Sporenie na dôchodok je out, teraz sa rieši vyhorenie. Do tohto fondu potrebuješ vložiť aspoň 18 200 eur

9. augusta 2026 o 18:40

Burnout ohrozuje tradičný prístup k sporeniu
Pracovné tempo núti ľudí k novému typu ukladania peňazí
Rezerva ti umožní reštart bez finančného tlaku

vyhorenie, burnout, tatry, práca, oddych, relax, žena, muž

Marek Rodák

Sporenie na dôchodok, bývanie či nečakané výdavky patrili desaťročia medzi základné finančné ciele. Časť pracujúcich si však začína vytvárať aj nový typ rezervy – peniaze určené na obdobie vyhorenia. Takzvaný burnout fond má človeku umožniť dočasne odísť z práce, zmeniť kariéru alebo si dopriať niekoľkomesačnú prestávku bez okamžitého finančného tlaku.

Dostaň Startitup do svojich Google odporúčaní

Pridať ako preferovaný zdroj Startitup, odkaz sa otvorí v novom okne

Business Insider opisuje tento trend na príbehoch ľudí, ktorí si zámerne vytvorili rezervu pre prípad, že už nebudú schopní pokračovať v súčasnom pracovnom tempe. Nejde pritom o klasický núdzový fond na stratu práce či zdravotné výdavky.

Burnout fond má kúpiť čas na zotavenie

Julie Beckhamová z Rockland Trust opisuje burnout fond ako účelové sporenie pre situáciu, keď človek očakáva potrebu prestávky v práci, resp. neplatené voľno. Podľa nej ide v zásade o starší princíp pod novým názvom.

Cieľom je vytvoriť si dostatok finančnej flexibility, aby človek nebol nútený zostať v práci iba preto, že nemá z čoho žiť.

Čo je to vyhorenie, či burnout syndróm

Vyhorenie, známe aj ako burnout, je stav dlhodobého fyzického a psychického vyčerpania spojeného najmä s chronickým stresom v práci. Svetová zdravotnícka organizácia ho označuje za pracovný fenomén, nie samostatné ochorenie. Typicky sa prejavuje stratou energie, rastúcim odstupom či negatívnym postojom k práci a poklesom pracovnej výkonnosti.

Nejde pritom len o obyčajnú únavu po náročnom období. Pri vyhorení môže mať človek pocit dlhodobého vyčerpania aj po odpočinku. Riziko rastie pri dlhodobom preťažení, nedostatku kontroly, slabom oddychu alebo chronickom tlaku bez možnosti regenerácie, uvádza Health Cleveland Clinic.

Príkladom je 54-ročná Mary Kaneová z Minnesoty. Po mesiacoch vyčerpania a podráždenosti odišla z pozície senior marketingovej manažérky. Tvrdí, že si roky odkladala približne polovicu každej výplaty a vytvorila si tak rezervu na obdobie, keď bude potrebovať prestať pracovať.

Pociťoval/a si niekedy príznaky vyhorenia?

Pravidelne

Už sa mi to stalo

Počujem to od kolegov

Asi nie

Určite nie

Podobnú skúsenosť má Tasmin Lofthouseová z Anglicka. Po prvom vyhorení v roku 2018 nemala úspory a musela prakticky okamžite nastúpiť do ďalšej práce.

Po ďalšom období vyhorenia si začala vytvárať vlastný fond. Dnes má odložených približne 48-tisíc libier, čo jej podľa jej slov postačuje na približne rok podnikateľských výdavkov pri nižšom osobnom príjme.

Rezerva môže umožniť aj úplnú zmenu kariéry

Burnout fond nemusí slúžiť iba na odpočinok. Niektorí ľudia ho využívajú ako finančný most medzi dvoma etapami kariéry. Stacy Northová si po predaji nehnuteľnosti ponechala približne 80-tisíc dolárov v hotovostnej rezerve. Keď sa jej pracovné vyhorenie nezlepšovalo, v januári 2025 odišla z pozície obchodnej manažérky.

