„V čakárni je ako v pekle,“ hovorí sestra z Kramárov. V Rooseveltovej nemocnici klimatizáciu obmedzuje odber elektriny

„V čakárni je úplne ako v pekle. Je celá presklená, doobeda tam svieti slnko a ľudia tam pomaly kolabujú,“ opisuje pre Startitup podmienky v Nemocnici akad. L. Dérera na Kramároch zdravotná sestra, ktorá si neželá zverejniť svoje meno.

Jej ambulancia síce klimatizáciu má, nemocnica ju však podľa jej slov nezaplatila. Zdravotníci ju získali od sponzora. Na poliklinike pritom podľa sestry patria medzi niekoľko málo pracovísk, ktoré môžu priestory počas horúčav chladiť.

„My napríklad v ambulancii klímu máme. Sponzorskú, ale máme. Ostatné ambulancie ju väčšinou nemajú a je tam úplne neúnosne,“  hovorí pre Startitup.

Klimatizácia závisí od oddelenia aj sponzorov

Rozdiely podľa nej nie sú iba medzi jednotlivými budovami, ale aj medzi izbami toho istého oddelenia. Niektoré klimatizáciu majú, iné zostávajú bez nej.

„Neviem, podľa čoho sa rozhodovalo, ani kto ju zaplatil. Či nemocnica, prednosta alebo niekto iný. Predpokladám, že podobné je to aj na ostatných oddeleniach,“ hovorí sestra.

Klimatizácie sa podľa jej skúseností často podarí zabezpečiť prostredníctvom farmaceutickej spoločnosti, nadácie, neziskovej organizácie alebo vďaka iniciatíve vedenia konkrétnej kliniky.

„Veľakrát je klimatizácia sponzorská cez nejakú farmafirmu, nadáciu alebo neziskovku prednostu. Nemocnica ako štátne zariadenie v tomto ťahá za kratší koniec,“ dodáva.

Dunaj mizne pred očami: Rekordné sucho už odhaľuje skaly, takto to ovplyvní Slovákov

Startitup v tejto súvislosti oslovil aj vedenie nemocnice s otázkou, kto financoval klimatizačné jednotky na jednotlivých pracoviskách. Na odpoveď čakáme.

Na Kramároch skrátili pracovný čas

Univerzitná nemocnica Bratislava (UNB), ktorej súčasťou je aj nemocnica na bratislavských Kramároch, upravila v súvislosti s predpoveďou extrémnych horúčav pracovný režim od 3. do 5. augusta 2026. Ak to prevádzkové podmienky umožňujú, zamestnanci môžu pracovný čas ukončiť najskôr o 13.30 h. Opatrenie sa však nevzťahuje na všetky pracoviská.

Vedúci zamestnanci musia zabezpečiť nevyhnutné pracovné povinnosti, chod nemocnice a nepretržité poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Pracovné činnosti majú rozdeliť tak, aby sa znížila pracovná záťaž personálu v popoludňajších hodinách a počas pohotovostných služieb.

„Aj pri skrátenej pracovnej dobe sme v ambulanciách spolu s pacientmi až do popoludnia. V týchto horúčavách je to stále pomerne neúnosné,“ opisuje sestra.

Na pracoviskách s prevažne administratívnou činnosťou a pružným pracovným časom vedenie zároveň skrátilo augustový mesačný fond pracovného času o tri hodiny.

zdroj: TARS/TASR Martin Baumann

Vodu si musia vyzdvihnúť

Zamestnanci podľa sestry dostali aj balenú vodu. Na jedného človeka pripadá približne 0,9 litra denne.

„K vode sa však dostaneš len vtedy, keď si po ňu ideš. Zamestnávateľ zároveň môže argumentovať tým, že máme prístup k pitnej vode z vodovodu,“ približuje s tým, že situácia teda nie je len čierno-biela. 

Nemocnica má zároveň opatrenia na ochranu pacientov a zamestnancov počas horúčav upravené interným dokumentom. Okrem pitného režimu a úpravy pracovného času umožňuje personálu prestávky na ochladenie, pokiaľ zostane zachované poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

Priamemu slnečnému žiareniu má brániť používanie žalúzií a roliet. Na pracoviskách bez klimatizácie sa zabezpečuje cirkulácia vzduchu núteným vetraním. To však nie je možné využívať vo všetkých ambulanciách, vyšetrovniach a zákrokových miestnostiach pre riziko prenosu mikroorganizmov vzdušnou cestou.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska