Satelity odhalili, ako Čína buduje šesťkilometrový umelý ostrov. Môže z neho byť masívna vojenská základňa

Ešte pred rokom to bol iba útes ukrytý pod hladinou Juhočínskeho mora, ktorý sa vynáral počas odlivu. Dnes sa na jeho mieste rozprestiera takmer šesť kilometrov dlhý umelý ostrov s hlbokovodným prístavom, rozsiahlym mólom a priestorom pre pristávaciu dráhu vojenských parametrov.

Na rýchlu premenu útesu upozornil vojenský portál The War Zone (TWZ), ktorý analyzoval nové satelitné snímky spoločnosti Vantor. Čína dokázala ostrov vytvoriť približne za desať mesiacov nepretržitého bagrovania.

Nová pevnina, ktorá vznikala desať mesiacov, má rozlohu takmer 1 500 akrov, teda viac ako 600 hektárov. Nachádza sa na nej približne 680 metrov dlhé mólo schopné prijímať vojnové lode a vzniká tam priestor pre vyše trojkilometrovú pristávaciu dráhu. Podľa TWZ sa Antelope Reef stáva jednou z najväčších umelo vytvorených čínskych základní v Juhočínskom mori.

Podľa správy agentúry Reuters je „prvá fáza“ výstavby dokončená po odchode flotily bagrov, ktoré boli na mieste už mesiace.

Prvé správy o nezvyčajnej aktivite pri útese sa objavili začiatkom roka 2026. Čínske sacie bagre sa k nemu presúvali s vypnutými transpondérmi systému AIS, čím obmedzili možnosť sledovania. Po príchode začali nepretržite presúvať piesok z morského dna.

Ostrov v tvare slzy obklopujú spevnené hrádze a pretínajú vnútorné cesty. Výstavba pokračuje na troch miestach okolo lagúny. Kým budovanie čínskych ostrovov v súostroví Spratly trvalo niekoľko rokov, Antelope Peking premenil približne za desať mesiacov.

China has completed the first phase of construction on an artificial island at Antelope Reef in the Paracel Islands. Analysts believe this facility could eventually become one of the country’s largest military bases in the region, according to Reuters reports. pic.twitter.com/GmrDGrReBD

— Michael Turner (@Michael71T) August 20, 2026

Dráha pre bombardéry aj prístav pre vojnové lode

Na severozápadnom okraji ostrova sa podľa Asia Maritime Transparency Initiative pripravuje priestor pre približne 3 000 metrov dlhú a 56 metrov širokú pristávaciu dráhu. Takéto rozmery by umožňovali prevádzku veľkých vojenských aj civilných lietadiel.

Výskumníci identifikovali aj výkopové práce pre objekt s rozmermi približne 60 × 60 metrov. Jeho pôdorys pripomína veľké letecké hangáre, ktoré Čína postavila na ďalších základniach v Juhočínskom mori. Samotná dráha však zatiaľ nie je vybetónovaná a TWZ upozorňuje, že hodnotenie iniciatívy AMTI nezávisle nepotvrdilo.

Na južnej strane ostrova už vzniklo 680 metrov dlhé mólo, pri ktorom môžu kotviť civilné aj vojenské plavidlá. Reuters pri ňom na satelitnej snímke zaznamenal loď čínskej pobrežnej stráže.

Východná časť ostrova má heliport, parkoviská, zeleň a budovy pravdepodobne určené na administratívu a ubytovanie. Stavebné práce podporujú dve dočasné betonárne.

Peking hovorí o civilnom využití

Čínske štátne médiá  podľa agentúry Reuters tvrdia, že novovznikajúci ostrov má slúžiť na predpovedanie počasia, ochranu rybolovu a vedecký výskum. Peking výstavbu novej vojenskej základne oficiálne nepotvrdil.

Podobné civilné vysvetlenia však Čína používala aj pri predchádzajúcich umelých ostrovoch, ktoré neskôr vybavila letiskami, radarmi, hangármi a obrannými systémami. Prezident Si Ťin-pching pritom v roku 2015 vyhlásil, že Čína nemá v úmysle militarizovať Juhočínske more.

Útes Antelope, ktorý Čína nazýva Lingyang Jiao a Vietnam Đá Hải Sâm, patrí do Paracelských ostrovov. Čína ich kontroluje od roku 1974, nárok si však uplatňujú aj Vietnam a Taiwan.

Strategická základňa v prípade konfliktu

Antelope môže Číne poskytnúť ďalší prístav, letisko aj miesto na rozmiestnenie radarov a elektronických sledovacích systémov. Podľa Gregoryho Polinga z amerického think-tanku CSIS bude práve spravodajská a prieskumná funkcia najväčšou vojenskou výhodou nového ostrova, píže TWZ.

Čínski vojenskí plánovači by podľa Reuters mohli uprednostniť umiestnenie niektorých zbraní vrátane strategických bombardérov H-6 na Paracelských ostrovoch, bližšie k čínskej pevnine, namiesto vzdialenejších Spratlyho ostrovov.

Nová základňa zároveň rozšíri sieť čínskych stanovíšť, ktoré v Juhočínskom mori slúžia ako logistické a sledovacie uzly. V prípade konfliktu by mohli Pekingu pomôcť obmedziť pohyb amerických a spojeneckých síl v regióne.

Antelope však môže byť jedným z posledných útesov, ktoré Čína dokáže premeniť bez obsadenia ďalšieho sporného územia. „Čína už nemá veľa čo bagrovať,“ upozornil Poling v podcaste Why Should We Care About the Indo-Pacific? Ďalšia veľká výstavba by preto podľa neho mohla prísť až po tom, ako Peking získa kontrolu nad ďalším ostrovom alebo útesom.

Nový ostrov nie je jediným čínskym vojenským projektom, ktorý odhalili satelity. Ako sme ťa informovali, snímky ukázali aj rozsiahlu jadrovú výstavbu v čínskej púšti, ktorú analytici označili za bezprecedentnú.

Čítaj viac z kategórie: Zo sveta

Zdroje: Reuters, The War Zone, Archív Startitup