Na Slovensku simulovali pád dronu a výbuch v priemyselnom objekte. Štát testuje pripravenosť na krízové situácie

Dvojdňové národné cvičenie Tiene v oblakoch preveruje, ako by Slovensko reagovalo na mimoriadnu udalosť s bezpečnostným presahom. Scenár zahŕňa pád bezpilotného lietadla, výbuch, požiar aj evakuáciu. Ministerstvo vnútra zdôrazňuje, že nejde o reálne ohrozenie ani reakciu na bezprostrednú hrozbu.

• cvičenie sa začalo v stredu ráno 2. septembra 2026 a trvá dva dni,
• prebieha na území Košického kraja,
• preveruje pripravenosť štátu, záchranných zložiek a samospráv,
• scenár pracuje so simulovaným pádom bezpilotného lietadla, výbuchom a požiarom v priemyselnom objekte,
• nejde o reálne ohrozenie obyvateľov.

Slovensko preveruje, ako je pripravené na nové typy bezpečnostných hrozieb. V stredu ráno 2. septembra 2026 sa začalo dvojdňové národné cvičenie civilnej ochrany a krízového riadenia s názvom Tiene v oblakoch.

Jeho scenár počíta so simulovaným pádom bezpilotného lietadla a následným výbuchom a požiarom v priemyselnom objekte. Cieľom je otestovať, ako dokážu v praxi spolupracovať štát, záchranné zložky, bezpečnostné zložky, nemocnice aj samosprávy.

Ministerstvo vnútra zároveň zdôrazňuje, že nejde o reálne ohrozenie ani reakciu na konkrétnu bezprostrednú hrozbu. Cvičenie má slúžiť ako modelová skúška pripravenosti systému na mimoriadne udalosti.

„Slovensko musí byť pripravené na aktuálne bezpečnostné hrozby. Cieľ celého cvičenia je jasný: zvýšiť pripravenosť štátu na zvládanie mimoriadnych udalostí a krízových situácií a posilniť prevenciu voči ich následkom,“ povedal minister vnútra Matúš Šutaj Eštok.

zdroj: TASR/Roman Hanc

Útoky na strategické objekty už nie sú vzdialený problém

Šéf rezortu vnútra v tejto súvislosti pripomenul nedávny pripravovaný podpaľačský útok na výrobný závod bezpilotných systémov v Haniske, ktorý prekazili slovenské bezpečnostné zložky.

Aj keď cvičenie Tiene v oblakoch nie je reakciou na túto konkrétnu situáciu, prípad podľa ministerstva ukázal, že útoky proti výrobným prevádzkam, skladom či strategickým objektom nemožno vnímať iba ako problém iných európskych krajín.

Práve preto má cvičenie preveriť nielen rýchlosť zásahu, ale aj koordináciu, tok informácií, rozhodovanie a praktickú vykonateľnosť postupov, ktoré štát využíva pri krízových situáciách.

Čo sa počas cvičenia testuje

Cvičenie pripravila sekcia krízového riadenia Ministerstva vnútra SR v spolupráci s ďalšími rezortmi, orgánmi štátnej správy, samosprávami, záchrannými a bezpečnostnými zložkami. Vychádza z uznesenia vlády z 1. júla 2026.

Prvý deň je zameraný najmä na simulovaný zásah zložiek integrovaného záchranného systému pri priemyselnej havárii. Precvičuje sa hasenie požiaru, triedenie a transport zranených, hromadný príjem pacientov v nemocniciach, aktivácia traumatologických plánov, komunikácia pri nepokojoch obyvateľstva aj činnosť krízových štábov.

Druhý deň sa zameria na varovanie pred vzdušným ohrozením, ukrytie a evakuáciu, ochranu škôl a zariadení sociálnych služieb. Súčasťou budú aj rozhodovacie postupy štátu vrátane cvičnej simulácie výnimočného stavu.

„Cieľom cvičenia nebolo len zistiť, či jednotlivé zložky dokážu zasiahnuť. Preverujeme, ako dokážu fungovať spoločne – aké sú reakčné časy, ako prúdia informácie, ako sa prijímajú rozhodnutia a či sa dajú v praxi reálne vykonať,“ uviedol minister vnútra.

Podľa Matúša Šutaja Eštoka Slovensko takéto komplexné cvičenie v teréne v tomto rozsahu doteraz nerealizovalo. Rezort očakáva, že výsledky poslúžia ako modelový príklad a základ pre ďalšie plánovanie pre odborníkov, záchranárov, štátnu správu, samosprávy aj civilnú ochranu.

Komplexná správa a vyhodnotenie cvičenia majú byť vláde predložené do 15. decembra 2026.

Ministerstvo pripravuje aj zmeny pravidiel a kampaň 72 hodín

Minister vnútra zdôraznil, že pripravenosť sa nezačína až v momente, keď zaznie siréna. Podľa rezortu sa začína skôr – informovanosťou, prevenciou a zodpovednou prípravou.

Ministerstvo vnútra preto plánuje v najbližšom čase predložiť do medzirezortného pripomienkového konania návrhy legislatívnych zmien. Ich cieľom má byť efektívnejšie krízové riadenie, presnejšie kompetencie a lepšia koordinácia jednotlivých orgánov.

Rezort zároveň pripravuje informačnú kampaň „72 hodín“, ktorá má občanom zrozumiteľne vysvetliť, ako sa pripraviť na prvé tri dni mimoriadnej udalosti. Ešte pred samotným cvičením spustilo ministerstvo aj hromadnú distribúciu informačných brožúr o tom, ako sa správať v prípade krízy.

Čítaj viac z kategórie: PR