Známi Slováci, úspešné značky a otázka budúcnosti. Generačná výmena sa netýka iba rodinných firiem

Generácia podnikateľov, ktorá začínala budovať firmy po roku 1989, sa postupne dostáva do obdobia, keď musí riešiť jednu z najťažších otázok podnikania – čo bude s firmou a rodinným majetkom ďalej.

Nejde pritom iba o to, kto zdedí podiely. Oveľa dôležitejšie môže byť, kto bude firmu riadiť, kto bude rozhodovať o investíciách a ako sa zachová majetok v situácii, keď sa členovia rodiny prestanú zhodovať.

Podľa Petra Káčera, partnera BDO Legal, sa generačná výmena na Slovensku už začala. Niektoré rodiny ju zvládli, ďalšie práve odovzdávajú zodpovednosť deťom a časť podnikateľov túto tému stále odkladá. Práve najbližšie roky ukážu, do akej miery boli firmy pripravené fungovať aj bez svojich zakladateľov.

V rozhovore vysvetľuje, prečo môže byť nepripravené nástupníctvo pre firmu rovnako vážnym rizikom ako strata trhu, čo robiť, keď deti o rodinný podnik nemajú záujem a prečo rovnaký podiel nemusí byť vždy spravodlivým riešením. 

Hovorí aj o tom, ako sa dá chrániť osobná značka umelca alebo influencera a prečo by podnikatelia nemali čakať, kým ich k plánovaniu prinúti krízová situácia.

• Prečo samotný závet nemusí vyriešiť budúcnosť rodinnej firmy
• Čo robiť, keď deti nechcú pokračovať v podnikaní rodičov
• Ako chrániť firmu, majetok aj osobnú značku naprieč generáciami

Máte pocit, že Slovensko bude v najbližších desiatich rokoch svedkom najväčšieho presunu súkromného majetku v modernej histórii krajiny?

Táto výmena už prebieha. Zakladatelia, ktorí začínali po roku 1989, dnes odovzdávajú firmy budované vyše tridsať rokov. Ukáže sa pritom aj to, koľko hodnoty firmy stojí priamo na zakladateľovi.

Ak o všetkom rozhoduje osobne, rodina môže mať problém vo chvíli, keď na niekoľko mesiacov vypadne. Preto nejde iba o dedenie, ale najmä o to, či firma dokáže fungovať aj bez človeka, ktorý ju vybudoval.

Pri menách ako Tkáčovci, Haščákovci, Rosinovci sa bavíme o rodinách, ktoré vybudovali majetky v hodnote miliárd eur. Ako zvládajú najúspešnejšie rodiny nástupníctvo či ochranu majetku?

Pri veľkom rodinnom majetku je dôležité oddeliť vlastníctvo, každodenné riadenie a nárok na výnosy. Nemusí ich mať v rukách jeden človek.

Rodina môže firmu vlastniť, jej vedenie zveriť profesionálom a ponechať si rozhodovanie o zásadných veciach. Kľúčové je vopred nastaviť, kto vedenie vyberá, ako sa kontroluje a čo sa stane, keď sa členovia rodiny nezhodnú. 

zdroj: BDO

Keď sa pozriete na slovenské firmy, ktoré dnes vytvárajú stovky pracovných miest a generujú miliardové obraty, čo ich podľa vás v najbližších 10 až 15 rokoch ohrozí viac – technologické zmeny alebo fakt, že mnohé z nich stále nemajú vyriešené nástupníctvo?

Technológie môžu firmu pripraviť o trh, nepripravený odchod zakladateľa ju však môže ochromiť zo dňa na deň. Stačí, aby bol jediný konateľ nedostupný a nikto ďalší nemal potrebné bankové či rozhodovacie oprávnenia.

V prieskume z roku 2024 približne dve tretiny respondentov zo Slovenska z nastupujúcej generácie uviedli, že ich rodinná firma nemá plán nástupníctva. Preto tieto dve riziká nemožno od seba oddeliť.

Môže byť generačná výmena príležitosťou na rast firmy, alebo ju podnikatelia stále vnímajú skôr ako riziko?

Môže byť veľkou príležitosťou, ak zakladateľ dovolí novej generácii skutočne rozhodovať. Nástupca môže dostať konkrétnu oblasť, rozpočet a právomoci a ukázať výsledky.

Ak však musí každé rozhodnutie naďalej schvaľovať zakladateľ, jeho funkcia zostáva skôr formálna a firma prichádza o prínos novej generácie.

Nástupníctvo sa často prezentuje ako právna alebo daňová téma. Vo vašej praxi však pravdepodobne zohrávajú veľkú úlohu aj rodinné vzťahy. Aké konflikty vznikajú najčastejšie medzi rodičmi a deťmi pri odovzdávaní firmy?

Veľa konfliktov vzniká z očakávaní, ktoré nikto nikdy nepovedal nahlas. Rodič počíta s tým, že dieťa firmu prevezme, dieťa však môže mať úplne inú predstavu o svojom živote.

Pri súrodencoch sa často pridáva spor o peniaze. Jeden chce zisk reinvestovať, druhý potrebuje príjem. Úlohou poradcu je dostať tieto očakávania na stôl skôr, než sa z obchodného rozhodnutia stane rodinný konflikt.

Predstavme si situáciu, že jedno dieťa pracuje vo firme 15 rokov a druhé si vybudovalo kariéru mimo rodinného podnikania. Ako nastaviť vlastnícke a majetkové vzťahy tak, aby sa predišlo budúcim sporom?

Rovnaký podiel nemusí automaticky znamenať spravodlivé riešenie. Treba oddeliť odmenu za prácu vo firme od výnosu z vlastníctva.
Obe deti môžu mať ekonomický prospech z rodinného majetku, no nemusia obe rozhodovať o každodennej prevádzke.

Dôležité je nastaviť hlasovacie práva, výplatu zisku, prístup k informáciám aj prípadný odchod z vlastníctva.

Čo robiť v prípade, keď zakladateľ firmy očakáva, že podnik raz prevezmú jeho deti, no tie o vedenie firmy nemajú záujem?

Deti nemusia firmu riadiť len preto, že ju vybudovali ich rodičia. Rodina môže zostať vlastníkom a každodenné vedenie zveriť profesionálnemu manažmentu.

Ten však potrebuje jasný rozpočet, ciele a kontrolu. Pri zásadných rozhodnutiach, napríklad veľkom úvere či predaji majetku, môže byť potrebný súhlas vlastníkov alebo iného orgánu.

Mnohí podnikatelia neriešia len to, komu majetok odovzdajú, ale aj za akých podmienok sa s ním bude v budúcnosti nakladať. Kedy je vhodné začať premýšľať nad mechanizmami, ktoré pomôžu ochrániť rodinný majetok pred neuváženými rozhodnutiami ďalších generácií?

V čase, keď má zakladateľ ešte možnosť pravidlá s rodinou prebrať a vyskúšať. Príliš prísne nastavenie však môže byť problémom, pretože rodina potrebuje vedieť reagovať aj na nečakané situácie.

Pri fondoch sa preto nastavuje nielen spôsob čerpania majetku, ale aj kontrola správcov, pravidelné vyúčtovanie či postup ich výmeny. 

Čo by mal robiť podnikateľ, ktorý vybudoval úspešnú firmu, no nemá prirodzeného nástupcu v rodine?

Najprv si musí ujasniť, či chce zostať vlastníkom. Ak áno, vedenie môže zveriť manažérovi. Ak chce z firmy úplne vystúpiť, môže uvažovať o odkúpení manažmentom alebo predaji investorovi.

Firma sa však ťažko odovzdáva či predáva, ak všetky kľúčové vzťahy a informácie zostávajú iba v hlave zakladateľa. Čím skôr sa začne pripravovať, tým viac možností má.

Dnes vznikajú aj firmy postavené najmä na osobnej značke zakladateľa. Dá sa biznis, ako má napríklad Separ, vôbec odovzdať ďalšej generácii?

Áno, ale treba rozlíšiť osobný talent od majetku, ktorý sa dá spravovať ďalej. Charizmu či vystupovanie zdediť nemožno, no okolo človeka môžu existovať ochranné známky, práva k nahrávkam, merchandising, zmluvy a tím.

Dieťa hudobníka teda nemusí byť hudobníkom, aby dokázalo spravovať značku a príjmy, ktoré okolo nej vznikli. 

zdroj: BDO

Ak by dnes Separ, Rytmus alebo niektorý z najúspešnejších slovenských influencerov chceli zabezpečiť, aby ich značka fungovala aj o 30 rokov, na čo by mali myslieť už dnes?

