Mýtus o zdravom opálení narazil: Experti odhalili, koľko minút denne ti dodá vitamín D a kedy ti už hrozí nebezpečenstvo

Slnko má na ľudský organizmus aj pozitívne účinky, no hranica medzi prospešným a rizikovým pobytom na slnku nie je pre každého rovnaká. Odborníci upozorňujú, že rozhoduje nielen čas strávený vonku, ale aj typ pokožky, intenzita UV žiarenia či spôsob, akým sa pred ním chrániš.

O tom, ako nájsť rovnováhu medzi prínosmi slnečného žiarenia a jeho rizikami, informoval web BBC. Na Slovensku pritom podľa webu Nie Rakovine každoročne pribudne takmer 1000 prípadov malígneho melanómu kože.

Od zdravého opálenia k ochrane kože

Vzťah človeka k slnku sa v priebehu desaťročí výrazne zmenil. V roku 1923 pomohli fotografie Coco Chanelovej po návrate z plavby po Stredomorí spopularizovať opálenie a opaľovanie. Bronzová pokožka sa postupne začala vnímať ako symbol spoločenského statusu.

S pribúdajúcimi prípadmi rakoviny kože sa však pohľad medicíny začal meniť. Dnes je dobre zdokumentované spojenie medzi nadmerným vystavovaním sa UV žiareniu a vznikom kožných nádorov. Zároveň sa však v posledných rokoch skúma, či úplné vyhýbanie sa slnku nemusí pripraviť organizmus o niektoré jeho výhody.

Krátky pobyt môže telu prospieť

Mierne a časovo obmedzené vystavenie slnku súvisí podľa BBC s viacerými procesmi v organizme. Slnečné žiarenie pomáha telu vytvárať vitamín D, ktorý je dôležitý pre zdravie kostí a správne fungovanie svalov. Dostatočná hladina vitamínu D sa v niektorých štúdiách spája aj s nižším výskytom niektorých ochorení.

UV žiarenie má zároveň vplyv na cievy. Keď UVA lúče dopadnú na pokožku, podporujú uvoľňovanie oxidu dusnatého, ktorý rozširuje krvné cievy a môže prispieť k zníženiu krvného tlaku. Slnečné svetlo má význam aj pre spánok a kognitívne funkcie.

Najmä ranné denné svetlo obsahuje modré vlnové dĺžky, ktoré mozgu signalizujú, že je deň. To podporuje bdelosť a potláča tvorbu melatonínu, hormónu spojeného so spánkom. Vyššia denná expozícia svetlu sa spájala aj s lepším kognitívnym výkonom, reakčným časom a pamäťou.

Svetlo zároveň ovplyvňuje hladinu serotonínu. Podľa BBC existujú dôkazy, že dostatok denného svetla môže súvisieť s lepšou náladou, zatiaľ čo jeho nedostatok sa spája s depresívnymi príznakmi, nízkou náladou a nespavosťou.

Koľko slnka je ešte bezpečné

Jednotný počet minút, ktorý by platil pre každého človeka, neexistuje. Potrebný čas závisí od geografickej polohy, ročného obdobia, intenzity UV žiarenia, veku aj typu pokožky.

Podľa odborníčky Rebeccy Mason je z hľadiska tvorby vitamínu D účinnejšie vystavovať sa slnku „málo a často“, pričom najviac UVB žiarenia býva približne uprostred dňa. Ľudia so svetlou pokožkou môžu podľa nej potrebovať iba niekoľko minút slnečného žiarenia počas väčšiny dní v týždni, pričom odkryté môžu mať napríklad ruky, paže alebo nohy.

Dôležitým ukazovateľom je UV index, ktorý vyjadruje intenzitu ultrafialového žiarenia dopadajúceho na zemský povrch. Jeho hodnota sa pohybuje od 0 až po 11+, pričom najvyššie hodnoty znamenajú extrémne silné žiarenie.

Osobitne opatrní by mali byť ľudia s veľmi svetlou pokožkou, veľkým množstvom znamienok, osobnou alebo rodinnou anamnézou melanómu či ľudia užívajúci imunosupresíva. Po krátkom pobyte na slnku by sa podľa odborníkov mali dôkladne zakryť.

Riziko nezačína až spálením

Dlhší pobyt na slnku neznamená, že si vytvoríš viac vitamínu D. Naopak, nadmerné UV žiarenie zvyšuje riziko spálenia, pigmentových zmien, predčasného starnutia pokožky a predovšetkým rakoviny kože.

Organizácia Nie Rakovine upozorňuje, že rakovina kože patrí medzi najčastejšie nádorové ochorenia na svete a jej výskyt naďalej rastie. Podľa onkodermatologičky MUDr. Zuzany Murárovej z Národného onkologického ústavu pacienti neraz prichádzajú až v pokročilom štádiu, pretože podozrivé zmeny na koži podcenia alebo nevedia rozpoznať.

Najnebezpečnejším typom je melanóm, ktorý vzniká z melanocytov, teda pigmentových buniek. Objaviť sa pritom môže aj približne 20 rokov po spálení pokožky. Pri jeho sledovaní sa používa systém ABCDE: asymetria, nepravidelné okraje, viacfarebnosť, priemer väčší ako 6 milimetrov a vývoj znamienka v čase.

Chráň sa, no sleduj pokožku

Nie Rakovine odporúča používať ochranné prípravky s SPF 30 a viac, chrániť pokožku oblečením, nosiť klobúk a slnečné okuliare a obmedziť pobyt na priamom slnku približne medzi 11:00 a 15:00. Organizácia zároveň upozorňuje na riziká solárií, ktoré zvyšujú riziko melanómu najmä u mladých ľudí.

Ochrana však nemá znamenať, že sa slnku musíš úplne vyhýbať. BBC uvádza, že odborníci odporúčajú skôr krátke a pravidelné vystavenie dennému svetlu než dlhé opaľovanie bez ochrany. Zároveň platí, že potreba ochrany sa líši podľa typu pokožky a intenzity UV žiarenia.

Ak sa spáliš, ďalšie vystavovanie pokožky slnku by si mal obmedziť až do jej zotavenia. Pokožku je vhodné ochladzovať, hydratovať prípravkami s obsahom panthenolu, aloe vera alebo vitamínu E a dopĺňať tekutiny. Pľuzgiere by sa nemali prepichovať, pretože tým rastie riziko infekcie.

Kľúčom je prevencia a včasná kontrola

Pokožku by si mal skontrolovať aspoň raz mesačne, a to aj na miestach, ktoré bežne nevidíš, napríklad na chrbte, pokožke hlavy, chodidlách či za ušami. Pri novom alebo meniacom sa znamienku, nehojacej sa rane, šupinatení, svrbení či inom nezvyčajnom prejave je vhodné navštíviť dermatológa.

Včasné zachytenie totiž výrazne ovplyvňuje možnosti liečby. Pri tenkom melanóme môže byť podľa Nie Rakovine postačujúce chirurgické odstránenie s časťou okolitej zdravej kože. Pri metastázujúcom ochorení sú možnosti zložitejšie, hoci dostupnosť cielenej liečby a imunoterapie podľa organizácie výrazne zlepšila prognózy pacientov.

Dôležitá je preto rovnováha. Slnko môže byť zdrojom svetla, vitamínu D a ďalších biologických účinkov, no nadmerné UV žiarenie zároveň predstavuje významný rizikový faktor rakoviny kože. Najmä v letných mesiacoch preto nejde iba o to, koľko času stráviš vonku, ale aj o to, kedy, ako a s akou ochranou.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti