Von der Leyenová oznámila tri veľké plány: Zákaz sociálnych sietí pre deti, 30-tisíc pohraničníkov a bezpečnostná rada

Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová v stredu navrhla posilnenie Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex) a vytvorenie nového európskeho rámca pre mimoriadne situácie v oblasti migrácie. Uviedla to v prejave o stave Únie pred poslancami Európskeho parlamentu v Štrasburgu.

Opatrenia prichádzajú po nedávnej migračnej kríze v španielskej exkláve Ceuta na severe Afriky.

Európsky rámec núdzovej reakcie

Európsky rámec núdzovej reakcie by sa aktivoval iba po splnení presne stanovených kritérií a členským štátom by následne na obmedzený čas umožnil odchýliť sa od štandardných postupov. „Nikdy nebudeme robiť kompromisy pri ochrane našich hraníc,“ podčiarkla predsedníčka EK.

Posilnenie Frontexu a spolupráca

Von der Leyenová zároveň navrhla posilnenie Frontexu, najmä s cieľom urýchliť návraty migrantov, ktorí nemajú právo zostať v EÚ, a zintenzívniť spoluprácu s tretími krajinami. Komisia už skôr navrhovala zvýšenie počtu príslušníkov stáleho zboru Frontexu zo súčasných približne 7000 na 30.000.

EÚ chce zároveň zlepšiť schopnosť predvídať a včas identifikovať migračné toky s využitím monitorovania online prostredia.

Návrhy prichádzajú po letnej migračnej kríze v španielskej exkláve Ceuta na severe Afriky, kam z Maroka prenikli desaťtisíce migrantov. Prípad vyvolal v EÚ politickú diskusiu o pripravenosti Únie reagovať na náhle migračné tlaky.

Nový Pakt o migrácii a azyle

V júni pritom začal platiť nový Pakt o migrácii a azyle. Jeho cieľom je posilniť kontrolu vonkajších hraníc EÚ, urýchliť azylové konania a zefektívniť návraty ľudí, ktorí nemajú právo zostať v Únii.

V lete sa členské štáty a Európsky parlament súčasne dohodli na novom systéme návratov, ktorý počíta aj s možnosťou vytvárania návratových centier v tretích krajinách. Dánsko, Nemecko, Rakúsko, Grécko a Holandsko sa už dohodli na spoločnom postupe pri vytváraní takýchto centier, kam by mohli byť umiestňovaní ľudia s právoplatným rozhodnutím o návrate. Päť krajín rokuje o možných miestach najmä s africkými štátmi a centrá chcú začať využívať od roku 2027.

Výzvy a pozícia Slovenska

Napriek poklesu počtu žiadostí o azyl zostáva tlak na členské štáty vysoký. EK zároveň upozorňuje, že návraty sú stále jedným z najslabších článkov systému – v roku 2025 sa uskutočnilo približne 28 percent nariadených návratov. Nový systém EÚ má preto zjednotiť postupy a uľahčiť vzájomné uznávanie rozhodnutí o návrate.

Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré dlhodobo odmietajú povinné prerozdeľovanie migrantov. Premiér Robert Fico presadzuje, aby Slovensko v rámci takzvaného fondu solidarity namiesto prijímania migrantov prispievalo finančne. Bratislava súčasne podporuje posilňovanie ochrany vonkajších hraníc a efektívnejšiu návratovú politiku.

Vytvorenie Európskej bezpečnostnej rady

Jedným z ďalších návrhov predsedníčky EK bolo vytvorenie Európskej bezpečnostnej rady, ktorá má umožniť užšiu koordináciu reakcií na rastúce bezpečnostné hrozby. Združovať má lídrov členských štátov Európskej únie a partnerských krajín vrátane Ukrajiny, Británie, Nórska a Kanady.

„Vzhľadom na povahu a rozsah hroziacich rizík je to teraz ešte naliehavejšie. Preto predstavíme naše nápady, ako premeniť Európsku bezpečnostnú radu na realitu,“ poznamenala.

