Z letušky zakladateľka kliniky, z asistentky šéfka hotelov. 5 Sloveniek, ktoré si vybudovali meno vo svetovom biznise

Prvý veľký obchod krátko po osemnástke, odchod z technologickej korporácie za vlastným produktom či dva roky príprav, kým veterinárna klinika prijala prvého pacienta. Za úspechom Sloveniek, ktoré sa presadili v zahraničí, sú konkrétne rozhodnutia, investované peniaze aj obdobia, keď výsledok vôbec nebol istý. Ich kariéry pritom často smerovali inam, než kde napokon našli svoje miesto.

Päť žien, ktoré poskytli rozhovor Startitup, pôsobí v odlišných odvetviach. Pomáhajú firmám vstúpiť na arabský trh, vyvíjajú softvér, vedú potápačské centrum, veterinárnu kliniku aj luxusné hotely. Rozdielne mali aj štartovacie podmienky.

Jedna vyrastala v podnikateľskej rodine, ďalšia zbierala skúsenosti vo veľkých technologických spoločnostiach a iná prišla do Dubaja pracovať ako letuška. Ich príbehy ukazujú, čo všetko sa musí človek naučiť, keď chce v cudzej krajine získať zákazníkov, viesť tím a vybudovať si meno.

Sophia Fischer: V 28 rokoch rokovala s firmou so stámiliónovým majetkom

Sophia Fischer sa s podnikaním stretávala dávno pred založením vlastnej spoločnosti. Jej mama obchodovala s krajinami Arabského zálivu a otec pochádzal z bahrajnskej obchodníckej rodiny. Od detstva tak spoznávala prostredie, v ktorom záleží na osobných vzťahoch aj na tom, ako človek vedie rokovanie. Ako uviedla v rozhovore, prvú firmu na Slovensku založila po dovŕšení osemnástich rokov a podpísala kontrakt so spoločnosťou, ktorej majetok presahoval 300 miliónov eur.

V Dubaji neskôr spoluzaložila INREACH Export Solutions, ktorá pomáha zahraničným značkám vstupovať na trh Spojených arabských emirátov. Rodinné skúsenosti jej dali náskok, podnikanie však preverila pandémia. Po úvodných kontraktoch prišlo zatváranie hraníc a pokles záujmu o dovtedajšie služby.

Firma musela hľadať ďalšie možnosti priamo v Dubaji. „Flexibilita, tvorivosť, rýchlosť a schopnosť zariskovať priniesli svoje ovocie,“ povedala pre Startitup. Jej skúsenosť s expanziou je pritom praktická: európsky výrobca potrebuje popri kvalitnom produkte rozumieť aj zákazníkom a obchodným zvyklostiam trhu, na ktorý vstupuje.

Veronika Kolejak: Z biológie cez Google k vlastnému technologickému produktu

Kariéra Oravčanky Veroniky Kolejak viedla cez molekulárnu biológiu, akademický výskum, farmaceutickú firmu aj spoločnosti Google a Shopify. Postupne zisťovala, aká práca jej vyhovuje a čo by chcela robiť po svojom.

S Jurajom Masárom napokon spoluzaložila Better Stack, ktorý pomáha vývojárom sledovať fungovanie softvéru a odhaľovať problémy. Nápad vychádzal z vlastnej skúsenosti: dostupné nástroje zakladateľom nevyhovovali, a tak sa rozhodli vytvoriť lepšie riešenie.

Od začiatku pritom uvažovali o zákazníkoch po celom svete. „Na softvérových produktoch je skvelé, že ten istý softvér vie používať zákazník z Nového Zélandu, Japonska, Nemecka, Kanady aj USA,“ vysvetlila pre Startitup.

Medzinárodnému fungovaniu prispôsobili aj firmu. Kolegovia pracujú z rôznych krajín, veľkú časť komunikácie riešia písomne a porady obmedzujú. Produkt sa podľa Kolejak dostáva do spoločností často cez jednotlivého vývojára, ktorý ho vyskúša a postupne presvedčí ďalších kolegov. Takto sa dá budovať globálny biznis aj z prostredia Bratislavy a Prahy.

