Vedci skúšajú spomaliť biologické starnutie. Narážajú na zásadný problém

Vedci čoraz intenzívnejšie skúmajú myšlienku, že medicína by sa nemusela zameriavať iba na jednotlivé choroby spojené s vyšším vekom. Cieľom výskumu je zistiť, či možno zasiahnuť už do biologických procesov starnutia a oddialiť tak vznik viacerých ochorení naraz.

Takýto prístup by znamenal posun od liečby cukrovky, kardiovaskulárnych ochorení či niektorých nádorov až po ich prepuknutí k sledovaniu zmien, ktoré sa v tele hromadia desaťročia, uvádza CNN. 

Vedci sledujú biologický vek namiesto čísla v občianskom preukaze

„Starnutie má biológiu. Táto biológia poháňa choroby,“ uviedol Nir Barzilai z Inštitútu pre výskum starnutia na Albert Einstein College of Medicine v New Yorku. Zatiaľ však ide o hypotézu, ktorú sa na ľuďoch nepodarilo potvrdiť v klinických skúškach.

Chronologický vek hovorí len to, koľko rokov človek žije. Výskumníci preto hľadajú ukazovatele, ktoré by presnejšie zachytili stav organizmu. Jedným zo smerov je epigenetika. Sleduje chemické zmeny, ktoré ovplyvňujú aktivitu génov bez toho, aby menili samotnú DNA. Výskumníci napríklad analyzujú metylové skupiny naviazané na DNA a skúmajú, či podľa nich možno sledovať tempo biologického starnutia.

Daniel Belsky z Columbia University pracuje aj s kombináciou viacerých biologických údajov. Projekt FAST skúma bielkoviny, metabolity a epigenetické znaky v bielych krvinkách.

Zmyslom nie je iba vytvoriť čo najpresnejšie číslo biologického veku. Vedci chcú nájsť markery, ktoré sa zmenia po konkrétnom zásahu a zároveň spoľahlivo predpovedia, či sa v budúcnosti zníži riziko ochorenia. Práve tu naráža výskum na najväčší problém.

Ak by vedci chceli overiť, či zásah v 40 alebo 50 rokoch skutočne zabráni chronickému ochoreniu, museli by ľudí sledovať dve či tri desaťročia. Biomarkery by preto mohli slúžiť ako skorší ukazovateľ účinku. Doteraz však nie je dokázané, že ich zlepšenie automaticky znamená dlhší život v dobrom zdraví.

Na zvieratách vedci vidia výsledky, pri ľuďoch chýbajú dôkazy

V laboratóriách už vedci dokázali ovplyvniť biologické procesy spojené so starnutím u organizmov od hlíst až po myši. Výsledky priniesli rôzne zásahy vrátane liekov, obmedzenia kalorického príjmu a fyzickej aktivity. Pri niektorých pokusoch sa podarilo spomaliť hromadenie zmien spojených s vekom a predĺžiť život zvierat, uvádza Bangkok Hospital. 

Preniesť tieto výsledky na človeka však nie je možné automaticky. „Pri ľuďoch zatiaľ nemáme dôkazy z klinických skúšok, že zásah do tejto biológie dokáže predĺžiť obdobie života v zdraví,“ upozornil Belsky pre CNN.

Práve preto je opatrnosť dôležitá aj pri prudko rastúcom trhu s takzvanou medicínou dlhovekosti. V Spojených štátoch už fungujú špecializované longevity kliniky. Mayo Clinic otvorila vlastné pracovisko v roku 2023. Podobný program vznikol v Singapure.

Abú Zabí zašlo ešte ďalej. V roku 2024 vytvorilo licenčný rámec pre centrá medicíny zdravej dlhovekosti a zaradilo ich ako samostatnú kategóriu zdravotníckych zariadení.

Starnutie nie je choroba, no zvyšuje riziko mnohých diagnóz

S vyšším vekom rastie pravdepodobnosť viacerých chronických ochorení naraz.

Údaje zo Spojených štátov ukazujú, že medzi ľuďmi vo veku 85 rokov a viac patrí medzi najčastejšie diagnózy vysoký krvný tlak, artritída a zvýšený cholesterol. Viac ako tretina ľudí v tejto vekovej skupine uvádzala najmenej štyri chronické ochorenia.

So starnutím sa spája aj pokles svalovej sily, zhoršenie rovnováhy, vyššie riziko pádov, zmeny zraku a sluchu či osteoporóza. Tieto problémy pritom nevznikajú u každého človeka rovnako rýchlo, uvádza Definitive Healthcare. 

Práve rozdiely v tempe starnutia sú jedným z dôvodov, prečo vedci hľadajú presnejšie biologické ukazovatele namiesto samotného veku.