Návrh vychádza z myšlienky, o ktorej sa v EÚ diskutuje už niekoľko rokov a ktorá získala nový impulz po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Za jej vytvorenie sa opakovane zasadzoval aj eurokomisár pre obranu Andrius Kubilius.

Von der Leyenová zároveň navrhla nový bezpečnostný „protokol“ podľa vzoru článku 4 Severoatlantickej zmluvy. „Verím, že je čas na vlastný Článok 4 Európy – alebo Protokol o núdzovej bezpečnosti,“ uviedla a spresnila, že po jeho aktivácii jedným členským štátom by sa zišli všetky členské štáty, aby skoordinovali európsku reakciu. Článok 4 NATO umožňuje členským krajinám požiadať o konzultácie, ak sa podľa ich názoru ocitne ohrozená ich bezpečnosť alebo územná celistvosť.

Zákaz sociálnych sietí do 13 rokov

Predsedníčka EK tiež uviedla, že Európska komisia navrhne nové pravidlá, ktoré zakážu prístup detí mladších ako 13 rokov k sociálnym sieťam a obmedzia ich používanie mladistvými do 15 rokov. Komisia nový legislatívny návrh (EU Kids Act) predstaví vo štvrtok dopoludnia.

„Žiadne sociálne siete do 13 rokov. Žiadny osobný účet do 15 rokov. To znamená, že od 13 rokov až do dovŕšenia 15 rokov bude dieťa môcť používať iba miniúčty, ktoré zriadia a budú kontrolovať rodičia, s obmedzenými funkciami a časovým limitom,“ povedala von der Leyenová. Obmedzenia sa budú týkať aj ďalších služieb vrátane online hier a chatbotov.

Šéfka EK spresnila, že veľké technologické spoločnosti budú musieť predtým, ako umožnia maloletým prístup na svoje platformy, preukázať, že sú pre deti bezpečné. „Pravidlá určujeme my, nie veľké technologické spoločnosti,“ zdôraznila von der Leyenová.

O návrhu budú rokovať členské štáty EÚ a europoslanci, pričom jeho prijatie by mohlo vyvolať napätie s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, ktorý dlhodobo kritizuje európsku reguláciu technologických spoločností.

Ochrana mladistvých na sociálnych sieťach sa v posledných mesiacoch stala výraznou politickou témou v členských štátoch Európskej únie. Viaceré krajiny pripravujú alebo prijímajú opatrenia na obmedzenie používania sociálnych platforiem deťmi.

Reakcie na zámer

Slovenská vláda schválila koncom augusta návrh zákona, ktorý má zakázať vytváranie a používanie účtov na sociálnych sieťach osobám mladším ako 16 rokov. Návrh počíta s overovaním veku používateľov a jeho cieľom je chrániť deti pred návykovým správaním, sociálnym tlakom, radikalizáciou a škodlivým obsahom. Zmeny by mohli začať platiť od roku 2027.

Výrazný tlak na celoeurópske riešenie vyvíja Francúzsko. Prezident Emmanuel Macron začiatkom septembra vyzval predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú, aby EÚ zaviedla zákaz sociálnych sietí pre deti mladšie ako 15 rokov. Francúzska Ústavná rada pritom 14. augusta zablokovala časť zákona, ktorý mal takýto zákaz zaviesť, keď dospela k záveru, že predstavuje neprimeraný zásah do slobody prejavu a komunikácie. V pondelok francúzska vláda predložila prepracovaný návrh.

Opatrenia pripravujú alebo zvažujú aj ďalšie členské štáty EÚ, medzi nimi Grécko, Španielsko, Taliansko a Slovinsko.

Podľa posledného prieskumu Eurobarometra považuje ochranu detí a mladých ľudí na internete za vysokú prioritu až 92 percent Slovákov a Európanov. Prieskum zároveň ukázal výrazné obavy z rizík spojených so sociálnymi sieťami vrátane kyberšikany, groomingu, škodlivého obsahu a zneužívania osobných údajov detí.