Najskôr by mali vedieť, čo zarába iba vďaka ich osobnej práci a čo môže fungovať aj bez nich. Potom treba preveriť ochranu značky, práva k obsahu a zmluvy s partnermi.

Dôležité je tiež určiť, kto bude v budúcnosti rozhodovať o použití mena či značky. Jedna nevhodná spolupráca môže poškodiť reputáciu budovanú roky. 

Prípad Andreja Babiša a Agrofertu ukázal, že ochrana majetku sa rieši aj počas života. Kedy by mal majiteľ firmy začať riešiť nástupníctvo a vlastnícku štruktúru?

Pri bežnom podnikateľovi sú takýmto signálom napríklad vstup nového spoločníka, väčší úver, osobné ručenie, narodenie detí, zmena rodinných pomerov, expanzia či plánovaný predaj firmy.

Dôležité je riešiť štruktúru vopred. Cieľom nie je schovávať majetok pred veriteľmi, ale rozumne oddeliť riziká a zabezpečiť kontinuitu rozhodovania.

Prečo slovenskí podnikatelia presúvajú časť majetkových štruktúr do Česka či zahraničia a kedy to dáva zmysel?

Rodiny niekedy v zahraničí hľadajú nástroje, ktoré im slovenské právo neponúkalo. Ide napríklad o české nadačné a zverenecké fondy či lichtenštajnské riešenia. Dôvodom môže byť aj medzinárodné podnikanie, požiadavka investora či snaha rozložiť geopolitické riziko.

Na Slovensku sa situácia začína meniť. Parlament 1. októbra 2026 schválil nový Občiansky zákonník, do ktorého sa dostal aj súkromný fond. Jeho praktickú využiteľnosť však určia až ďalšie pravidlá vrátane daňového nastavenia.

Keď riešite ochranu rodinného majetku, akú úlohu zohrávajú nehnuteľnosti, investičné portfóliá, podiely vo firmách alebo zahraničné aktíva? Sú niektoré formy majetku z pohľadu dlhodobej ochrany výhodnejšie než iné?

Do jednej štruktúry netreba automaticky vložiť všetko. Pri rodinnej firme môže dávať zmysel oddeliť prevádzku, nehnuteľnosti a investície, aby problém jednej časti neohrozil celý majetok.

Pri investíciách či nehnuteľnostiach treba zároveň porovnať daňové dôsledky pri držbe, predaji aj prevode do rodinnej štruktúry. Neexistuje jedno riešenie vhodné pre každý typ majetku. 

Mnoho podnikateľov má pocit, že závet vyrieši všetko. Aké sú najčastejšie omyly, s ktorými sa stretávate pri plánovaní dedičstva? Kde sú limity závetu a ktoré situácie ním jednoducho vyriešiť nemožno?

Závet môže presne určiť, kto čo zdedí, no nevyrieši budúce rozhodovanie medzi vlastníkmi. Tri deti môžu zdediť podiely podľa vôle rodiča a pri prvej väčšej investícii sa dostať do sporu.

Ak chce rodina zachovať majetok celé generácie, pravidlá vlastníctva a správy treba nastaviť už počas života zakladateľa. 

Dá sa spolu s majetkom odovzdať aj podnikateľské know-how, kontakty a skúsenosti?

Kontakty možno odovzdať rýchlo, dôvera sa však buduje roky. Nástupca ju získava najmä vlastnými rozhodnutiami a zodpovednosťou za konkrétne projekty.

Cenné sú aj skúsenosti s neúspechmi – prečo zakladateľ odmietol určitý obchod, kde sa pomýlil alebo ako riešil krízu. Práve tieto veci sa z účtovných výkazov naučiť nedajú.

Mnohí si myslia, že ochrana majetku je témou len pre najbohatších. Podľa čoho by mal človek spoznať, že jeho majetok alebo rodinné podnikanie už dosiahli úroveň, pri ktorej sa oplatí riešiť ich dlhodobú ochranu a správu?

Netreba patriť medzi najbohatších Slovákov. Stačí, že od firmy alebo majetku závisí životná úroveň rodiny a výpadok majiteľa by vytvoril vážny problém.

Začal by som tromi otázkami: Kto bude zajtra rozhodovať? Z čoho bude rodina žiť? A kde nájde prehľad majetku a záväzkov? Ak odpovede chýbajú, je čas začať plánovať.

Prvým krokom pritom nemusí byť zložitý fond – často stačí vyriešiť zastupovanie, dokumentáciu a základné pravidlá.