Najväčšieho pavúka na Slovensku nesmieš zabiť, hrozí pokuta. V tomto období ho môžeš nájsť doma
- Po správach o výskyte juhoruskej tarantuly na Slovensku sa ľudia pýtajú to isté: čo robiť, keď na ňu narazím doma
- Odborníci majú jasné odpovede a jedna z nich sa väčšine ľudí nebude páčiť
Jeseň je obdobie, keď sa najväčší slovenský pavúk presúva. Samce hľadajú samice, samice hľadajú miesto na prezimovanie a obe skupiny sa občas ocitnú v garáži, pivnici alebo priamo v obývačke.
Dostaň Startitup do svojich Google odporúčaní
Startitup, odkaz sa otvorí v novom oknePráve preto sme sa pozreli na to, čo v takej chvíli robiť. A hlavne, čo nerobiť.
Nesmieš ho zabiť, je chránený
Toto je najdôležitejšia informácia z celého článku a väčšina ľudí ju nepozná.
Strehúň škvrnitý patrí medzi chránené živočíchy podľa prílohy vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 170/2021 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o ochrane prírody a krajiny.
Znamená to, že usmrtenie chráneného živočícha je porušením zákona a orgány ochrany prírody môžu za takýto skutok uložiť pokutu. Každý chránený druh má navyše určenú takzvanú spoločenskú hodnotu, ktorá sa pri poškodení uplatňuje.
Prakticky teda platí, že pantofľa je najhoršie možné riešenie a nielen z etických dôvodov.
Ako ho dostať von
Odborníci odporúčajú klasickú a spoľahlivú metódu.
Prilož na pavúka väčší pohár alebo nádobu, podsuň pod ňu tvrdý papier alebo kus kartónu a celé to opatrne vynes von. Funguje to aj pri veľkom jedincovi, keďže strehúň sa nesnaží útočiť, ale uniknúť.
Vypustiť ho treba čo najbližšie k miestu, kde si ho našiel, ideálne do trávy alebo k múru domu. Nemá zmysel voziť ho niekoľko kilometrov preč.
Ak ho stretneš vonku, najlepšie je nechať ho tak. Prenášanie zvierat na iné miesta narúša ich prirodzený presun a v prípade samice hľadajúcej úkryt na zimu jej môže uškodiť.
Uhryznúť môže, ale musíš ho k tomu donútiť
Tu treba oddeliť fakty od paniky.
Strehúň škvrnitý je jedovatý, tak ako drvivá väčšina pavúkov. Jeho jed ale slúži na usmrtenie koristi, teda cvrčkov a hmyzu, nie na obranu proti cicavcom.
„Pri uhryznutí dokáže spôsobiť človeku len ľahké zdravotné problémy, napríklad opuch, začervenanie a bolesť v mieste uhryznutia. Takže je pre človeka neškodný,“ vysvetlil arachnológ Pavol Purgat z Ústavu krajinnej ekológie SAV v rozhovore pre portál Urob si sám.
Uhryznúť podľa neho môže len v sebaobrane, teda napríklad ak vlezie do topánky a človek ho pri obúvaní pritlačí, alebo ak sa ho niekto pokúsi chytiť holou rukou. Aj vtedy hryzie neochotne.
Purgat zároveň uvádza na pravú mieru najrozšírenejší mýtus. Píše sa, že strehúň útočí skokom, čo vyvoláva predstavu pavúka skáčuceho človeku na tvár. V skutočnosti ide o skok dlhý dva až tri centimetre, teda približne dĺžku jeho tela, a používa ho výhradne na korisť.
Čo robiť pri uhryznutí
Ak k uhryznutiu predsa len dôjde, postup je jednoduchý.
Národné toxikologické informačné centrum uvádza, že liečba spočíva v dezinfekcii miesta uhryznutia, potlačení bolesti ľadom alebo liekmi proti bolesti a v prípade zápalu v protizápalovej liečbe.
Užitočný je aj popis samotnej rany. Podľa centra ju tvoria dve bodky vzdialené od seba jeden až desať milimetrov. Pavúk uhryzne spravidla len raz a opakované uhryznutia sú rarita.
Dôležitý detail, ktorý väčšina ľudí nepozná. Pri uhryznutí nemusí pavúk do rany vypustiť jed vôbec, čomu sa hovorí suché uhryznutie.
Lekára vyhľadaj, ak sa objaví výraznejší opuch šíriaci sa mimo miesta uhryznutia, známky infekcie, teda hnis, teplota či červené pruhy, alebo príznaky alergickej reakcie ako dýchavičnosť, žihľavka po tele a opuch tváre. Podľa centra môže uhryznutie okrem lokálnej reakcie spôsobiť žihľavku vyvolanú chlpmi pavúka, sekundárnu infekciu alebo alergickú reakciu rôzneho stupňa.
Špecifické protipavúčie sérum na Slovensku k dispozícii nie je, no pri tomto druhu ho ani netreba.
Ako ho spoznáš
Zámena s inými pavúkmi je bežná, preto pár znakov na rozlíšenie.
Strehúň škvrnitý je tmavohnedý až sivý, s čiernym bruchom a svetlejšími končatinami, najmä na spodnej strane. Je husto ochlpený, pričom chlpy sú svetlosivé.
Telo samice presahuje tri centimetre a rozpätie nôh môže dosiahnuť sedem centimetrov, pri najväčších jedincoch sa uvádza až desať. Ide o najväčšieho pavúka žijúceho na Slovensku.
Nestavia siete. Cez deň sa skrýva v podzemných chodbách vystlaných pavučinou a večer z nich vylieza loviť. Ak teda vidíš veľkého pavúka v sieti v rohu miestnosti, o strehúňa nejde.
Pre kontext, na Slovensku sa predpokladá výskyt približne 942 druhov pavúkov, takže veľký chlpatý pavúk v byte býva častejšie niečo iné.
Ako mu sťažiť cestu do domu
Prevencia je jednoduchá a funguje aj na ostatný hmyz.
Utesni medzery pod dverami, najmä pri vstupe do garáže a pivnice, a skontroluj sieťky v oknách. Odprac hromady dreva, tehál a kameňov tesne pri stenách domu, keďže poskytujú ideálny úkryt. Pokos vysokú trávu pri základoch.
Zásadné je aj obmedziť potravu. Pavúky idú za hmyzom, takže menej svetla svietiaceho celú noc pri dverách znamená menej hmyzu a menej pavúkov.
A jedna vec, ktorá znie banálne, no v jeseni má zmysel. Ak necháš topánky vonku alebo v garáži, pred obutím ich vyklep. Väčšina uhryznutí vzniká práve pritlačením pavúka.
Prečo ho radšej nechať žiť
Okrem toho, že ide o chránený druh, má strehúň aj praktickú funkciu.
Loví cvrčky, šváby a iný hmyz, takže v okolí domu funguje ako prirodzená regulácia. Nemecký zväz ochrany prírody NABU preto ľudí dlhodobo vyzýva, aby pavúkom neubližovali.
Ak teda na jeseň natrafíš na obrovského chlpatého pavúka, správna reakcia je pohár, papier a otvorené dvere. Nie topánka.
Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska
Zdroje: Národné toxikologické informačné centrum, Ministerstvo životného prostredia SR, vyhláška č. 170/2021 Z. z., urobsisam.zoznam.sk