Najnebezpečnejší syr sveta pochádza z ostrova dlhovekosti. Miestni nelegálnu delikatesu plnú lariev milujú

Niektoré jedlá si získajú pozornosť práve tým, že úplne narušia bežné predstavy o gastronómii. Jedným z nich je aj sardínska špecialita, ktorá pochádza z ostrova známeho ako jedna z takzvaných modrých zón – oblastí sveta, kde sa ľudia vďaka životnému štýlu a ďalším faktorom často dožívajú vysokého veku. 

O príbehu nezvyčajného syra informoval web National Geographic.

Syr, ktorý mení svoju podobu

Na talianskom ostrove Sardínia vzniká potravina, ktorá sa vyrába spôsobom známym už celé generácie. Kým pre návštevníkov môže byť prekvapením jej vzhľad, miestni ju vnímajú ako súčasť svojej identity a kultúrneho dedičstva.

Casu marzu, čo v preklade znamená „pokazený syr“, vzniká pomocou syrovej mušky Piophila casei. Tá do syra kladie vajíčka, z ktorých sa následne vyliahnu larvy. Tie prenikajú do jeho vnútra, konzumujú hmotu a počas trávenia rozkladajú tuky a bielkoviny z ovčieho mlieka.

Práve tento proces spôsobuje, že syr získava typickú jemnú a krémovú konzistenciu. Hoci fermentáciou prechádza každý syr, casu marzu je špecifický tým, že pri jeho výrobe zohrávajú úlohu živé larvy.

Casu Marzu es un queso que está intencionadamente infestado de gusanos pic.twitter.com/yNviEcKKW2

— Marco Beteta (@MarcoBeteta) December 6, 2017

Pri servírovaní výrobcovia odstránia vrchnú časť syra a odkryjú jeho vnútro. Larvy sa vtedy začnú pohybovať a niektoré dokonca opúšťajú syr. Miestni ho často podávajú s tradičným chlebom pane carasau.

Chuť casu marzu je výrazná, spája sa s ovčím syrom a pripomína stredomorské pastviny. Napriek netradičnému spôsobu výroby však mnohí Sardínčania tvrdia, že ide predovšetkým o súčasť ich kuchyne.

Tradícia ukrytá medzi pastiermi

Sardínia je známa výrobou množstva syrov a približne 90 percent svetovej produkcie Pecorino Romano pochádza práve z tohto regiónu. Ostrov však ponúka aj ďalšie špeciality, napríklad cestoviny su filindeu, fregolu či vína Cannonau a Vermentino.

Casu marzu sa od ostatných výrobkov odlišuje najmä svojím príbehom. Syr sa často vyrába v malých množstvách a objavuje sa na rodinných stretnutiach alebo spoločných oslavách.

Niektorí obyvatelia Sardínie ho spájajú s afrodiziakálnymi účinkami alebo so stravou ľudí žijúcich v takzvaných modrých zónach, kde sa obyvatelia často dožívajú vysokého veku. Pre mnohých je však najdôležitejšie jednoducho to, že im chutí.

Zákaz nezastavil záujem

Casu marzu získal celosvetovú pozornosť aj preto, že Guinnessova kniha rekordov ho označila za „najnebezpečnejší syr sveta“. Popularitu mu v posledných rokoch zvýšili aj sociálne siete, kde turisti zdieľajú svoje reakcie po ochutnaní.

Will go nice with some Casu Marzu cheese. pic.twitter.com/Y252tdtyHI

— Angry Bert (@WoodyWoodys) November 28, 2025

Jeho výroba a predaj však čelia právnym obmedzeniam. Taliansko zakázalo jeho komerčný predaj už v roku 1962 a neskôr sa obchodovanie s ním obmedzilo aj v rámci Európskej únie.

Napriek tomu syr zo Sardínie nezmizol. Miestni obyvatelia stále poznajú výrobcov, ktorí ho pripravujú v malých množstvách. Výroba je však závislá od prírodných podmienok a úspech nie je vždy istý.

Recept starší ako moderné pravidlá

Sardínia je známa svojou prírodou, pobrežím aj tradičnou kuchyňou. Práve v hornatom vnútrozemí ostrova však pastieri dodnes udržiavajú výrobu syra casu marzu. O jeho histórii informoval web CNN.

Podľa sardínskeho gastronóma Giovanniho Fancella má tento syr korene ešte v období Rímskej ríše. Tvrdí, že stopy starobylej kuchyne sa zachovali v miestnom jazyku aj tradíciách.

Casu marzu má na ostrove viacero názvov a každý región si vytvoril vlastné postupy výroby. Syr sa najčastejšie pripravuje v období, keď sa mení kvalita ovčieho mlieka a letné teploty ovplyvňujú podmienky pre syrové muchy.

Niektorí výrobcovia dnes dokážu proces lepšie kontrolovať a používajú aj spôsoby skladovania, ktoré umožňujú uchovať syr dlhšie než v minulosti.

Budúcnosť tradičnej pochúťky

Aj napriek zákazu predaja zostáva casu marzu súčasťou života miestnych obyvateľov. Pastieri ho vyrábajú najmä pre vlastnú potrebu alebo pre ľudí, ktorí poznajú jeho pôvod.

V posledných rokoch sa zároveň mení pohľad na konzumáciu hmyzu. Európska únia skúma možnosti využitia hmyzu ako potraviny a vedci upozorňujú na jeho možný prínos pri znižovaní ekologickej záťaže potravinárstva. Casu marzu tak zostáva príkladom jedla, ktoré spája minulosť s otázkami o budúcnosti stravovania.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti