Značky proti kolónam máme už 6 rokov. Pri slovenských cestách ich neuvidíš, rezort vysvetlil prečo

Stačí jedna vážnejšia nehoda, pokazený kamión alebo neohlásená uzávierka a z diaľnice sa za pár minút stane parkovisko. Vodiči zídu na najbližšom výjazde a s navigáciou v ruke hľadajú cestu okolo.

Práve to má zmeniť systém, ktorý sa pripravuje v Česku. Zaujímavé je, že Slovensko má pre ten istý typ značiek pripravenú legislatívu už roky.

Zelená tabuľa s písmenom N

Nové české značenie má byť na prvý pohľad rozpoznateľné. Tabule dostanú zelený podklad, biele písmeno N a číslo konkrétnej náhradnej trasy, informuje CNN Prima News.

Väčšia značka umiestnená ešte na diaľnici upozorní na začiatok náhradnej trasy a jej číslo. Menšie smerovky potom na jednotlivých križovatkách ukážu, či má vodič pokračovať rovno, odbočiť doprava alebo doľava.

Fungovať to má jednoducho. Keď sa diaľnica pred vodičom zavrie alebo výrazne upchá, zíde na určenom výjazde a sleduje napríklad značky N1. Tie ho prevedú celou obchádzkou a nakoniec ho privedú k vhodnému nájazdu za problematickým úsekom.

Nemusí teda počas jazdy hľadať nový cieľ v telefóne ani skúmať, či ho navigácia neposiela cez úzku cestu alebo centrum malej obce.

Hlavný dôvod: navigácie posielajú autá do dedín

Práve v tom má byť najväčšia výhoda systému oproti bežným navigačným aplikáciám.

Navigácie síce vedia reagovať na aktuálnu premávku, pri hromadnom zjazde áut z diaľnice ale často vytvoria ďalší problém. Stovky vozidiel zamieria tou istou skratkou do okolných dedín, ktorých cesty na takúto záťaž stavané nie sú. Výnimkou nie sú kamióny v úzkych uliciach.

Zelené značky naopak vedú premávku len po trasách, ktoré úrady vopred vybrali a posúdili. Overuje sa ich kapacita, šírka aj celková vhodnosť pre zvýšený počet osobných aj nákladných vozidiel.

Nemusí teda ísť o najkratšiu cestu, ale o takú, ktorá nápor skutočne zvládne.

Dôležitý je aj rozdiel oproti žltým značkám, ktoré poznáme z opráv ciest. Žltá obchádzka býva dočasná a súvisí s vopred naplánovaným obmedzením. Zelené značenie má pri cestách stáť trvalo a využije sa vždy, keď premávku zastaví mimoriadna udalosť.

V Česku sú zatiaľ len na papieri

České predpisy počítajú so zeleným obchádzkovým značením od 1. júla 2025, keď nadobudla účinnosť príslušná novela vyhlášky. Samotné tabule ale pri českých cestách zatiaľ nenájdeš.

„Nové obchádzkové značenie zatiaľ vidieť nie je. Riaditeľstvo ciest a diaľnic momentálne spracúva vecné návrhy konkrétnych náhradných trás jednotlivých diaľnic a tie budú následne prerokované so správcami pozemných komunikácií na náhradných trasách,“ vysvetlila hovorkyňa českého ministerstva dopravy Alena Mühl.

Príprava je teda zložitejšia než len rozmiestnenie tabúľ. Najskôr treba určiť, kadiaľ obchádzky povedú, a potom to prerokovať s krajmi, mestami a obcami, ktorým dotknuté cesty patria. Presný termín inštalácie prvých tabúľ ministerstvo zatiaľ nezverejnilo.

Slovensko má tie isté značky v predpise od roku 2020

A tu je časť, ktorá je pre slovenského čitateľa podstatná.

Slovenská vyhláška Ministerstva vnútra SR č. 30/2020 Z. z. o dopravnom značení, ktorá nadobudla účinnosť 1. apríla 2020, obsahuje samostatnú kategóriu značiek s názvom náhradné a obchádzkové trasy. Ide o značky číslo 390 až 397.

