orgánov.

K úplnému pochopeniu dlhovekosti tohto tvora vedie ešte dlhá cesta. Ponúka nám však jedinečný model na skúmanie procesov starnutia a môže pomôcť lepšie pochopiť choroby súvisiace s vekom.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti