Štát oberie dôchodcov až o 5 316 eur ročne: Ohrozená je táto skupina Slovákov (VÝPOČET)

Vyšší plat, lepšia pracovná pozícia a každý mesiac aj vyššie odvody do Sociálnej poisťovne. Ak dnes zarábaš 3 000, 4 000 alebo dokonca 5 000 eur mesačne, pravdepodobne predpokladáš, že sa ti nadpriemerný príjem raz premietne aj do výšky dôchodku. A hoci vyššie zárobky spravidla znamenajú aj vyššiu penziu, slovenský dôchodkový systém má pravidlá, pre ktoré tento vzťah nefunguje tak jednoducho, ako by sa mohlo zdať.

Rozdiel pritom môže predstavovať stovky eur mesačne. Pri modelovom výpočte na rok 2026 môže človeku s nadpriemernými celoživotnými zárobkami vyjsť dôchodok o 443 eur mesačne, teda ročne až o 5 316 eur nižší, ako keby štát jeho príjmy zohľadnil v plnej výške. A čo je ešte zaujímavejšie, existuje hranica, po prekročení ktorej už ani výrazne vyšší zárobok nemusí znamenať vyššiu penziu z prvého piliera.

Ako je možné, že dvaja ľudia s výrazne odlišnými príjmami môžu mať pri rovnakom počte odpracovaných rokov približne rovnaký základ pre výpočet dôchodku? A prečo sa vysoké odvody nemusia premietnuť do vyššej penzie? Pozreli sme sa na zaujímavý paradox slovenského dôchodkového systému, o ktorom mnohí pracujúci ani netušia.

Ako Sociálna poisťovňa vypočítava dôchodok?

Výšku starobného dôchodku ovplyvňujú tri základné údaje: priemerný osobný mzdový bod, počet rokov dôchodkového poistenia a aktuálna dôchodková hodnota.

Osobný mzdový bod vyjadruje, ako sa príjem človeka v konkrétnom roku porovnával s priemernými zárobkami na Slovensku. Ak zarábal približne priemernú mzdu, získal bod 1. Pri dvojnásobnom príjme dosiahol bod 2.

Sociálna poisťovňa následne vypočíta priemer osobných mzdových bodov za rozhodujúce obdobie. Nezohľadňuje teda iba poslednú výplatu pred odchodom do dôchodku.

Pre rok 2026 stanovila Sociálna poisťovňa aktuálnu dôchodkovú hodnotu na 19,7633 eura. Tú pri výpočte vynásobí upraveným priemerným osobným mzdovým bodom a počtom rokov dôchodkového poistenia.

Štát nezapočíta všetky nadpriemerné zárobky

Kľúčové pravidlá obsahuje § 63 zákona o sociálnom poistení. Ak priemerný osobný mzdový bod nepresiahne 1,25, Sociálna poisťovňa ho pri výpočte vyššej penzie zohľadní v plnej výške.

Z hodnoty presahujúcej 1,25 však započíta iba 68 %. Maximálna hodnota neupraveného priemerného osobného mzdového bodu je 3. Zárobky nad touto hranicou už úroveň dôchodku nezvyšujú. V praxi to znamená, že človeku s dvojnásobkom priemerných celoživotných zárobkov štát upraví bod z 2 na 1,76. Pri trojnásobku ho zníži z 3 na 2,44.

Rovnaký výsledný bod 2,44 dosiahne aj človek, ktorý mal počas rozhodujúceho obdobia príjmy zodpovedajúce päťnásobku priemernej mzdy.

O koľko eur môže byť dôchodok nižší?

Rozdiel ukazujú modelové výpočty pri 40 rokoch dôchodkového poistenia a dôchodkovej hodnote platnej v roku 2026.

Človeku s priemerným osobným mzdovým bodom 1 vychádza základný starobný dôchodok približne 791 eur mesačne. Pri dvojnásobku priemerných zárobkov predstavuje výsledná suma približne 1 391 eur. Bez solidárnej úpravy by dosahovala 1 581 eur. Rozdiel tak predstavuje 190 eur mesačne, čo je až 2 280 eur ročne.

Ešte väčší rozdiel vzniká pri trojnásobku priemerných príjmov. Upravený výpočet prináša dôchodok približne 1 929 eur mesačne. Bez zákonnej úpravy by dosahoval približne 2 372 eur. Rozdiel tak predstavuje 443 eur mesačne, teda až 5 316 eur ročne. Za desať rokov poberania dôchodku by rozdiel pri nezmenených sumách dosiahol viac ako 53-tisíc eur.

Tieto sumy predstavujú modelové základné dôchodky pred valorizáciou. Skutočná priznaná penzia závisí aj od individuálneho priebehu poistenia a ďalších zákonných pravidiel. Na zaujímavý paradox poukázal portál Kryptomagazín.