Neporiadok doma môže zvyšovať stres a úzkosť. Psychologička radí 5 otázok, ktoré ti pomôžu zbaviť sa zbytočností

Otvoríš zásuvku a nájdeš v nej niekoľko káblov. Jeden možno patril k starému telefónu, ďalší k fotoaparátu a pri treťom už ani netušíš, čo sa ním kedysi nabíjalo. Napriek tomu ich nevyhodíš. Veď čo ak sa ešte niekedy zídu?

Podobný scenár zjavne pozná veľká časť Slovákov. Podľa nového prieskumu IKEA Store & Organize, ktorý realizovala spoločnosť YouGov, až tretina Slovákov skladuje káble od elektroniky, ktorú už nevlastní.

Nie sú však jedinou vecou, ktorá zostáva v domácnostiach bez jasného využitia. Na túto tému sme sa pýtali aj psychologičky Denisy Debreckej. Pre Startitup objasnila, prečo sa nevieme zbaviť vecí, ktoré určite nevyužijeme a zavadzajú nám v dome. Zároveň poskytla účinné rady, ako s týmto problémom zatočiť. 

Dokonalý minimalizmus Slováci nepotrebujú

Domov s prázdnymi plochami a minimom predmetov nie je ideálom väčšiny Slovákov. Minimalistický priestor preferuje 35 % opýtaných.

Výrazne väčšia skupina chce, aby bolo na domácnosti vidieť, že v nej niekto skutočne žije. Takýto priestor uprednostňuje 49 % respondentov. Veci môžu zostať položené na povrchoch a nábytok či dekorácie odrážajú osobnosť ľudí, ktorí v domácnosti bývajú. Vytvárajú tak pocit útulnosti. Na opačnom konci stojí maximalizmus. Domov plný predmetov, dekorácií a farieb preferuje 6 % Slovákov.

Tolerancia k určitému chaosu však môže mať dokonca pozitívnu stránku. Pätina Slovákov vníma istú mieru neporiadku ako niečo, čo podporuje kreativitu.

Na odkladanie vecí využívame netradičné priestory

Slováci na odkladanie vecí využívajú aj menej tradičné priestory. Takmer pätina respondentov, konkrétne 19 %, ich ukladá do kufrov. Dvanásť percent využíva dokonca rúru na pečenie a 10 % vázy.

Problém môže vzniknúť aj vtedy, keď každý člen domácnosti chápe „správne miesto“ trochu inak. Až v 60 % slovenských domácností sa stáva, že niekto premiestni predmet tam, kam podľa neho patrí, no ostatným nepovie, kde skončil. V 45 % domácností sa zasa nájde niekto, kto nechá veci vonku a očakáva, že sa o ne postará ďalší člen domácnosti.

Kvôli neporiadku rušíme návštevy aj vlastné plány

Chaos v domácnosti pritom nemusí zostať iba za zatvorenými dverami. Podľa výsledkov prieskumu dokáže zasiahnuť aj do toho, ako trávime voľný čas.

Osem percent Slovákov už kvôli neporiadku zrušilo návštevu, ktorá k nim mala prísť. Ešte väčšia skupina obetovala vlastný program. Trinásť percent respondentov niekedy zrušilo svoje plány mimo domu, aby mohli zostať doma a upratovať. A každý štvrtý Slovák priznáva, že boj s neporiadkom v určitom momente jednoducho vzdal.

Organizácia domácnosti tak nie je iba otázkou toho, ako priestor vyzerá na fotografii. Ak veci nemajú svoje miesto, ich hľadanie môže ukrajovať z času a vytvárať ďalšiu frustráciu.

Ktoré veci zbytočne skladujeme najčastejšie? 

„Najčastejšie ide o veci spojené s nejakou záľubou, ktorej by sa ľudia chceli venovať, alebo s ich snami. Často ide o športové potreby, prípadne o sentimentálne predmety, pri ktorých by sme pri ich vyhodení pociťovali vinu a hanbu,“ povedala psychologička.

Pri triedení existuje jednoduché pravidlo – ak si niečo rok nepoužil, musíš sa toho zbaviť. Tento prístup však podľa odborníčky neplatí vždy: „Páči sa mi toto pravidlo a môže byť dobré ako všeobecné usmernenie, ale nemyslím si, že platí vždy a netreba ho aplikovať úplne pri každom človeku.“

Je lepšie upratovať postupne alebo nárazovo? 

Rovnako ako prílišný hluk alebo ostré svetlo, neporiadok tiež na človeka nepôsobí priaznivo. „Máme reálne výskumy, ktoré potvrdzujú, že veľké množstvo predmetov môže zvyšovať duševnú nepohodu a spôsobovať úzkosť a stres. Na druhej strane, ak si upratujeme, pre psychické zdravie to môže znamenať väčšiu psychickú pohodu,“ uznala Debrecká.

Zároveň je podľa odborníčky lepšie upratovať postupne, ako urobiť jedno veľké radikálne upratovanie. „Samozrejme, urobiť to naraz môže byť efektívne, no veľa ľudí má potom problém s úzkosťou z toho, že toho musia spraviť naraz strašne veľa. Pre týchto ľudí je rozhodne lepšie upratovanie rozkúskovať,“ tvrdí odborníčka.  

Tretina Slovákov skladuje káble, ktoré už nemá k čomu pripojiť

Samostatnú kategóriu tvoria predmety, ktoré síce uchovávame, no ich praktický význam už dávno zmizol. Až 33 % Slovákov má doma káble od elektroniky, ktorú už nevlastní. Takmer štvrtina, až 24 %, skladuje výbavu určenú na hobby, s ktorým nakoniec ani nezačala.

Niektoré domácnosti ukrývajú aj predmety, o ktorých nevedia dokonca ani ich najbližší. Šestnásť percent respondentov tvrdí, že doma má niečo, čo by prekvapilo aj ľudí, ktorí ich veľmi dobre poznajú.

Nie všetky zdanlivo nepotrebné predmety však zostávajú v domácnosti z praktických dôvodov. Až 75 % Slovákov si niektoré veci necháva pre ich sentimentálnu hodnotu.

Špecifickou kategóriou sú nevydarené darčeky. Šestnásť percent respondentov si ponecháva dar, ktorý sa im nepáči, pretože jeho darca môže očakávať, že ho pri návšteve ešte uvidí.

Každému desiatemu dokáže hľadanie vecí pokaziť celý deň

Stratené kľúče, peňaženka či predmet, ktorý niekto premiestnil na svoje „správne miesto“, môžu na prvý pohľad znamenať iba niekoľko stratených minút. Podľa prieskumu však dokážu ovplyvniť aj náladu.

Hľadanie vecí doma vplýva na náladu 45 % Slovákov. Viac ako tretina respondentov, až 35 % uvádza, že ich ovplyvní aspoň do určitej miery. Každý desiaty Slovák dokonca hovorí, že mu hľadanie predmetov dokáže pokaziť celý deň.

Psychologička Debrecká upozorňuje, že spojenie medzi prostredím a psychikou nie je také jednoduché, aby sme mohli automaticky stotožniť poriadok doma s poriadkom v hlave. Neustále podnety však môžu pridávať ďalšiu záťaž.

„Uprataná domácnosť automaticky neznamená upratanú myseľ. Ak však neustále niečo hľadáme, presúvame alebo máme pred očami nedokončené úlohy, náš mozog musí spracúvať ďalšie podnety a rozhodnutia. V období stresu či vyčerpania môže byť potom aj zdanlivo malý chaos tou poslednou kvapkou, ktorá ovplyvní našu náladu. Dobrá organizácia preto nemusí byť o dokonalej domácnosti, ale o tom, aby nám priestor zbytočne nepridával ďalšiu mentálnu záťaž,“ vysvetľuje psychologička.