Vážil len 750 gramov, dnes je 5-násobným majstrom: Chce šancu vo Fight Night Challenge (ROZHOVOR)

Lukáš Vymyslický patrí medzi úspešných amatérskych boxerov svojej generácie. Päťnásobný majster Slovenska sa k boxu dostal po tom, čo si v detstve prešiel šikanou. Dnes má za sebou približne sto zápasov, štarty na majstrovstvách Európy aj sveta a sníva o tom, že sa raz predstaví vo Fight Night Challenge.

V rozhovore pre Startitup hovorí o ceste k úspechu, zhadzovaní kilogramov aj o tom, prečo podľa neho mnohým mladým športovcom chýba disciplína.

• Prečo sa budúci päťnásobný majster Slovenska rozhodol vymeniť futbal za box
• Ako sa z chlapca, ktorý neveril, že bude súťažiť, stal reprezentant Slovenska
• Čo ho naučili stovky zápasov, prehry aj náročné zhadzovanie váhy
• Prečo podľa neho väčšina ľudí pri boxe dlho nevydrží
• Aký športový cieľ ho ženie dopredu aj po rokoch v ringu

K boxu si sa dostal pomerne netradične. Ako sa to celé začalo?

Od malička som hrával futbal v meste Holíč. Nebolo to však jednoduché obdobie. Bol som malý a chudý chalan a často som mal pocit, že medzi ostatných veľmi nezapadám. V škole som si prešiel šikanou a podobné situácie sa objavovali aj v športovom kolektíve. Neskôr som sa dopočul o spolužiačke, ktorá chodila na box a darilo sa jej. V tom období som cítil, že potrebujem zmenu a nejaký nový impulz. Chcel som športovať, ale zároveň som sa chcel vedieť aj sám brániť. Tak som sa rozhodol vyskúšať box.

Keď si prišiel na prvý tréning, mal si už ambíciu raz reprezentovať Slovensko a zbierať tituly, alebo si box vnímal skôr ako spôsob, ako si nájsť nový šport?

Vôbec nie. Myslel som si, že ma to možno bude chvíľu baviť a potom ma to prejde. Ani som si nevedel predstaviť, že by som niekedy chodil na súťaže. Na tréningoch som však videl chalanov, ktorí už zápasili. Hovoril som si, že by som si to chcel raz skúsiť aj ja. Trénoval som poctivo, bavilo ma to a postupne to prišlo úplne prirodzene.

Spomínal si, že spočiatku si ani neuvažoval nad súťažným boxom. Kedy prišiel moment, keď si sa prvýkrát postavil do ringu a zistil, že chceš zápasiť pravidelne?

Začal som trénovať niekedy v októbri a už v januári som absolvoval prvý zápas. Mal som asi jedenásť rokov. Pamätám si, že som ho vyhral a boli to neuveriteľné emócie. Práve vtedy ma box chytil ešte viac. Uvedomil som si, že toto je niečo, čomu sa chcem venovať naplno.

Dnes si päťnásobným majstrom Slovenska. Ktoré úspechy si vážiš najviac?

Každý titul majstra Slovenska si veľmi vážim, no veľa pre mňa znamenajú aj reprezentačné štarty. Na majstrovstvách Európy som bol päť až šesťkrát a raz som štartoval aj na majstrovstvách sveta staršieho dorastu v Španielsku. Silným zážitkom bolo aj víťazstvo na kvalitnom medzinárodnom turnaji v Litve. Keď človek uspeje proti zahraničným súperom, dodá mu to sebavedomie.

Do reprezentácie si sa dostal pomerne rýchlo. Ako si na to obdobie spomínaš?

Keď som začínal, reprezentanti boli pre mňa vzory. Pozoroval som ich na turnajoch a hovoril som si, že raz by som sa medzi nich chcel dostať. Začal som na sebe ešte viac pracovať. Pamätám si aj zápas na majstrovstvách Slovenska, kde sa mi podarilo poraziť reprezentanta. Neskôr ma zobrali na reprezentačný turnaj a následne aj na majstrovstvá Európy. Bolo to obdobie, keď som si uvedomil, že tvrdá práca dokáže človeka posunúť veľmi ďaleko.

Tvoja cesta sa nezačala jednoducho. Dnes hovoríš o bojovnosti ako o jednej z najdôležitejších vlastností športovca. Odkiaľ podľa teba pochádza?

Narodil som sa predčasne, mal som len 750 gramov, a veľkú časť prvých mesiacov života som strávil v nemocnici. Myslím si, že práve odtiaľ vo mne zostala určitá bojovnosť. Možno to znie zvláštne, ale mám pocit, že ma to ovplyvnilo aj v športe. V boxe sa človek často dostáva do situácií, keď musí vydržať, prekonať únavu alebo bolesť. Vtedy si poviem, že som už zvládol aj ťažšie veci.

zdroj: Zdroj/ Lukáš Vymyslický

Box je šport, v ktorom nerozhoduje len technika. Akú úlohu hrá psychika?

