Bez Matoviča to nepôjde. Ak opozícia nebude mať pud sebazáchovy, bude tu vládnuť Fico, prízvukuje politológ

Výsledky posledných prieskumov ukazujú, že Igor Matovič môže byť po najbližších parlamentných voľbách jedným z kľúčových mužov pri zostavovaní vlády. Nie preto, že by jeho hnutie bolo najsilnejšou politickou stranou, ale preto, že súčasné preferencie podľa politológa naznačujú, že bez neho môže byť vytvorenie alternatívy k Robertovi Ficovi mimoriadne komplikované. Bude teda rozhodujúcim elementom alebo majú opozičné subjekty aj iné alternatívy? Hovorili sme o tom s Tomášom Koziakom.

Čísla nepustia

Najnovší volebný model agentúry Ipsos pre Denník N ukazuje veľmi tesný súboj o prvé miesto. Progresívne Slovensko má 18,1 percenta a Smer 17,9 percenta. Rozdiel medzi nimi predstavuje iba dve desatiny percentuálneho bodu, zatiaľ čo v štátnom prieskume najsilnejšia koaličná strana dokonca vedie.

S odstupom nasleduje Republika s 10,9 percenta, ďalej Hnutie Slovensko, ktoré má 8,4 percenta, Hlas a SaS zhodne po 8,2 percenta a KDH s 7,3 percenta. Demokrati sa pohybujú na hranici zvoliteľnosti so 4,7 percentami, a teda by sa do parlamentu nedostali.

Práve postavenie menších strán môže po voľbách rozhodovať o tom, kto zostaví vládu. Podľa Koziaka však medzi najdôležitejšie otázky patrí aj to, či sa opozičné strany dokážu zmieriť s predstavou spoločného vládnutia s Igorom Matovičom. „Prakticky všetky doterajšie prieskumy verejnej mienky ukazujú, že bez Igora Matoviča nebude možné postaviť vládu,“ hovorí Koziak pre Startitup.

Odmietnutie nemusí byť definitíva

Problémom je podľa politológa, že spolupráca s Matovičom dnes pre viaceré opozičné strany predstavuje politicky veľmi citlivú tému. Najvýraznejšie to platí pre Progresívne Slovensko a jeho predsedu Michala Šimečku, ktorý spoluprácu s Matovičom dlhodobo odmieta.

Koziak však upozorňuje na rozdiel medzi predvolebnou rétorikou a situáciou, ktorá môže nastať po spočítaní hlasov. „Pokiaľ to nedokázali zvrátiť za tri roky a nezískali toľko preferencií, aby ho obišli, neviem si predstaviť, že by sa to v poslednom roku pred voľbami zmenilo,“ tvrdí politológ.

Podľa neho môžu o výslednej podobe vlády rozhodovať aj strany, ktoré sa dnes pohybujú okolo parlamentného prahu. Spomína najmä Demokratov a Hlas. Ak sa totiž rozdiely medzi opozičnými stranami a Smerom ukážu ako malé, každý poslanecký mandát môže mať po voľbách zásadný význam. „Je to doslova o pude sebazáchovy. Či Matoviča do vlády zoberú, alebo nezoberú. Ak ho nezoberú, s najväčšou pravdepodobnosťou tu bude opäť vládnuť Robert Fico,“ hovorí Koziak.

Práve možnosť ďalšej vlády Roberta Fica podľa neho môže byť faktorom, ktorý prinúti opozičné strany prehodnotiť aj dnešné kategorické odmietanie spolupráce s Matovičom.

Šimečka dnes hovorí nie, po voľbách môže byť situácia iná

Koziak zároveň pripomína, že Michal Šimečka si nemôže pred voľbami dovoliť otvorene hovoriť o koalícii s Matovičom. Takýto krok by podľa neho mohol opozícii politicky uškodiť. „Vyjadrenia pána Šimečku na adresu Matoviča pred voľbami sú o tom, že ak by teraz pripustil koalíciu s Matovičom, nabil by tým politickú zbraň Ficovi,“ vysvetľuje.

Matovič má totiž podľa politológa v časti spoločnosti veľmi silných odporcov. Fico by preto mohol prípadnú dohodu opozície s hnutím Slovensko využiť ako hlavný argument proti svojim súperom. „Matovič je totiž v časti volebného spektra až nenávidený a stačil by argument, že sú ochotní s ním ísť. Mnoho ľudí by to nasrdilo tak, že by opozičné strany nevolili,“ dodáva Koziak.

Po voľbách však podľa neho môže byť situácia úplne odlišná. Ak by matematika neposkytla PS, SaS, KDH, Demokratom či ďalším stranám dostatok mandátov bez Matoviča, odmietnutie spolupráce by mohlo znamenať jediné, a to ďalšie štyri roky Roberta Fica. „Ak ale po voľbách nezostane nič iné okrem Matoviča, verím, že voliči PS by im to odpustili. Čo by im neodpustili, by bolo prenechanie moci Ficovi,“ tvrdí politológ.

Problém nebude iba bývalý premiér

Aj keby sa opozičné strany dokázali dohodnúť na spolupráci s Matovičom, Koziak upozorňuje, že samotný vstup do vlády by bol iba prvým problémom. Omnoho náročnejšie by bolo takéto zoskupenie udržať pokope celé volebné obdobie.

