Slovensko chce zakázať ďalšie látky, ktoré mladí obľubujú. Objavujú sa v kapsulách, nápojoch aj extraktoch

Kratom je na Slovensku zakázaný už roky, no jeho účinné látky sa podľa štátu stále dostávajú k spotrebiteľom. Novela má pravidlá sprísniť už od januára.

Už pred dvoma rokmi sme upozorňovali, že napriek zákazu sa k spotrebiteľom môžu dostať jeho alternatívy. Teraz chce štát zasiahnuť ešte prísnejšie. Ministerstvo zdravotníctva navrhuje zaradiť mitragynín a 7-hydroxymitragynín medzi psychotropné látky I. skupiny.

Návrh novely zákona o omamných a psychotropných látkach má podľa predloženého materiálu nadobudnúť účinnosť 1. januára 2027.

Látky sú aj v nápojoch či kapsulách

Ako informuje Pravda, dôvodová správa ministerstva upozorňuje na riziká spojené s užívaním oboch látok. Pri 7-hydroxymitragyníne sa spomína možnosť vzniku závislosti, tolerancie, abstinenčných príznakov a intoxikácie. Podobné riziká rezort uvádza aj pri mitragyníne, ktorý označuje za hlavný psychoaktívny alkaloid kratomu pôsobiaci na opioidný systém.

Problémom je aj spôsob, akým sa tieto látky dostávajú na trh. Podľa informácií ministerstva vnútra citovaných v dôvodovej správe boli identifikované výrobky obsahujúce alebo obohatené o 7-hydroxymitragynín. Nešlo pritom iba o klasický prášok. Objavovať sa mali rozpustné nápoje, extrakty, prúžky, tablety či ďalšie spotrebiteľské produkty.

Ministerstvo vnútra zároveň upozorňuje na zvýšený záujem detí a mladistvých. Na sociálnych sieťach a fórach sa podľa dôvodovej správy diskutuje o dávkovaní, príznakoch závislosti či kombinovaní látok s cieľom zosilniť ich účinky. Produkty sa podľa materiálu objavujú aj v prostredí škôl, posilňovní a klubov.

Predajcovia hľadajú alternatívy

Podľa dôvodovej správy sa na trhu objavili aj výrobky deklarované ako Mitragyna hirsuta či Mitragyna javanica, prípadne produkty obsahujúce izolované alkaloidy.

Práve na tento trend sme upozorňovali už v roku 2024. Vtedy sme písali, že po zákaze kratomu sa v ponuke e-shopov objavovali jeho alternatívy. Odborníčka na závislosti Jana Žemličková zo Sanatória AT vtedy upozorňovala, že označenie alternatívy automaticky neznamená bezpečnejší produkt.

Nový návrh však neznamená, že možno jednoducho povedať, že od januára bude zakázaný každý výrobok označený ako kratom. Dôvodová správa vysvetľuje zámer ministerstva. Konkrétne právne následky pre držbu, predaj či ďalšie nakladanie s látkami bude určovať samotné znenie zákona a súvisiace predpisy.

Štát rieši aj oveľa silnejšie opioidy

Kratom však nie je jedinou látkou, ktorú chce ministerstvo zaradiť pod prísnejšiu kontrolu. Ako uvádza TASR, do zoznamu omamných látok I. skupiny má pribudnúť aj N-desetyl etonitazén a N-pyrolidino izotonitazén, známy aj ako izotonitazepín.

Pri izotonitazepíne dôvodová správa upozorňuje na mimoriadne vysokú účinnosť. Podľa dokumentu môže byť minimálne päťnásobne účinnejší ako fentanyl. Na nelegálnom trhu sa podľa materiálu objavil v Austrálii a USA v roku 2024 a zaznamenaný bol aj v jednej posmrtnej toxikologickej vzorke vo Fínsku.

Pri N-desetyl etonitazéne zase ministerstvo uvádza, že dostupné údaje poukazujú na vlastnosti typické pre silné opioidy. Látka bola podľa dôvodovej správy zachytená v toxikologických vzorkách vo viacerých krajinách vrátane Spojeného kráľovstva a USA.

Na zoznam pribudne aj ďalšia látka

Ministerstvo chce medzi psychotropné látky I. skupiny zaradiť aj MDMB-FUBINACA, syntetický kanabinoid. Podľa dôvodovej správy bola táto látka spojená s početnými hospitalizáciami a najmenej 17 úmrtiami od jej prvého výskytu na nelegálnom trhu v roku 2014.

Zmena sa má dotknúť aj lisdexamfetamínu, ktorý sa používa pri liečbe ADHD. V tomto prípade však nejde o zákaz liečby. Liek je podľa dôvodovej správy na Slovensku dostupný na lekársky predpis a zaradenie do zoznamu má zosúladiť jeho právne postavenie s jeho farmakologickými vlastnosťami.

Ak legislatívny proces prebehne podľa návrhu, nové pravidlá začnú platiť od 1. januára 2027.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska

Zdroje: Startitup, Pravda, TASR, hsr.rokovania