Priamo pod číslami 390 a 391 sú v nej takzvané trvalé náhradné trasy pre diaľničnú premávku. Ich popis znie takmer identicky ako opis pripravovaného českého systému. Značka informuje o smere jazdy po trvalo určenej náhradnej trase k diaľnici, značka bez šípky označuje začiatok trasy a prečiarknutá značka bez šípky jej koniec.

Podľa portálu O cestnej premávke slúžia tieto značky na rýchlu navigáciu obchádzky v prípade kolóny či nehody, keď sa dá na číslo trvalej náhradnej trasy odkázať napríklad na premenných značkách alebo v dopravnom servise. Ako vzor sa v ňom uvádzajú práve príklady z Nemecka a Rakúska.

Zásady používania týchto značiek pritom Ministerstvo dopravy SR vydalo ešte 20. januára 2023 a trvalé náhradné trasy pre diaľničnú premávku sú v nich výslovne uvedené.

Značky máme 6 rokov, v praxi sa však nepoužívajú

Kým české úrady už pripravujú konkrétne náhradné trasy, na Slovensku zostal systém zatiaľ najmä v legislatíve. Ministerstvo dopravy SR pre Startitup potvrdilo, že značky č. 390 a 391 sa na slovenských cestách v praxi nepoužívajú.

Dôvodom sú podľa rezortu najmä peniaze a komplikovaná koordinácia viacerých inštitúcií. „Správcovia ciest majú limitované finančné prostriedky na ich bežnú údržbu a opravu. Osadenie týchto značiek by si vyžadovalo nemalé finančné prostriedky a kooperáciu viacerých správcov ciest, policajtov a príslušných cestných správnych orgánov,“ uviedlo ministerstvo pre Startitup.

Jedna náhradná trasa totiž nemusí viesť iba po jednej ceste. Po zjazde z diaľnice môže pokračovať po cestách I., II. či III. triedy, prípadne po miestnych komunikáciách, ktoré spravujú rôzne subjekty. Rezort zároveň potvrdil, že nad rámec zásad používania dopravných značiek z januára 2023 nemá vypracovanú ďalšiu metodiku ani osobitnú koncepciu určovania týchto trás.

Návrh konkrétnych obchádzok by pritom mali podľa ministerstva pripravovať samotní správcovia diaľnic. „Spracovateľom a navrhovateľom by boli NDS, Via Pribina a Zero Bypass Limited ako správcovia diaľnic, resp. nimi poverený autorizovaný projektant,“ uviedol rezort. Do procesu by následne musela vstúpiť polícia aj príslušné cestné správne orgány.

Kandidátov na obchádzky by sme mali dosť

Pritom práve Slovensko má na takýto systém niekoľko učebnicových kandidátov.

Diaľnica D1 pri Bratislave, úsek D2 smerom na Malacky či jednopruhové úseky pod Tatrami sú miesta, kde jedna nehoda pravidelne spôsobí niekoľkohodinové kolóny a kde vodiči hromadne odbočujú do okolitých obcí.

Nemecký vzor funguje desaťročia

Obe krajiny sa inšpirovali v zahraničí. Podobný systém dlhodobo používa Nemecko, kde sa náhradné trasy označujú slovom Bedarfsumleitung a písmenom U.

Aj tam vodiča pri probléme na diaľnici navedú očíslované značky na vopred stanovenú obchádzku a neskôr zase späť k niektorému z ďalších nájazdov. Rovnaký princíp pozná aj Rakúsko.

Podstatné je, že systém funguje aj bez mobilu a bez dátového signálu, čo je pri tuneloch a odľahlejších úsekoch praktický rozdiel oproti navigácii.

Príbeh zelených značiek je tak peknou ilustráciou toho, že rozdiel medzi krajinami často nie je v predpisoch, ale v ich uvedení do praxe. Ak by sa systém rozbehol na oboch stranách hranice, malo by to zmysel aj pre tranzitných vodičov. Diaľnice D2 aj D1 sú súčasťou trás, po ktorých denne prechádzajú tisíce áut medzi oboma krajinami a Rakúskom.

Čítaj viac z kategórie: Auto

Zdroje: CNN Prima News, ocestnejpremavke.sk