10-tisíc krokov denne nie je podmienkou. Vedci zaznamenali zdravotné prínosy aj pri výrazne nižšom počte

Desaťtisíc krokov denne je známy cieľ, ktorý si mnohí sledujú na hodinkách či v telefóne. Výskum však naznačuje, že zdravotné prínosy môže mať aj podstatne menej chôdze. U starších žien vedci zaznamenali nižšie riziko úmrtia už vtedy, keď dosiahli aspoň 4-tisíc krokov počas jedného alebo dvoch dní v týždni.

Ako informuje The Independent, zistenia vychádzajú zo štúdie publikovanej v odbornom časopise British Journal of Sports Medicine. Na výskume sa podieľali aj odborníci z Harvardovej univerzity. 

Rozdiel sa ukázal už pri jednom či dvoch dňoch

Ženy, ktoré prešli najmenej 4-tisíc krokov počas jedného alebo dvoch dní v týždni, mali o 26 percent nižšie relatívne riziko úmrtia z akejkoľvek príčiny. Riziko srdcovo-cievnych ochorení bolo v tejto skupine nižšie o 27 percent. Vedci ich porovnávali so ženami, ktoré hranicu 4-tisíc krokov nedosiahli počas žiadneho zo sledovaných dní.

Pri účastníčkach, ktoré túto hranicu dosiahli aspoň počas troch dní v týždni, bola súvislosť s nižšou úmrtnosťou ešte výraznejšia. Relatívne riziko úmrtia bolo nižšie o 40 percent, zatiaľ čo riziko srdcovo-cievnych ochorení zostalo nižšie o 27 percent. Ide o porovnanie jednotlivých skupín počas sledovania, nie o záruku rovnakého výsledku pre každú ženu.

Ženy sledovali takmer 11 rokov

Výskum zahŕňal 13 547 žien, ktoré na začiatku nemali srdcovo-cievne ochorenie ani rakovinu. Ich priemerný vek bol približne 72 rokov. Počas siedmich po sebe nasledujúcich dní nosili zariadenia zaznamenávajúce pohyb, vďaka ktorým vedci zistili počet ich krokov.

Následne sledovali ich zdravotné výsledky takmer 11 rokov. Počas tohto obdobia zomrelo 1 765 účastníčok a u 781 sa zaznamenalo srdcovo-cievne ochorenie. Výskumníci skúmali, ako tieto výsledky súviseli s dosahovaním denných hraníc od 4-tisíc do 7-tisíc krokov.

Dôležitý bol celkový počet krokov

Jedným z hlavných zistení bolo, že pre zdravotné výsledky mal väčší význam celkový objem chôdze než samotný počet dní, počas ktorých ženy dosiahli konkrétnu hranicu. Pri podobnom celkovom počte krokov vedci pozorovali podobné prínosy bez ohľadu na to, či bola chôdza rozložená rovnomernejšie alebo sústredená do menšieho počtu dní.

Aj vyššie počty krokov sa spájali s priaznivejšími výsledkami, no prínosy sa postupne vyrovnávali. Výsledky preto naznačujú, že aj dosiahnuteľnejší pohybový cieľ môže mať význam pre staršie ženy, ktoré sú málo aktívne. Autori by chceli, aby budúce odporúčania pre pohyb zohľadňovali aj počet krokov.

Výsledky majú svoje hranice

Štúdia bola pozorovacia. Ukazuje teda súvislosť medzi chôdzou a nižším rizikom úmrtia či srdcovo-cievnych ochorení, ale sama osebe nedokazuje, že rozdiely spôsobila výlučne chôdza. Navyše sa počet krokov meral počas jedného týždňa, ktorý nemusel presne vystihovať pohybové návyky žien počas celého nasledujúceho obdobia.

Zistenia sa týkajú starších žien, prevažne bielych Američaniek. Ďalší výskum má preveriť, či sa podobné výsledky potvrdia aj v iných skupinách obyvateľstva. Vedci chcú preskúmať aj to, či sa zdravotné prínosy ukážu pri hranici nižšej než 4-tisíc krokov.

Desaťtisíc krokov nie je podmienkou

Zistenia o starších ženách zapadajú do širšej diskusie o tom, koľko chôdze vlastne potrebujeme. Na zdravotné prínosy nižšieho počtu krokov sme ťa už upozornili aj na Startitupe, kde sme priblížili vysvetlenie neurológa Sudhira Kumara. Odborník s viac ako 26-ročnou praxou v internej medicíne a neurológii zdôrazňuje najmä význam prechodu od neaktivity k pravidelnému pohybu.

„Prvých pár minút aktivity prináša najväčší zdravotný prínos. Prejsť z 0 na 30 minút je omnoho prospešnejšie než prejsť z 90 na 120 minút,“ objasňuje neurológ.

Človeku so sedavým spôsobom života podľa neho môže prospieť už desať až pätnásť minút chôdze denne. Zdravotné prínosy sa začínajú približne pri 2 500 až 3 000 krokoch a postupne rastú zhruba do úrovne 7-tisíc až 9-tisíc krokov denne.

U starších dospelých sa podľa Kumara tieto prínosy postupne vyrovnávajú približne medzi 6-tisíc a 8-tisíc krokmi denne. Ďalšia chôdza môže byť prospešná, no dodatočný prínos pre dlhovekosť už býva menší. Pre ľudí, ktorých vysoký denný cieľ odrádza, je preto podstatné najmä začať sa hýbať. Aj kratšia prechádzka môže predstavovať zmysluplný posun oproti dňu strávenému prevažne sedením.