Slováci môžu zarobiť na štáte viac ako Nemci. Analytik vysvetľuje, prečo to nie je dobrá správa

Štátne dlhopisy patria medzi investície, ktoré sa často spájajú s nižším rizikom. Ani dva dlhopisy vydané krajinami eurozóny však nemusia investorovi priniesť rovnaký výnos. Rozdiel medzi Slovenskom a Nemeckom môže pri investícii 10-tisíc eur predstavovať približne 65 eur ročne.

Prečo slovenský štát musí investorovi zaplatiť viac ako ekonomicky silnejšie Nemecko? A znamená vyšší výnos automaticky aj väčšie riziko? Pre Startitup rozdiely vysvetľuje Marek Nemky, analytik spoločnosti ProRate. Na konkrétnom príklade ukazuje aj to, ktorý z dlhopisov by si pri investícii 10-tisíc eur vybral on.

Slovensko má v dlhopisoch takmer 78 miliárd eur

Princíp štátneho dlhopisu je pomerne jednoduchý. Investor jeho kúpou v podstate požičiava peniaze Slovenskej republike. Štát sa zaviaže, že ich v stanovenom termíne vráti a podľa podmienok konkrétneho dlhopisu počas jeho životnosti vypláca úrok. Slovensko tieto cenné papiere využíva predovšetkým na financovanie a refinancovanie štátneho dlhu.

Nejde pritom o malý trh. Podľa aktuálnych údajov Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) malo Slovensko k 31. júlu 2026 emitované štátne dlhopisy v nominálnej hodnote 77,8 miliardy eur. Ich priemerný vážený náklad predstavoval 2,53 % ročne. Po započítaní prijatých úverov dosahovali celkové záväzky z istín cenných papierov a úverov 81,4 miliardy eur.

Štát pritom na finančný trh pravidelne prichádza s ďalšími emisiami. Len vo februári 2026 predalo Slovensko novú 20-ročnú emisiu v objeme 2 miliardy eur. Dlhopis mal kupón 4,125 % ročne a pri vydaní dosiahol výnos 4,243 %.

V máji 2026 Slovensko vstúpilo aj na švajčiarsky trh, kde predalo dlhopisy v celkovom objeme 700 miliónov švajčiarskych frankov. Popri veľkých inštitucionálnych emisiách vydáva štát aj dlhopisy určené priamo občanom.

Už vydané slovenské dlhopisy sa následne obchodujú na sekundárnom trhu. Jednou z platforiem je MTS Slovakia, kde primárni díleri vytvárajú nákupné a predajné ceny slovenských štátnych dlhopisov. Investor preto nemusí dlhopis držať až do jeho splatnosti – môže ho predať aj skôr. Cena, ktorú zaň v danom momente dostane, však môže byť vyššia, ale aj nižšia, ako suma, za ktorú ho kúpil.

Slovenské dlhopisy sú bezpečné, nemajú však také vysoké hodnotenie, ako Nemecko

O tom, za akých podmienok je trh ochotný Slovensku požičať, rozhoduje aj jeho úverová dôveryhodnosť. Slovensko zostáva bezpečne v takzvanom investičnom pásme, nedosahuje však najvyššie hodnotenie, aké má napríklad Nemecko.

Aktuálne má Slovenská republika rating A so stabilným výhľadom od Standard & Poor’s, A3 so stabilným výhľadom od Moody’s, A− so stabilným výhľadom od Fitch a A (low) so stabilným výhľadom od Morningstar DBRS.

Rating podľa NBS vyjadruje hodnotenie schopnosti štátu splácať svoje záväzky. Čím vyššiu dôveryhodnosť mu ratingové agentúry pripisujú, tým nižší výnos môžu investori požadovať za to, že mu svoje peniaze požičajú.

Postavenie slovenských dlhopisov na medzinárodnom trhu sa tento rok zároveň posilnilo. V júni 2026 ARDAL oznámila, že Slovensko splnilo kritériá na zaradenie do FTSE World Government Bond Index, jedného z významných globálnych indexov štátnych dlhopisov.

Práve rating, veľkosť trhu a jeho likvidita sú dôležité aj pri porovnaní s Nemeckom. Nemecký dlhopis totiž investorovi spravidla ponúkne nižší výnos. Nie preto, že by bol pre investora „horší“, ale preto, že trh považuje Nemecko za bonitnejšieho dlžníka a jeho dlhopisový trh je výrazne väčší a likvidnejší.

Nemecké dlhopisy patria medzi referenčné aktíva eurozóny

Na druhej strane stojí Nemecko. Jeho štátne dlhopisy patria k najdôležitejším dlhovým cenným papierom v Európe a finančné trhy ich používajú ako referenčný bod pri porovnávaní výnosov ostatných krajín eurozóny.

Nemecká finančná agentúra vydáva štátne cenné papiere so splatnosťou od 12 mesiacov až po 30 rokov. Dvojročné cenné papiere sa označujú ako Schatz, päťročné ako Bobl a klasické Bundy majú pôvodnú splatnosť 7, 10, 15, 20 alebo 30 rokov. V obehu je približne 80 vysoko likvidných nemeckých štátnych cenných papierov.

Rozdiel oproti Slovensku je viditeľný najmä v rozsahu trhu. Jednotlivé nemecké emisie dosahujú spravidla objemy od približne 15 miliárd eur až po viac ako 30 miliárd eur. V roku 2025 sa podľa nemeckej Finanzagentur na sekundárnom trhu zobchodovali nemecké štátne cenné papiere za viac ako 7,1 bilióna eur, v priemere približne 28 miliárd eur za obchodný deň.

Pre investora je vysoká likvidita dôležitá. Zjednodušene to znamená, že existuje veľký trh kupujúcich a predávajúcich a investor môže dlhopis spravidla jednoduchšie predať bez výrazného vplyvu na jeho cenu.

Nemecko má navyše najvyššie možné dlhodobé ratingy od hlavných agentúr. Fitch a S&P mu v roku 2026 potvrdili rating AAA, Moody’s Aaa, všetky so stabilným výhľadom.

Práve kombinácia vysokej bonity a mimoriadne likvidného trhu umožňuje Nemecku požičiavať si za výhodnejších podmienok. Investor dostáva nižší výnos, pretože za požičanie peňazí Nemecku požaduje menšiu rizikovú prirážku.

Kde teda zarobí 10-tisícová investícia viac?

A práve tu sa porovnanie stáva zaujímavým pre bežného investora. Ak by mal dnes 10-tisíc eur a vyberal si medzi slovenským a nemeckým štátnym dlhopisom s porovnateľnou splatnosťou, podľa Nemkyho je rozdiel vo výnose približne 0,6 až 0,7 percentuálneho bodu ročne.

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika

Zdroje: ESM, ARDAL, NBS