Obrovskú. Poznal som veľa talentovaných boxerov, ktorí boli technicky výborní. Mali prirodzený talent, ale chýbala im psychická odolnosť. Stačilo, aby v zápase dostali prvý tvrdší úder, a zľakli sa. Práve preto si myslím, že na box nestačí iba talent. Človek musí mať aj srdce a správne nastavenú hlavu. Keď vstupujem do ringu, nesmiem pochybovať. Musím veriť tomu, že som pripravený vyhrať.

Box sa v posledných rokoch dostáva čoraz viac do pozornosti mladých ľudí. Ty však vidíš aj zákulisie tréningov. Čo najčastejšie zistí človek, ktorý príde do telocvične s predstavou, že sa z neho rýchlo stane úspešný boxer?

Mnohí ľudia prídu na tréning s predstavou, že box bude jednoduchý a že sa veľmi rýchlo posunú. Často si myslia, že stačí pár mesiacov tréningov a môžu byť úspešní. Realita je však úplne iná. Odkedy chodím na box, vystriedalo sa na tréningoch obrovské množstvo ľudí. Prišli s tým, že chcú byť boxermi, no veľa z nich pri tomto športe dlho nevydržalo. Keď človek príde na tréning, veľmi rýchlo zistí, aké je to fyzicky náročné. Niekedy má pocit, že od únavy doslova odpadne. Podľa mňa dnes mnohým mladým ľuďom chýba disciplína a vytrvalosť. Na druhej strane treba povedať, že nie každý je na box stavaný. Človek na to musí mať určité predpoklady a predovšetkým správne nastavenú psychiku.

V športe sa nedá stále vyhrávať. Ako pracuješ s momentmi, keď výsledok nezodpovedá tomu, koľko úsilia si do prípravy vložil?

Samozrejme, prehry ma nikdy nepotešia. Snažím sa však nebrať ich tragicky. Hovorím si, že pokiaľ nejde o život, nejde o nič. Stále je to len šport. Každý zápas si potom spätne pozriem a snažím sa nájsť chyby. Ak som nestíhal kondične, pracujem viac na kondícii. Ak bol problém v technike, riešim to s trénerom. Prehra je pre mňa skôr lekcia ako katastrofa.

Pred veľkými turnajmi si viackrát musel zhadzovať kilogramy. Aké náročné je dostať sa na požadovanú váhu a čo všetko to od športovca vyžaduje?

V minulosti som s tým bojoval dosť. Pred majstrovstvami sveta som boxoval v kategórii do 51 kilogramov a musel som schudnúť pred zápasom 5 kilogramov. Keď sme prišli na šampionát, bývali sme v hoteli s all inclusive stravou. Po pár dňoch som zistil, že vážim približne 56 kilogramov. Pred vážením to bol obrovský problém. Musel som behať v saunovacom obleku a zhadzovať posledné kilogramy doslova za pochodu. Do zápasu som potom nastupoval úplne vyčerpaný. Dnes sa preto snažím extrémnemu chudnutiu vyhýbať.

Mnohí ľudia si myslia, že úspešný športovec sa dokáže športom automaticky uživiť. Aká je realita amatérskeho boxu na Slovensku?

Úprimne, uživiť sa tým veľmi nedá. Aj športovci, ktorí sa dostali na olympijské hry, často potrebujú vlastné financie. V amatérskom boxe nie je na Slovensku veľa peňazí. Na zápasy väčšinou chodia rodinní príslušníci, tréneri a samotní športovci. Širšia verejnosť sa o amatérsky box zatiaľ veľmi nezaujíma.

MMA sa vďaka organizáciám ako Oktagon dostalo do hlavného prúdu. Prečo sa podľa teba boxu zatiaľ nepodarilo získať podobnú popularitu?

MMA má výborný marketing. Veľkú úlohu v tom zohral Oktagon, ktorý dokázal tento šport dostať medzi širokú verejnosť. V boxe podobný projekt dlhé roky chýbal. Dnes je asi najznámejšou organizáciou Fight Night Challenge, ktorá dokáže pritiahnuť pozornosť ľudí aj médií.

Spomenul si organizáciu Fight Night Challenge. Vidíš tam príležitosť posunúť svoju kariéru ďalej?

Veľmi rád by som si vyskúšal atmosféru ich podujatia a ukázal sa širšiemu publiku. Dokonca som vytvoril vlastnú výzvu na sociálnej sieti, aby som na seba upozornil. Verím, že ak budem pokračovať v práci a výsledkoch, možno si ma raz všimnú.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Lukáš Vymyslický (@_lukasvymyslicky_)

Aké sú tvoje najbližšie športové ciele?

Momentálne sú pre mňa najdôležitejšie majstrovstvá Slovenska. Chcem ich vyhrať a zabezpečiť si miesto na majstrovstvách Európy. Tam mám ešte jeden nesplnený sen. Trikrát som skončil na piatom mieste, takže mi vždy chýbal jediný vyhraný zápas k medaile. Veľmi by som si prial, aby sa mi ju raz podarilo získať. Už teraz si občas predstavujem, ako stojím na pódiu a preberám si ju. Keď som v minulosti videl ostatných športovcov získavať medaily, bol to pre mňa veľmi silný moment. Predstavoval som si, aké by to bolo stáť na ich mieste. Ak by sa mi ju raz podarilo získať, mal by som pocit, že som sám sebe dokázal, že na to naozaj mám.

Čítaj viac z kategórie: Rozhovory