Vtáčí krik prekročil 120 decibelov: Vedcom pri meraní pomohla výbava golfistov

Vtáčí spev si väčšinou spájame s jemným štebotaním, ranným koncertom v korunách stromov alebo melódiou, ktorá sa nesie lesom. Niektoré druhy však majú o hlasitosti úplne inú predstavu. Ich spev sa dokáže dostať na úroveň, pri ktorej už predstava „milého vtáčika“ prestáva celkom fungovať.

V štúdii publikovanej v časopise Evolution vedci porovnali hlasové prejavy 123 druhov vtákov. Hranicu 120 decibelov po prepočte na vzdialenosť jedného metra prekročili dva druhy – zvonec holohrdlý (Procnias nudicollis) a kariama červenozobá (Cariama cristata).

120 decibelov z peria a zobáka

Aby mohli porovnať hlasy rôznych druhov, vedci prepočítali namerané hodnoty na rovnakú vzdialenosť: jeden meter od vtáka.

Medzi jednotlivými vtákmi navyše existujú obrovské rozdiely. V skúmanej vzorke sa namerané hodnoty pohybovali od 64 decibelov pri jednom druhu kolibríka až po 122 decibelov pri druhu kotingy. Rozdiel ukazuje, aká pestrá môže byť intenzita vtáčích hlasov.

Hlasitosť sa nedá merať bez vzdialenosti

Pri meraní zvuku však nestačí len priložiť prístroj k zdroju a zapísať si namerané číslo. Výsledná hodnota závisí aj od vzdialenosti. Čím ďalej je merací prístroj od vtáka, tým nižšiu úroveň zvuku zaznamená.

V teréne je to navyše komplikované tým, že vták nie je statický objekt. Môže preskočiť na inú vetvu, otočiť hlavu, odletieť alebo sa schovať v poraste.

Ak chcú vedci jednotlivé druhy porovnávať, musia poznať presnú vzdialenosť medzi sebou a vtákom v momente, keď začne spievať.

Pri meraní pomohol laserový diaľkomer

Vedci merali hlasitosť zvukomerom a vzdialenosť od vtáka zisťovali laserovým diaľkomerom. Podobný prístroj používajú golfisti na meranie vzdialenosti k vlajke.

Výsledkom je rozsiahlejší a kvalitnejší súbor údajov. Zo 123 skúmaných druhov bolo až 113 takých, pri ktorých predtým porovnateľné údaje o hlasitosti neboli k dispozícii.

Výskum tak nepriniesol len nových kandidátov na titul najhlasnejšieho vtáka. Vedci sa zároveň pokúsili zistiť, čo vlastne rozhoduje o tom, aký silný zvuk dokáže vták vytvoriť.

Odpoveď sa skrýva aj v stavbe tela

Jedným z najpodstatnejších zistení je súvislosť medzi hlasitosťou a fyzickými črtami.

Druhy s väčším telom mali tendenciu spievať hlasnejšie. Vedci zároveň zaznamenali súvislosť medzi hlasitosťou a šírkou otvorenia zobáka.

Vták pri speve pracuje s prúdením vzduchu a jeho telo funguje ako mimoriadne sofistikovaný hudobný nástroj. Veľkosť a tvar jednotlivých častí jeho tela preto môžu ovplyvniť, aký silný zvuk dokáže vytvoriť.

Najväčšia záhada zostáva nevyriešená

Vedci však stále nevedia s istotou povedať, prečo sa niektoré druhy vydali cestou extrémnej hlasitosti.

Preto skúmali aj rôzne ďalšie premenné. Zaujímalo ich napríklad, či hlasitosť súvisí so spôsobom lietania, typom prostredia alebo spoločenským systémom daného druhu.

Jedna z teórií predpokladala, že veľmi hlasné môžu byť druhy, ktoré potrebujú hlasom prekonať väčšie vzdialenosti. Ďalšia počítala s tým, že silný hlas môže byť výhodný v hustom lese, kde sa jedince navzájom horšie vidia. Výskumníci preverovali aj možnú súvislosť s párením. Pri spôsobe lietania, hustote prostredia ani systéme párenia sa však súvislosť s maximálnou hlasitosťou jednoznačne nepotvrdila.

Dvaja noví kandidáti, jeden starý rekordér

V roku 2019 výskumníci vedení Jeffom Podosom podľa Science Daily zaznamenali mimoriadne hlasné prejavy zvonca cencúľového (Procnias albus) zo severnej Amazonky. Guinnessova kniha rekordov uvádza pri zvoncovi cencúľovom hodnotu 125,4 decibela.

Nové výsledky teda automaticky neznamenajú, že pôvodný rekord bol prekonaný. Dvojica nových druhov sa však zaradila medzi mimoriadne hlasné vtáky a štúdia zároveň poskytuje viac údajov na budúce porovnávanie.

Ďalší rekordér sa možno ešte len ozve

Z jedného metra mal hlas kolibríka približne toľko decibelov ako bežný rozhovor. Na opačnom konci meraní bol zvonec holohrdlý, ktorého volanie presiahlo 122 decibelov.

Pritom pri 113 zo 123 skúmaných druhov doteraz chýbali porovnateľné údaje o hlasitosti. Je teda možné, že niekde v lese už znie aj hlas silnejší než ten rekordný. Vedci ho ešte len musia zachytiť.