Fed zvýšil sadzby a dôchodky Slovákov budú odhadované presnejšie (TÝŽDENNÝ PREHĽAD)

Posledné dni priniesli viacero ekonomických tém, ktoré sa priamo alebo nepriamo dotýkajú peňazí Slovákov. Ministerstvo práce pripravuje úpravy dôchodkových prognóz, ktoré tento rok dostali milióny poistencov. Polícia zároveň vyšetruje prípad AGF Community so škodou odhadovanou na približne 31 miliónov eur.

Americký Fed po viac než troch rokoch zvýšil úrokové sadzby a jeho rozhodnutie môže ovplyvniť kurz eura, investície či ceny dovážaného tovaru. Výrazný problém zostáva aj v zdravotníctve, kde dlhy nemocníc voči Sociálnej poisťovni dosahujú stovky miliónov eur. Tie sme v redakcii spracovali vo forme Premium. 

Dôchodková prognóza sa má rozšíriť o ďalšie piliere

Sociálna poisťovňa do konca mája 2026 vyhotovila a zaslala dôchodkovú prognózu takmer 3,4 milióna poistencov. Dokument dostali ľudia starší ako 18 rokov, ktorí boli pred začiatkom roka aspoň jeden deň dôchodkovo poistení.

Prognóza obsahuje predpokladaný dôchodkový vek, získané obdobie poistenia a orientačnú výšku budúcej penzie. Pracuje pritom s viacerými scenármi vývoja. Sociálna poisťovňa zdôrazňuje, že nejde o rozhodnutie garantujúce konkrétnu sumu dôchodku, ale o informatívny odhad.

Priemerná prognózovaná suma starobného dôchodku z prvého piliera dosiahla v základnom scenári 1 025 eur. Pri druhom pilieri išlo priemerne o 273 eur. Hodnoty sú podľa poisťovne očistené o infláciu.

Od roku 2028 sa má dokument rozšíriť aj o tretí pilier a celoeurópsky osobný dôchodkový produkt PEPP, ak ich poistenec využíva. Človek by tak mal na jednom mieste vidieť širší obraz svojho dôchodkového zabezpečenia.

Meniť sa majú aj niektoré parametre výpočtov. Podľa dodaného článku chce ministerstvo zohľadniť nové demografické a dlhodobé makroekonomické projekcie. Prognózy totiž môžu siahať desaťročia do budúcnosti a výsledok ovplyvňuje vývoj miezd, inflácie, produktivity či legislatívy.

Finančný analytik Matej Bajzík preto upozorňuje najmä na obmedzenú presnosť údajov pri mladých ľuďoch. Čím dlhší čas zostáva do dôchodku, tým viac premenných môže konečnú sumu zmeniť.

Prognózy sa už nebudú všetkým rozosielať každý rok. Poistenci nad 50 rokov ich majú dostávať každoročne, mladší raz za päť rokov. Sociálna poisťovňa odhaduje, že v roku 2027 pošle dokument približne 1,088 milióna ľudí nad 50 rokov.

Polícia vyšetruje prípad AGF Community za približne 31 miliónov eur

Ďalšou výraznou finančnou témou je vyšetrovanie spájané s AGF Community. Polícia po akcii GIEZI obvinila dve osoby z pokračovacieho zločinu podvodu. Podľa doterajších zistení vyšetrovateľky malo byť poškodených viac ako 500 ľudí a škoda má predstavovať približne 31 miliónov eur. Vyšetrovanie naďalej pokračuje.

Klientom mali byť ponúkané možnosti investovania do nehnuteľností, akcií, kryptomien a ďalších projektov. Podľa policajných zistení malo vyplácanie časti skorších investorov závisieť od prísunu peňazí nových klientov. Polícia to opisuje ako systém vykazujúci znaky Ponziho schémy.

Pri zásahu bol zaistený majetok v hodnote približne 1,5 milióna eur vrátane kryptomenových peňaženiek, ktorých obsah ešte preverujú. Do policajnej akcie sa zapojilo viac ako sto policajtov v piatich krajoch.

Varovanie týkajúce sa AGF Community pritom prišlo ešte pred policajným zásahom. Národná banka Slovenska právoplatne skonštatovala, že družstvo od novembra 2023 do mája 2025 neoprávnene vykonávalo kolektívne investovanie bez potrebného povolenia alebo registrácie. NBS uvádza členské vklady v objeme najmenej 3,49 milióna eur.

Túto sumu však nemožno zamieňať so škodou, ktorú aktuálne uvádza polícia. Ide o dve odlišné konania a rozdielny rozsah preverovaných finančných operácií.