Medzi stranami totiž existujú výrazné osobné aj ideologické konflikty. Koziak upozorňuje na napätie medzi PS a KDH či medzi ďalšími opozičnými stranami. Práve rozdielne hodnotové postoje môžu byť podľa neho jedným z najväčších rizík budúcej vlády. „Ak chcú dovládnuť, nezostane im nič iné, len sa to naučiť od Roberta Fica a udržať koalíciu za cenu maximálnych kompromisov,“ hovorí.

Ako príklad uvádza spor okolo ústavnej novely týkajúcej sa zväzku muža a ženy. Podľa Koziaka sa Ficovi vtedy podarilo zasiahnuť do vzťahov v opozícii a ukázať, aké ľahké môže byť rozdeliť strany, ktoré síce spája odpor k jeho vláde, ale rozdeľujú ich hodnotové otázky.

Budúca vláda by preto podľa neho musela svoje programové a ideologické rozdiely výrazne tlmiť. „PS nebude môcť spomínať záležitosti týkajúce sa zvýhodňovania práv LGBT komunity a KDH si musí uvedomiť, že presadzovanie ich konzervatívnych názorov môže koalíciu rozbiť,“ tvrdí Koziak. Podľa neho by totiž Fico dokázal každú takúto tému využiť na oslabenie hypotetickej vládnej koalície.

Matovič už podľa Koziaka nemôže vládnuť tak, ako v minulosti

Najväčšia otázka však zostáva pri samotnom Matovičovi. Ak by sa po voľbách stal súčasťou vládnej koalície, Koziak neočakáva, že by mohol zopakovať model svojho prvého vládnutia. Podľa neho bude musieť akceptovať výrazne slabšiu pozíciu. „Ak mám veštiť z gule, viem si predstaviť, že Igor Matovič bude upozadený a bude akceptovať túto pozíciu,“ hovorí politológ.

Za kľúčové pritom považuje to, že Matovič dnes podľa neho dokáže fungovať ako opozičný politik výraznejšie než počas svojho vládneho pôsobenia. Pripomína jeho aktivitu na verejnosti aj rast preferencií.

„Akokoľvek je rázny ako opozičný politik, a to mu treba uznať, že opozičnú politiku robiť vie, na uliciach ho vidieť a preferencie mu rastú viac ako Šimečkovi. V záujme koaličnej stability ale bude musieť svoju pozíciu skresať,“ tvrdí.

Premiérom podľa neho určite nebude. Dôvodom je skúsenosť z predchádzajúcej vlády, keď Matovič stál na jej čele. Koziak za jeden z hlavných problémov považuje jeho spôsob rozhodovania a komunikácie. „Pri minulej vláde bol problém v tom, že bol premiérom a najvýraznejšou postavou. Definovala ho deštruktívna politika, rozhodovanie bez hovorcu a cez Facebook. To bolo neakceptovateľné,“ konštatuje.

Zároveň však pripúšťa, že Matovičovo pôsobenie vo vláde by tentoraz mohlo vyzerať inak. „Myslím si, že jeho vystupovanie má potenciál byť oveľa profesionálnejšie a to môže byť prvý príznak toho, že vláda by mohla reálne fungovať a vydržať štyri roky,“ dodáva.

Rozhodne volebná matematika

Augustový model Ipsosu zároveň ukazuje, prečo môže byť otázka povolebnej spolupráce taká dôležitá. PS má 18,1 percenta a Smer 17,9 percenta, pričom Republika je tretia s 10,9 percenta. Do parlamentu by sa podľa modelu dostali aj Slovensko, Hlas, SaS a KDH. Demokrati by so 4,7 percentami zostali pod hranicou potrebnou na vstup do Národnej rady.

Podľa údajov z prieskumu zároveň PS získalo v tomto volebnom modeli 18,1 percenta hlasov, čo predstavuje o dva percentuálne body menej než v júni. Smer dosiahol 17,9 percenta, pričom jeho podpora sa v posledných mesiacoch podľa modelov Ipsosu pohybuje približne medzi 17 a 19 percentami. Republika sa umiestnila na treťom mieste s 10,9 percenta. Pre opozičné strany tak nejde iba o otázku, kto skončí prvý. Oveľa dôležitejšie môže byť, koľko strán sa dostane do parlamentu a koľko mandátov dokážu spoločne poskladať.

A práve tu môže mať Matovič oveľa väčšiu vyjednávaciu silu, než by naznačovalo samotné porovnanie preferencií. Politológ prízvukuje, že nemusí byť najsilnejším hráčom, stačí, ak bude nevyhnutným hráčom. Koziak preto budúcu vládu nevníma ako jednoduché spojenie strán, ktoré dnes stoja proti Ficovi. Opozícia by podľa neho musela zvládnuť aj svoje vnútorné rozpory, osobné animozity a hodnotové rozdiely.

„Dôležitým faktorom je aj to, čo tu Fico za tri roky urobil,“ hovorí politológ a dodáva, že podľa jeho názoru ide o dostatočný dôvod na to, aby opozičné strany boli pripravené na vážne kompromisy. „Toto je dostatočný výkričník na to, aby opozičné strany urobili vážne kompromisy v osobných animozitách aj v radikálnych programoch. A to na oboch stranách, u liberálov aj konzervatívcov,“ uzatvára.

Budúca opozícia sa tak môže dostať pred nepríjemnú voľbu. Buď nájde spôsob, ako vládnuť aj s Igorom Matovičom, alebo riskuje, že sa jej nepodarí vytvoriť vládu vôbec. A v takom prípade sa podľa Koziaka môže k moci opäť dostať Robert Fico.

Čítaj viac z kategórie: Politika

Zdroje: Startitup, Dennik N, Archív Startitup