Invázny americký hríb má byť už na Slovensku. Hubár ho našiel pri Prešove, mykológ varuje

Slovenské médiá ešte pred pár týždňami písali, že sa americký hríb s nezvyčajne dlhou nohou len blíži k našim hraniciam. Podľa verejného záznamu na najväčšom slovenskom hubárskom portáli však mohol doraziť už pred rokom.

Hubár Branislav Rozman zverejnil 10. septembra 2025 na nahuby.sk fotografiu 3 plodníc druhu Aureoboletus projectellus, ktoré našiel pod borovicami v obci Lemešany v okrese Prešov. „Už je teda aj na Slovensku,“ napísal k nálezu.

Ide o hubu, ktorá v posledných rokoch zaplavuje borovicové lesy v Poľsku a nedávno sa potvrdila aj v Česku. Je jedlá a hubári si ju pochvaľujú, mykológovia ju však sledujú s obavami. Zhrnuli sme, čo o nej vieme, ako ju spoznať a čo robiť, ak na ňu narazíš.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Allar Antson (@mushroomphotos)

Aureoboletus projectellus: čo je americký hríb s dlhou nohou

Aureoboletus projectellus pochádza z východnej časti Severnej Ameriky, kde ho prvýkrát opísali vo Virgínii v roku 1938. Slovenský druhový názov zatiaľ nemá. V Poľsku, kde je najrozšírenejší, mu podľa prehľadu toxikológa Jiřího Patočku ľudia dali už niekoľko desiatok ľudových mien, ktoré odkazujú na jeho americký pôvod, vresoviská či zlatistú farbu.

Portál nahuby.sk ho zaraďuje pod rodové meno zlatohríb, Česi ho volajú „hřib štíhlotřenný“ a Poliaci hovoria o „americkom hríbe“.

Ako uvádza v odbornom článku slovenská mykologička Soňa Jančovičová, v Európe ho po prvý raz zistili na prelome storočí v Litve. Do Európy sa zrejme dostal spolu so sadenicami borovíc, s ktorými vytvára mykorízu, teda symbiotické spojenie s koreňmi stromov.

Ako rýchlo sa americký hríb šíri Európou

Odvtedy sa šíri pozdĺž pobrežia Baltského mora a postupne aj do vnútrozemia. Podľa prehľadu, ktorý 1. októbra zverejnil na portáli Toxicology.cz český toxikológ Jiří Patočka, bol v roku 2017 známy už v 5 európskych krajinách a vyše 150 kilometrov od pobrežia.

Estónsky mykológ Leho Tedersoo podľa portálu Deník odhaduje, že sa šíri rýchlosťou približne 100 kilometrov ročne.

V Poľsku ho hubári nachádzajú vo veľkom. „Nie je to ako s hríbmi, že nájdete celú rodinku vedľa seba. Tých amerických je celé pole a kúsok ďalej vidíte ďalšie pole. Začínam sa báť, ako to zaplaví celý les,“ opísal podľa poľského portálu Onet jeden z hubárov.

V Česku ho prvýkrát hlásili v roku 2025 v Lužických horách. Prvý nálezca ho však podľa TNlive hneď zjedol, a tak sa nález nedal odborne overiť. „Hríb štíhlotrenný už bol u nás nájdený niekoľkokrát. Väčšinou si ho hubári mýlia s inými druhmi, najčastejšie ho zamieňajú za hríb hnedý alebo niektoré druhy suchohríbov,“ povedala pre TN.cz mykologička Tereza Tejklová.

Nález pri Prešove: prečo ho mykológovia berú s rezervou

Nález z Lemešian vyvolal medzi slovenskými a českými mykológmi na nahuby.sk živú diskusiu. „Tak už je to tu,“ zareagoval mykológ Vladimír Kunca. Mykológ Adam Polhorský upozornil, že nejde práve o lokalitu, kde by sa huba čakala ako prvá, a dodal: „A nie zrovna dobrá správa.“

Treba však povedať jednu dôležitú vec. Nálezca hubu určil podľa makroskopických znakov, teda podľa vzhľadu, a podľa záznamu z nej neexistuje herbárový doklad.

Bez neho nemôžu odborníci nález dodatočne overiť. Preto ho zatiaľ nemožno považovať za oficiálne potvrdený výskyt. Sám nálezca o niekoľko dní neskôr napísal, že keď sa na rovnaké miesto vrátil, ďalšie plodnice už nenašiel.

Bude sa americký hríb na Slovensku šíriť?

Názory odborníkov sa líšia. Český mykológ Michal Mikšík v diskusii na nahuby.sk predpokladá, že masovo sa u nás nerozšíri. „Potrebuje veľmi piesčité podložie pod borovicami a chladné podnebie, preto je 90 % lokalít v severských pobrežných oblastiach,“ napísal. Podľa neho si u nás nájde len občasné miesta.

Iní sú opatrnejší. Ekologické modelovanie podľa Patočkovho prehľadu ukázalo rozsiahle oblasti potenciálne vhodného prostredia v Poľsku a ďalších častiach strednej Európy.

Slovenská mykologička Jančovičová vo svojom článku s názvom „Dorazí aj na Slovensko?“ zostavila aj mapu biotopov, ktoré by mu u nás mohli vyhovovať. Rozhodujúca je podľa odborníkov kombinácia borovíc a piesčitej pôdy, bez borovice huba nevyrastie.

Obavy odborníkov majú konkrétny dôvod. Huba lepšie znáša sucho než mnohé pôvodné druhy, a preto sa môže presadiť tam, kde iné huby ustupujú. Či skutočne vytláča pôvodné druhy, však ešte nie je jednoznačne preukázané.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Robert Pump – Pilzsachverständiger der DGfM & des BLP (@pilze_der_lausitz)

Ako spoznať americký hríb

Najnápadnejšia je neúmerne dlhá a štíhla noha, ktorá býva často dlhšia, než je priemer klobúka. Je pozdĺžne rebrovaná a rebrá vytvárajú sieťku v rovnakej farbe ako klobúk. Klobúk má červenohnedú až škoricovú farbu, rúrky sú výrazne žlté. Podľa opisu na nahuby.sk dužina na reze nemodrá.

Rastie pod borovicami, najčastejšie na piesčitej alebo chudobnej pôde, na holom aj zamachnenom podklade. Hubári ju opisujú ako niečo medzi hríbom a kozákom.

Je americký hríb jedlý?

Áno, ide o jedlú hubu. Hubári v Poľsku ju zbierajú už roky a podľa českých médií má jemne kyslastú až ovocnú chuť a dužinu, ktorá ostáva chrumkavá aj po tepelnej úprave. Podľa poľských hubárov sa hodí do marinád aj omáčok.

Platí však základné hubárske pravidlo: zbieraj len huby, ktoré bezpečne poznáš. Keďže ide u nás o novú a málo známu hubu, pri akejkoľvek pochybnosti ju nekonzumuj a obráť sa na mykologickú poradňu.

Čo robiť, ak ho nájdeš

Odborníci ocenia každý nález. Ak narazíš na hríb s dlhou rebrovanou nohou pod borovicami, odfoť ho z viacerých strán vrátane nohy a rúrok, zaznamenaj presné miesto a dátum a nález nahlás napríklad na portáli nahuby.sk. Pre vedecké overenie je najcennejšie, ak plodnicu nezješ, ale usušíš a odovzdáš mykológom ako doklad.

Práve takéto doklady by mohli definitívne potvrdiť, či americký hríb na Slovensku naozaj zakotvil, alebo zostal pri Prešove len jednorazovým hosťom.