Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) podľa portálu Lighthouse ostro kritizuje najväčších výrobcov ultraspracovaných potravín. Podľa jej generálneho riaditeľa Tédrosa Adhanoma Ghebreyesusa nadnárodné spoločnosti systematicky brzdia snahy štátov o zdravšie stravovanie tým, že ich žalujú za nové pravidlá. Informoval o tom The Guardian. Výsledkom sú nielen vysoké náklady na súdne spory, ale aj roky odkladov pri zavádzaní opatrení, ktoré majú znižovať obezitu a výskyt ochorení.
Analýza Lighthouse zistila, že v rokoch 2010 až 2025 bolo proti vládam rôznych krajín podaných až 239 žalôb namierených proti zdravotným zákonom zameraným na obmedzenie konzumácie ultraspracovaných potravín.
Žaloby namiesto zmien
Podľa WHO sa spoločnosti najčastejšie bránia proti povinnému označovaniu potravín výstražnými symbolmi, obmedzeniu reklamy na nezdravé výrobky alebo zavedeniu daní na sladené nápoje a ďalšie produkty s vysokým obsahom cukru, soli alebo nasýtených tukov.
Aj keď väčšinu sporov napokon vyhrali vlády, samotné súdne konania spôsobili výrazné zdržanie. Vyšetrovanie ukázalo, že jednotlivé prípady oddialili zavedenie zdravotných opatrení v priemere o dva a pol roka. Celkovo pritom všetky súdne konania predstavujú takmer 600 rokov právnych sporov.
Tedros upozornil, že ide o podobný model, aký v minulosti používal tabakový priemysel. Ten sa desaťročia snažil spochybňovať vedecké dôkazy o škodlivosti fajčenia a prostredníctvom súdov alebo intenzívneho lobingu odďaľoval prijímanie prísnejších pravidiel. V National Library of Medicine sa toto obdobie nazýva Operácia Berkshire. Podľa WHO dnes podobnú stratégiu využívajú aj niektoré potravinárske spoločnosti.
Obezita rastie, spotreba potravín tiež
WHO pripomína, že obezitou dnes trpí takmer miliarda ľudí. Počet ľudí s nadváhou pritom rastie prakticky vo všetkých regiónoch sveta vrátane Európy.
Ultraspracované potraviny patria podľa odborníkov medzi významné faktory, ktoré prispievajú k rastu nadváhy, cukrovky 2. typu, vysokého krvného tlaku, srdcovo-cievnych ochorení aj niektorých druhov rakoviny. Typické sú vysokým obsahom cukru, soli, nezdravých tukov a rôznych prídavných látok, pričom často obsahujú len minimum vlákniny a ďalších prospešných živín.
V mnohých krajinách vrátane Spojených štátov, Spojeného kráľovstva alebo Austrálie už tieto výrobky tvoria približne polovicu bežného jedálnička. Odborníci preto dlhodobo upozorňujú, že bez zásadných zmien bude počet pacientov s civilizačnými ochoreniami naďalej rásť.
Práve preto viaceré vlády zavádzajú nové pravidlá – od výstražných označení na obaloch a zákazy reklám cielených na deti až po vyššie dane na nezdravé jedlo. Podľa WHO ide o opatrenia, ktoré majú vedecky preukázateľný prínos pre verejné zdravie.
Najčastejšie žalovali veľké svetové značky
Vyšetrovanie odhalilo takéto prípady v Brazílii, Indii, Kolumbii, Mexiku, Spojenom kráľovstve a Spojených štátoch. Spomedzi žalôb, ktoré podali súkromné spoločnosti a pri ktorých bolo možné identifikovať žalobcu, pochádzala viac než tretina od deviatich veľkých materských spoločností vrátane Coca-Coly, PepsiCo a Mondelēz.
Niektoré firmy podľa vyšetrovania dokonca požiadali súdy, aby ich meno v dokumentoch nebolo zverejnené. Väčšina spoločností pritom verejne deklaruje podporu zdravšiemu stravovaniu a tvrdí, že chce byť súčasťou riešenia rastúcej obezity.
WHO však upozorňuje, že samotné verejné vyhlásenia nestačia. Ak firmy zároveň využívajú medzery v zákonoch na odklad opatrení, ktoré majú zlepšiť zdravie populácie, podľa organizácie vzniká rozpor medzi ich deklarovanými cieľmi a reálnym konaním.
WHO preto vyzvala potravinárske koncerny, aby prestali využívať súdne spory na blokovanie zdravotných opatrení. Podľa nej každé ďalšie zdržanie znamená viac ľudí s obezitou alebo vyšší počet ochorení. Organizácia zároveň zdôraznila, že účinná prevencia patrí medzi najlacnejšie a najefektívnejšie spôsoby, ako zlepšiť zdravie populácie a znížiť výdavky na liečbu ochorení spojených s nezdravým stravovaním.