Finančný odborník František Michalovích upozornil aj na spôsob prezentácie projektu. Podľa neho sa najprv komunikoval garantovaný ročný výnos 15 percent, neskôr označovaný ako očakávaný. Za rizikové považoval aj absenciu regulácie, nedostatok overiteľných údajov a spôsob distribúcie prostredníctvom spolupracovníkov.

Fed zvýšil sadzby, následky sa môžu dostať aj na Slovensko

Americký Federálny rezervný systém 16. septembra zvýšil cieľové pásmo základnej úrokovej sadzby o štvrť percentuálneho bodu na 3,75 až 4 percentá. Za rozhodnutie hlasovalo všetkých 12 členov menového výboru. Išlo o prvé zvýšenie amerických sadzieb od júla 2023.

Dôvodom zostáva inflácia. Fed uviedol, že americká ekonomická aktivita rastie solídnym tempom, no cenový rast zostáva zvýšený. Jeho septembrové projekcie počítajú v roku 2026 s PCE infláciou 3,7 percenta a jadrovou infláciou 3,4 percenta.

Slovenské hypotéky americká centrálna banka priamo neurčuje. Pre domáce úvery je podstatnejšia politika Európskej centrálnej banky a situácia na európskom finančnom trhu. Vplyv Fedu sa však môže prejaviť nepriamo.

Analytik Richard Kováč v dodanom článku upozorňuje najmä na kurz dolára. Vyššie americké sadzby môžu zvýšiť atraktivitu dolárových aktív. Ak by euro voči doláru oslabilo, zdražie nákup niektorých tovarov a surovín obchodovaných v americkej mene. Týkať sa to môže napríklad ropy, elektroniky či ďalších dovážaných produktov.

Zmenu môžu pocítiť aj investori. Vyššie výnosy amerických dlhopisov môžu ovplyvňovať záujem investorov o akcie a ďalšie rizikovejšie aktíva.

Pri hypotékach analytik upozorňuje najmä domácnosti, ktorým sa končí obdobie fixácie. Návrat sadzieb na veľmi nízke úrovne podľa neho nemožno považovať za istotu. Rozhodnutie o úvere preto nemožno postaviť iba na očakávaní, že financovanie v krátkom čase výrazne zlacnie.

Nemocnice evidujú voči Sociálnej poisťovni obrovské dlhy

Štvrtou témou je hospodárenie slovenských nemocníc. Podľa údajov uvedených v článku dosahovala celková dlžná suma sledovaných zdravotníckych zariadení voči Sociálnej poisťovni približne 921,2 milióna eur.

Na čele zoznamu je Univerzitná nemocnica Bratislava. Aktuálny zoznam Sociálnej poisťovne pri nej uvádza dlh viac ako 179,6 milióna eur. Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice eviduje približne 120,9 milióna a Univerzitná nemocnica Martin 81,9 milióna eur. Poisťovňa upozorňuje, že jej zoznam má informatívny charakter.

Analytik INEKO Dušan Zachar upozorňuje, že problémom nie je iba samotná suma. Podľa neho sa nemocnice po opakovaných oddlženiach znovu zadlžujú, pretože sa nezmenili základné podmienky ich hospodárenia. V roku 2025 podľa jeho údajov vzrástol dlh štátnych a župných nemocníc po lehote splatnosti takmer o 300 miliónov eur.

Veľký tlak vytvárajú aj personálne náklady. Zachar uvádza, že v štátnych nemocniciach predstavovali v priemere 81 percent výnosov od zdravotných poisťovní.

Za riešenie nepovažuje ďalšie oddlženie bez podmienok. Navrhuje prísnejšie rozpočtové pravidlá, väčšiu zodpovednosť manažmentov, zmenu právnej formy nemocníc či reštrukturalizáciu dlhodobo stratových pracovísk. Ide však o návrhy a hodnotenie analytika, nie o prijaté opatrenia štátu.

Štyri témy ukazujú rozdielne finančné riziká. Pri dôchodkoch ide o neistotu dlhodobých prognóz, pri investovaní o ochranu peňazí a reguláciu. Rozhodnutia centrálnych bánk môžu meniť podmienky financovania aj ceny dovozu. Nemocničné dlhy zase poukazujú na dlhodobý problém hospodárenia verejných zdravotníckych zariadení. Spoločným prvkom je potreba rozlišovať medzi odhadom, sľubom, aktuálnymi číslami a tým, čo je už právne alebo systémovo garantované.