Soňa Kocholová: Za potápaním v Karibiku sú aj účty, sezóna a každodenná prevádzka

Soňa Kocholová odišla zo Slovenska ako trinásťročná a pred usadením v Kolumbii žila vo viacerých krajinách. O tom, kde chce zostať, rozhodla návšteva Santa Marty na karibskom pobreží. Po potápaní sa prechádzala mestom, kúpila si ovocie a uvedomila si, že práve tam sa cíti doma.

„Úprimne, bolo to veľmi spontánne rozhodnutie,“ opísala pre Startitup. Vybudovala Sony Dive Center a podnikanie spojila so starostlivosťou o syna, ktorého vychováva sama ďaleko od rodiny. Pohľad na more však tvorí len časť jej pracovného dňa. Zabezpečuje kurzy a výlety, komunikuje so zákazníkmi a venuje sa marketingu. Príjmy ovplyvňuje turistická sezóna a peniaze si priebežne vyžaduje aj loď.

V rozhovore preto otvorene pomenovala náklady a povinnosti, ktoré človek na dovolenkových fotografiách nevidí. Potápanie ju napriek tomu stále baví, najmä reakcie ľudí po návrate z vody. Svoj podnik tak stavia na zážitku, ku ktorému má osobný vzťah, no zároveň musí zvládať jeho každodennú ekonomiku.

Darina Boháčová: Do Dubaja prišla ako letuška, kliniku pripravovala dva roky

Keď Darina Boháčová prišla do Dubaja, pracovala ako letuška. Postupne však začala uvažovať o vlastnej veterinárnej klinike, v ktorej by spojila odbornú starostlivosť s citlivým prístupom k zvieratám a ich majiteľom. „Nebola som veterinárka, ale človek, ktorý sa rozhodol vybudovať kvalitné veterinárne pracovisko od základov,“ zdôraznila v rozhovore pre Startitup.

Jej úlohou preto bolo vytvoriť podmienky pre prácu odborníkov: pochopiť miestne pravidlá, vybaviť povolenia, zabezpečiť financovanie a zostaviť tím.

Od nápadu po prijatie prvého pacienta uplynuli približne dva roky. Investícia podľa jej slov dosiahla stovky tisíc eur a smerovala do priestorov, technológií, diagnostiky aj splnenia prevádzkových požiadaviek. Náklady pritom prichádzali skôr než príjmy a s nimi aj neistota, či sa celý projekt podarí udržať.

Kliniku napokon otvorila a vybudovala pracovisko s veterinármi, sestrami, recepciou a ďalším personálom. Jej príbeh ukazuje rozsah práce zakladateľky, ktorá musí odborníkom zabezpečiť zázemie a zároveň niesť zodpovednosť za fungovanie celej firmy.

Silvia Rajniak: Z asistentskej pozície na čelo luxusných hotelov

Silvia Rajniak začínala v Bratislave ako asistentka generálneho riaditeľa hotela. Už vtedy ju zaujímalo, ako spolu fungujú jednotlivé oddelenia a čo by sa dalo zmeniť, aby zamestnanci pracovali efektívnejšie. K administratíve pribudli školenia a neskôr prešla priamo do prevádzky.

Skúsenosti postupne zbierala v Nemecku, Egypte aj Ghane, kde sa stala prvou ženou na čele hotela Gold Coast City. V rozhovore pre Startitup opísala aj dôležitú skúsenosť s presadzovaním zmien: „No keď zistia, že zmena im môže uľahčiť život, presvedčíte ich o to ľahšie aj o každej ďalšej iniciatíve.“

Pri vedení medzinárodných tímov považuje za podstatné poznať kultúru, tradície a históriu krajiny aj ľudí, s ktorými pracuje. Jej kariérny postup preto stojí na znalosti hotelovej prevádzky a schopnosti získať spoluprácu kolegov. V luxusnom hoteli sa totiž práca vedenia napokon prejaví v konkrétnej skúsenosti hosťa, od príchodu na recepciu až po riešenie problému počas pobytu.