O 28 % menej slov: Vedci odhalili znepokojujúci trend. Potichu mení spôsob, akým komunikujeme

Ľudia počas bežného dňa používajú podstatne menej hovorených slov než pred približne dvoma desaťročiami. Dokazuje to nová analýza amerických výskumníkov, ktorá naznačuje pokles približne o 28 percent medzi rokmi 2005 a 2019. Dnes je to približne 30 %. 

Najvýraznejšie sa trend prejavil u ľudí mladších ako 25 rokov. Vedci upozorňujú, že príčiny zatiaľ nepoznajú, medzi možné vysvetlenia však patria digitálna komunikácia, práca na diaľku a služby, ktoré obmedzujú každodenný kontakt s ľuďmi, tvrdí Fortune.

Výskum hovorí jasne. Ľudia rozprávajú menej

Výskum Valerie Pfeiferovej z University of Missouri-Kansas City a Matthiasa Mehla z University of Arizona vychádzal z údajov 22 samostatných štúdií. Zahŕňali 2 197 ľudí vo veku od 10 do 94 rokov, prevažne zo Spojených štátov, ale aj z Mexika, Austrálie a Európy.

Účastníci nosili zariadenia, ktoré v náhodných intervaloch zaznamenávali krátke úseky ich každodenného života. Vedci následne z nahrávok odhadovali, koľko slov človek denne vyslovil. 

Výsledok ukázal výrazný dlhodobý pokles. Podľa údajov citovaných magazínom Fortune sa priemer znížil z približne 15 959 slov denne v roku 2007 na 12 792 slov pri najnovšom odhade.

Časopis Time uvádza pri porovnaní širšieho obdobia približne 16 600 slov denne v roku 2005 a menej ako 12-tisíc v roku 2019. Rozdiely medzi konkrétnymi hodnotami vyplývajú zo spôsobu prezentácie jednotlivých odhadov, základný výsledok však zostáva rovnaký: hovorená komunikácia počas sledovaného obdobia výrazne ustúpila.

„Tá strata slov sa naozaj sčítava do ohromujúceho čísla,“ povedala Pfeiferová pre Fortune. Pokles sa navyše netýkal iba jednej vekovej skupiny. Objavil sa naprieč populáciou, výraznejší však bol medzi mladými ľuďmi.

Efektivita môže vytláčať malé sociálne kontakty

Pfeiferová tento vývoj spája s takzvanou ekonomikou pohodlia. Technológie šetria čas, zároveň však odstraňujú situácie, v ktorých by človek prirodzene komunikoval s okolím. Podobný jav skúma Jessica Finlayová z University of Colorado-Boulder. Poukazuje na význam takzvaných tretích miest, teda obchodov, kaviarní či ďalších verejných priestorov, kde sa ľudia stretávajú mimo domova a práce.

Ani krátke rozhovory s neznámymi nemusia byť bezvýznamné. Psychologička Gillian Sandstromová z University of Sussex tvrdí, že drobné sociálne interakcie môžu zlepšovať náladu a pocit spolupatričnosti. „Keď máme tieto malé interakcie, dostávajú nás do lepšej nálady a pomáhajú nám cítiť sa viac prepojení,“ uviedla.

Expertky odporúčajú 1/3 šálky jednej potraviny denne. Zlý cholesterol klesne o 7 %

Osobná komunikácia zároveň prenáša tón hlasu, gestá a mimiku, ktoré pri textových správach chýbajú. Podľa Mehla preto textovanie nie je úplnou náhradou rozhovoru.

Výskumníci zatiaľ nevedia, či menej komunikácie prispieva k osamelosti, alebo je jej dôsledkom. Pfeiferová však upozorňuje, že viac rozhovorov sa spája s pozitívnejšími emóciami a vyššou psychickou pohodou.

Údaje sa navyše končia v roku 2019, teda ešte pred pandémiou a prudkým rozšírením práce na diaľku. Autori preto považujú za dôležité skúmať, či pokles hovorených slov pokračoval aj v nasledujúcich rokoch.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti