Firma z rodinného domu v Poltári dlhuje štátu 38,9 milióna eur. Spájajú ju s medzinárodnou daňovou kriminalitou

Analýza registra CRIBIS priniesla čísla, ktoré sa nedajú prehliadnuť. K 30. júnu 2026 spĺňalo osobitný signál hroziaceho úpadku podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii až 70 436 právnických osôb, ktoré neboli vymazané z Obchodného registra. Z celkového počtu 389 715 podnikateľov na Slovensku je to 18,1 %. Štátu dlhujú spolu viac ako 1,5 miliardy eur.

Ako uvádzajú odborníci z CRIF – Slovak Credit Bureau, do štatistiky spadajú len firmy, ktoré nie sú v likvidácii, nerušia sa bez likvidácie a svoj úpadok neriešia ani neriešili konkurzom či reštrukturalizáciou. Ide teda o podniky, ktoré navonok bežne fungujú.

Daňové nedoplatky tvoria drvivú väčšinu dlhu

Najviac dlžníkov eviduje Finančná správa SR, celkovo 60 902 subjektov. To je 86,5 % všetkých rizikových firiem. Celková suma daňových nedoplatkov presiahla 1,406 miliardy eur, čiže väčšinu z celkového dlhu voči štátu.

Dlh prevyšujúci 20 miliónov eur mali tri spoločnosti, ktoré boli zároveň absolútnymi rekordérmi štátnych dlhov, hoci iným inštitúciám nedlžili nič.

Na čele rebríčka stála spoločnosť BOTC LIMITED, s. r. o., so sídlom v rodinnom dome v Poltári. Firma s nezisteným počtom zamestnancov si uvádza činnosti v oblasti nehnuteľností a jej dlh dosahuje takmer 39 miliónov eur.

zdroj: Finstat

Zakladali ju českí občania, neskôr prešla do rúk Taliana a je spájaná s medzinárodnou daňovou kriminalitou.

Nasledovala DMJ Invest Slovakia, s. r. o., z Dunajskej Stredy, ktorá podniká v oblasti vzdelávania, s dlhom 21,5 milióna eur. Tretia bola GAZROL, s. r. o., z Čadce s dlhom 20,6 milióna eur.

Všetky tri firmy pritom patrili do najnižšej kategórie obratu do 1 milióna eur. Rozdiel medzi tým, čo firma zarobí a čo dlhuje, je v týchto prípadoch niekoľkonásobný.

Sociálnej poisťovni dlhuje aj štátna nemocnica

V zozname Sociálnej poisťovne bolo vedených 20 462 dlžníkov, teda 29 % rizikových firiem. Ich súhrnný dlh presiahol 100,8 milióna eur. Hranicu jedného milióna eur prekročili traja dlžníci.

Najvyšší dlh, viac ako 2,28 milióna eur, mala spoločnosť GETBID, s. r. o. z Bratislavy, ktorá pôsobí v administratívnych a podporných službách.

zdroj: Finstat

Druhá skončila Univerzitná nemocnica – Nemocnica svätého Michala, a. s., s dlhom presahujúcim 1,83 milióna eur. Ide o štátne zdravotnícke zariadenie, ktoré teda dlhuje inej štátnej inštitúcii. Tretia bola stavebná firma ARMOD, s. r. o., z Námestova s dlhom viac ako 1,43 milióna eur.

Takmer polovica rizikových firiem sídli v Bratislavskom kraji

Koncentrácia rizikových subjektov je najvyššia v Bratislavskom kraji, kde sídli 45,2 % z nich. Nasledujú Nitriansky kraj s 11,8 %, Košický kraj s 10,2 %, Trnavský kraj s 8 %, Banskobystrický kraj so 7,8 %, Žilinský a Prešovský kraj zhodne so 6,4 % a Trenčiansky kraj so 4,2 %.  Prevaha Bratislavy súvisí s tým, že v hlavnom meste je registrovaná najväčšia časť slovenských firiem vrátane schránkových spoločností.

Z odvetvového hľadiska najviac ohrozených firiem pôsobí vo veľkoobchode a maloobchode vrátane opravy vozidiel a motocyklov, kde je ich 18,8 %. Nasledujú odborné, vedecké a technické činnosti so 17,1%, administratívne a podporné služby so 16 %, stavebníctvo s 11,3 % a priemyselná výroba s 9,8 %.

Z pohľadu právnych foriem jednoznačne dominujú spoločnosti s ručením obmedzeným s podielom 97,2 %. Akciové spoločnosti nasledujú s veľkým odstupom a tvoria len 1,4 %.

Za väčšinou eseročiek stojí rodina, nie správna rada

Práve tento posledný údaj hovorí najviac o tom, kto je v skutočnosti v ohrození. Nejde o veľké korporácie s krízovým manažmentom a oddelením riadenia rizík, ale o malé firmy, ktoré vlastní a riadi jedna rodina alebo jeden človek.

Nový globálny prieskum KPMG medzi 1 927 lídrami rodinných a súkromných podnikov zo 41 krajín ukazuje, kde má tento model slabinu. Ucelený systém riadenia rizík má zavedený len 33 % rodinných firiem. Jasnú stratégiu rastu pritom deklaruje 83 % z nich a zároveň 59 % čaká, že rásť bude v nasledujúcej dekáde ťažšie. Vízia teda nechýba, chýba systém, ktorý včas upozorní, že sa niečo láme.

zdroj: KPMG

Prieskum zároveň ukazuje výraznú zmenu v riadení. Dnes funguje na modeli priameho rodinného riadenia 49 % podnikov, do roku 2035 s ním počíta už len 12 % z nich. Viac ako tri štvrtiny očakávajú, že vedúce pozície budú úplne alebo čiastočne obsadzovať manažéri mimo rodiny.

„Silné hodnoty, reputácia a dlhodobá perspektíva zostávajú základom úspechu rodinných firiem. V nasledujúcej dekáde však bude o ich úspechu rozhodovať najmä schopnosť prepojiť tieto základy s profesionálnym manažmentom a efektívnym využívaním nových technológií,“ uviedol Marek Masaryk, partner v spoločnosti KPMG na Slovensku.

Na Slovensku sa táto zmena prekrýva s generačnou výmenou. Podnikatelia, ktorí zakladali firmy v deväťdesiatych rokoch, dnes riešia nástupníctvo, pričom podľa dát Slovak Business Agency zvládne prechod na druhú generáciu približne tretina podnikov.

Štát ponúka cez Národné podnikateľské centrum poradenstvo k nástupníctvu aj k prevodu vlastníctva formou vouchera v hodnote maximálne 9 600 eur s dvadsaťpercentnou spoluúčasťou.

zdroj: KPMG

Riešenie existuje, väčšina firiem ho nevyužíva

Ak firma zistí, že jej hrozí úpadok, nemusí čakať na konkurz. Zákon č. 111/2022 Z. z. o riešení hroziaceho úpadku jej umožňuje začať preventívne konanie, a to buď formou verejnej, alebo neverejnej preventívnej reštrukturalizácie. Cieľom je dohodnúť sa s veriteľmi v čase, keď je podnik ešte životaschopný.

Zákon zároveň kladie povinnosti na štatutára. Ten musí postupovať proaktívne a snažiť sa o dohodu s veriteľmi.

Porušenie týchto povinností má rovnaké právne následky ako oneskorené podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Pre majiteľa malej eseročky to znamená jediné. Dlh voči Sociálnej poisťovni v desiatkach eur ešte nie je katastrofa, ignorovať ho však môže vyjsť oveľa drahšie než ho zaplatiť.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy