Kremeľ má voľby pod kontrolou, Putin však čelí nebezpečnejšej hrozbe. O moc sa hlásia veteráni z Ukrajiny (ANALÝZA)

Rusi od piatka hlasujú v prvých parlamentných voľbách od začiatku rozsiahlej invázie na Ukrajinu vo februári 2022. O víťazovi podľa viacerých expertov  prakticky niet pochýb, skutočnou otázkou je, čo príde po voľbách. Vladimir Putin totiž potrebuje nielen potvrdiť kontrolu nad parlamentom, ale aj udržať vojnu pod kontrolou doma.

Neúspech na Ukrajine by podľa bezpečnostného odborníka Jozefa Hrabinu mohol vyvolať vnútorné nepokoje a ohroziť Putinovo postavenie. Najväčšia kritika prezidenta totiž podľa analytika prichádza od ľudí, ktorí podporujú vojnu, ale nesúhlasia s tým, ako ju Kremeľ vedie.

Hlasovať sa bude aj na okupovaných územiach Ukrajiny

Rusi si volia 450 poslancov do Štátnej dumy, dolnej komory parlamentu. Hlasovať budú tri  dni do nedele, pričom prvé výsledky sa očakávajú po zatvorení volebných miestností. Polovica poslancov sa volí z kandidátnych listín strán a druhá polovica v jednomandátových obvodoch.

Hlasovanie Rusko organizuje aj na okupovaných územiach Ukrajiny vrátane Krymu a štyroch oblastí, ktoré Moskva vyhlásila za súčasť Ruskej federácie. Ukrajina anexiu ani hlasovanie na svojom území neuznáva.

Výsledok hlasovania sa nepovažuje za otvorený. Prokremeľská strana Jednotné Rusko, ktorá parlament ovláda už viac než dve desaťročia, si má udržať dominantné postavenie. The Guardian označuje ostatné parlamentné strany za „systémovú opozíciu“. Kremeľ im umožňuje kritizovať úrady v okrajových otázkach, pri rozhodnutiach dôležitých pre režim však hlasujú spolu s Jednotným Ruskom.

 Z volieb navyše vylúčili liberálnu protivojnovú stranu Jabloko. Skutoční odporcovia režimu sú podľa odborníkov prevažne vo väzení, v exile alebo nesmú kandidovať.

Voľby ako prieskum verejnej mienky

Podobne hodnotí význam volieb bezpečnostný analytik Jozef Hrabina, ktorý o nich hovoril v relácii Startitup Za hranicou. Blokovanie strán patriacich k nesystémovej opozícii je podľa neho v Rusku bežným javom.

„V Rusku alebo aj v iných autokratických krajinách sú voľby naozaj vnímané len ako prieskum verejnej mienky. Či občania súhlasia so smerovaním krajiny,“ povedal Hrabina.

Kremeľ tak nepotrebuje voľby na odovzdanie moci, ale na získanie informácií o náladách spoločnosti. Z výsledkov, účasti a správania regiónov môže odhadnúť mieru podpory aj nespokojnosti. Oficiálne čísla však podľa Hrabinu nemusia zodpovedať skutočnému hlasovaniu.

„Výsledky, ktoré budú zverejnené, určite nebudú také, aké naozaj boli,“ uviedol. Výsledok podľa neho ovplyvňuje aj strach. 

„Ľudia sa často boja v tých voľbách hlasovať inak, pretože kritizovať politiku je naozaj nebezpečná aktivita. Politický názor a samostatné politické myslenie boli v Rusku historicky veľmi silno potláčané,“ poznamenal analytik.