Úspory jej umožnili zostať mimo trhu práce a začiatkom roka 2026 rozbehnúť podnikanie v oblasti organizácie domácností. Zo svojho fondu podľa Business Insideru dovtedy minula približne 35-tisíc dolárov.

Výška potrebnej rezervy je individuálna. Finančný poradca Jon Zetlmaier pripomína, že tradičné odporúčanie pri núdzovom fonde predstavuje približne tri až šesť mesiacov životných nákladov. Ak však človek plánuje dlhšiu pracovnú prestávku, môže potrebovať výrazne viac. Beckhamová uvádza, že pri trojmesačnom oddychu a následnom hľadaní ďalšieho smerovania môže byť potrebných šesť, deväť alebo aj dvanásť mesiacov úspor.

Leto ničí tvoju produktivitu. Týchto 7 vecí musíš zmeniť v práci počas horúcich dní

Burnout syndróm už zasahuje aj finančné plánovanie

Vznik burnout fondov súvisí so širším tlakom na pracovníkov. Business Insider upozorňuje na rýchle pracovné tempo, neistotu spojenú s umelou inteligenciou, rastúce ceny a zhoršujúcu sa istotu na trhu práce.

Svetová zdravotnícka organizácia pritom vyhorenie neklasifikuje ako samostatné ochorenie. Označuje ho za pracovný fenomén vznikajúci v dôsledku chronického stresu na pracovisku, pripomína First Alliance.

Finančná pedagogička Tiffany Aliche v magazíne SELF upozorňuje, že vyhorenie nemusí súvisieť iba s množstvom práce. Môže sa objaviť aj vtedy, keď človek dlhodobo financuje životný štýl alebo kariéru, ktoré mu neprinášajú zmysel.

Odporúča preto kombinovať klasický núdzový fond s ďalšou rezervou na plánovanú zmenu. Základom podľa nej zostáva finančná sieť pokrývajúca približne tri až šesť mesiacov nevyhnutných výdavkov.

Burnout fond tak nenahrádza sporenie na dôchodok ani bežnú rezervu. Ukazuje však, že časť ľudí už pri finančnom plánovaní počíta aj s možnosťou, že bude musieť na určitý čas úplne vystúpiť z pracovného kolotoča.

Koľko teda potrebuje mať bežný človek v takomto fonde

Ak človek žije sám v Bratislave a chce si dovoliť celý rok nepracovať, potrebuje výrazne väčšiu rezervu než klasický núdzový fond. Pri hypotéke 600 eur a mesačných nákladoch na bývanie 150 eur začína jeho rozpočet už na 750 eurách mesačne.

K tomu treba pripočítať bežné životné výdavky. Na potraviny a drogériu možno pri striedmom režime počítať približne s 300 až 350 eurami mesačne. Telefón, internet, doprava a ďalšie pravidelné služby môžu predstavovať ďalších 120 až 180 eur. Oblečenie, lieky, osobná starostlivosť, kultúra, občasná reštaurácia či iné voľnočasové výdavky môžu pridať približne 150 až 200 eur. Pri týchto číslach sme zvolili minimálne sumy.

zdroj: AI

Takýto človek by sa teda dostal približne na 1 350 až 1 480 eur mesačne. Za dvanásť mesiacov ide o 16 200 až 17 760 eur.

Pri plánovanej pracovnej prestávke však nie je rozumné mať na účte presne vypočítanú sumu. Pokaziť sa môže spotrebič, auto, objaviť sa môžu vyššie účty alebo neočakávané zdravotné či domáce výdavky. Ak k ročnému rozpočtu pridáme približne 15-percentnú rezervu, potrebná suma sa dostane na 18 600 až 20 400 eur.

Človek s uvedenými nákladmi by teda na bezpečnejšiu ročnú pauzu od práce potreboval približne 20-tisíc eur v dostupnej finančnej rezerve. Ak chce počas voľna cestovať alebo výraznejšie neznižovať životný štandard, suma môže byť ešte vyššia.

Dostaň Startitup do svojich Google odporúčaní

Pridať ako preferovaný zdroj Startitup, odkaz sa otvorí v novom okne

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy