Slovensko spoznalo mestá s najlepším finančným zdravím. Krajské centrá sú na tom naozaj zle

Krásno nad Kysucou obhájilo pozíciu mesta s najlepším finančným zdravím na Slovensku. V najnovšom hodnotení INEKO získalo 5,54 bodu zo šiestich možných. Na opačnom konci regionálneho porovnania sa nachádza Žilina, ktorá obsadila 135. miesto zo 141 hodnotených miest.

Celkovo sa finančné zdravie slovenských miest medziročne výraznejšie nezmenilo. Zvýšilo sa však ich priemerné zadlženie a zmenšil sa priestor na investície.

Krásno nad Kysucou nemá podľa INEKO žiadny celkový dlh

INEKO hodnotí finančné zdravie miest na základe viacerých ukazovateľov. Sleduje celkový dlh, dlhovú službu, bilanciu bežného účtu a záväzky po lehote splatnosti. Priemerné skóre všetkých 141 slovenských miest dosiahlo 4,25 bodu zo šiestich. Medziročne kleslo iba o 0,01 bodu.

Krásno nad Kysucou sa s hodnotením 5,54 bodu udržalo na prvom mieste. Približne sedemtisícové mesto podľa údajov INEKO nevykazuje celkový dlh. Jeho dlhová služba dosahuje 2,91 percenta bežných príjmov. Výrazne kladná je aj bilancia bežného účtu. Dosiahla 14,68 percenta. Mesto zároveň nevykazuje záväzky po lehote splatnosti ani záväzky staršie ako 60 dní.

Za Krásnom nad Kysucou nasleduje Nové Mesto nad Váhom so skóre 5,46 bodu. Tretia je Dubnica nad Váhom s 5,45 bodu. Do prvej päťky sa dostali aj Topoľčany a Tvrdošín, pripomína portál Žilinak. 

Vysoko skončila aj Turzovka. Obsadila siedme miesto so skóre 5,32 bodu. Jej dlh predstavuje 4,02 percenta bežných príjmov.

Rajecké Teplice skončili deviate s hodnotením 5,31 bodu. Rajec bol na 40. mieste, Námestovo na 60., Dolný Kubín na 61. a Bytča na 65. priečke.

Dlhy miest po dvoch rokoch opäť vzrástli

Priemerné zadlženie miest sa zvýšilo z 19,26 na 20,13 percenta bežných príjmov. Napriek rastu ide podľa INEKO o druhú najnižšiu hodnotu od roku 2009, odkedy inštitút tieto údaje sleduje.

Nominálny dlh slovenských miest vzrástol zo 753 miliónov na 824 miliónov eur. Bežné príjmy sa v rovnakom období zvýšili z 3,91 miliardy na 4,09 miliardy eur.

V prepočte na jedného obyvateľa stúpol priemerný dlh z 265 na 292 eur. Rozdiel tak predstavuje 27 eur na obyvateľa.

Dôležité je, že žiadne mesto neprekročilo zákonnú hranicu celkového dlhu na úrovni 60 percent bežných príjmov predchádzajúceho roka. Rovnako sa žiadne mesto nedostalo ani nad 50-percentnú hranicu prvého sankčného pásma.

Najvyššiu mieru dlhu ku koncu roka 2025 evidovalo INEKO vo Veľkom Šariši, Zlatých Moravciach, Gelnici či Spišských Vlachoch. Vysoké hodnoty zaznamenali aj Malacky, Spišská Belá a Bratislava.

Rozdiely medzi mestami zostávajú výrazné

Priemerné hodnotenie finančného zdravia všetkých 141 miest sa medziročne zmenilo iba minimálne. Časť samospráv však zaznamenala citeľný posun.

Najvýraznejšie sa oproti predchádzajúcemu hodnoteniu zlepšili Vysoké Tatry, Brezno a Spišské Vlachy. Naopak, väčší pokles zaznamenali Nová Baňa, Liptovský Mikuláš a Hanušovce nad Topľou.

Pri porovnaní dlhšieho obdobia rokov 2022 až 2025 si finančnú kondíciu zlepšilo 69 miest, kým pri 72 mestách sa hodnotenie zhoršilo.

Výrazný posun za celé obdobie zaznamenali Vysoké Tatry, Turany, Giraltovce, Sobrance a Levoča. Na opačnej strane boli Liptovský Mikuláš, Strážske a Lučenec.

Finančné zdravie žúp zostáva slabšie ako pri mestách

INEKO hodnotilo aj osem samosprávnych krajov. Ich priemerná finančná kondícia zostala medziročne bez zmeny, zároveň však zostala na najslabšej úrovni od roku 2016.

Priemerné zadlženie žúp sa zvýšilo z 26,2 na 26,9 percenta bežných príjmov. V prepočte na obyvateľa vzrástlo z 97 na 100 eur. Ani jeden kraj neprekročil 50-percentné sankčné pásmo alebo zákonnú 60-percentnú hranicu dlhu.

Pozitívny vývoj nastal pri nákladoch na obsluhu dlhu. Výdavky žúp na splácanie istiny a úrokov klesli zo 6,94 na 4,29 percenta bežných príjmov. Všetky kraje zároveň skončili s prebytkom na bežnom účte. Najvyššie hodnoty vykázali Prešovský, Bratislavský a Trenčiansky samosprávny kraj.

Najnovšie údaje tak ukazujú stabilnú, no napätú situáciu. Mestá a kraje zostávajú pod zákonnými limitmi zadlženia, ich dlhy však opäť rastú. Zároveň majú v bežných rozpočtoch menej priestoru, ktorý by mohli využívať na nové investície, opravy či vytváranie finančných rezerv.