Slováci by mali mať na účte až 8 553 eur, no každý piaty nemá ani euro: Zachráň sa v 3 krokoch (ODBORNÍČKA)

Finančná rezerva je dôležitou súčasťou zdravého rozpočtu, no nie každému sa ju podarí vybudovať. Podľa nového prieskumu žije bez akýchkoľvek úspor celá pätina Slovákov.

Priemerná nasporená suma dosahuje približne 4 194 eur, hoci sumu, ktorá by domácnosti priniesla pokoj a zbavila ju finančného stresu, respondenti odhadli v priemere na 8 553 eur. Ako teda začať odkladať peniaze, keď koniec mesiaca neprináša žiadny prebytok? A kedy sa oplatí sporiť a kedy skôr investovať?

Na účte by sme mali mať 8553 eur

Svetový deň sporenia, ktorý pripadá na 31. október, je dobrou príležitosťou zamyslieť sa nad vlastnými financiami – bez výčitiek a bez potreby veľkých sľubov. Nie je nutné začínať vysokou sumou. Dôležitejšie je uvedomiť si, prečo peniaze odkladáme, a vytvoriť si návyk, ktorý skutočne vydržíme.

Z informácií spoločnosti PARTNERS, vyplýva, že úspory má približne 75 percent oslovených. Napriek tomu sa 21 percent domácností po úhrade pravidelných výdavkov dostáva na nulu alebo do minusu. Práve tento fakt môže vysvetľovať výraznú priepasť medzi reálnou výškou úspor a sumou, ktorú ľudia považujú za potrebnú.

„Suma 8 553 eur predstavuje približne šesťnásobok priemerného mesačného príjmu jedného človeka. Je to realistický cieľ, ak si človek rezervu vytvára postupne a pravidelne,“ hovorí Miroslava Hlaváčová, odborníčka na osobné financie spoločnosti PARTNERS. Podľa ideálnych finančných mier by si domácnosť mala odkladať približne 10 percent príjmu na rezervu a nečakané výdavky. Pomôcť môže aj to, keď si časť odmien či darov odloží bokom.

Najprv rezerva, až potom dlhodobé ciele

Finančná rezerva má domácnosť ochrániť v nepredvídaných situáciách – pri strate príjmu, poruche auta alebo neočakávaných zdravotných výdavkoch. Dôležité je, aby bola rýchlo dostupná a uložená tak, aby jej hodnota nekolísala.

„Rezerva by mala ideálne dosahovať šesťnásobok priemerného mesačného príjmu domácnosti. Ak ju rodina ešte nemá, môže začať aj menšou sumou a postupne ju zvyšovať,“ radí Hlaváčová. Rezervu je vhodné odkladať bokom od peňazí na bežné nákupy, aby sa nemíňala spolu s každodenným rozpočtom.

Najčastejšie sa na tento účel využíva sporiaci účet, ktorý umožňuje rýchly prístup k peniazom. Pred jeho otvorením sa oplatí overiť podmienky výberov, úrokovú sadzbu aj prípadné poplatky – pokiaľ účet dovoľuje výber iba raz mesačne, nemusí spĺňať požiadavku okamžitej dostupnosti.

Bežný účet je vhodný na úhradu pravidelných platieb, väčšiu rezervu je však lepšie držať oddelene. Hotovosť doma je síce vždy poruke, ale pri strate či krádeži ju už nemožno nahradiť. Peniaze určené na blízke plánované výdavky – napríklad zariadenie bytu, štúdium alebo väčšiu opravu – by sa nemali miešať s rezervou. Pri krátkodobých cieľoch je totiž kľúčové, aby boli financie dostupné presne v momente, keď ich budete potrebovať.

Sporenie a investovanie nie sú to isté

Sporenie znamená pravidelné odkladanie časti príjmu, zväčša na bankový účet alebo termínovaný vklad. Jeho slabinou je nižší výnos, ktorý často nedokáže pokryť ani rast cien.

Investovanie je naproti tomu vkladanie peňazí do fondov, akcií či dlhopisov s očakávaním, že ich hodnota v čase narastie. Treba si však uvedomiť, že hodnota investície môže aj klesať – preto sa na investovanie nehodia peniaze, ktoré budete potrebovať v blízkej budúcnosti.

„Investovať možno peniaze nad rámec rezervy a krátkodobých výdavkov. Pri dlhodobých cieľoch, ktoré sú vzdialené viac ako päť rokov, možno podľa cieľa a ochoty podstupovať riziko vyberať zodpovedajúci typ investície,“ vysvetľuje Hlaváčová. Pri výbere sa oplatí sledovať investičný horizont, kolísanie hodnoty, poplatky, dostupnosť peňazí aj to, či sú investície rozložené medzi viacero typov aktív.

Prieskum ukázal, že 60 percent respondentov v súčasnosti neinvestuje pravidelne. Napriek tomu dve tretiny z nich pripúšťajú, že by dokázali investovať aspoň nejakú sumu – v priemere ide o 55 eur mesačne. Výška investície sa prirodzene odvíja od rozpočtu a cieľov konkrétnej rodiny. Rozhodujúce je pochopiť riziko a investovať len tie peniaze, ktoré nebudú potrebné v krátkom čase.

Čo robiť, keď na konci mesiaca nič neostáva

Spoliehať sa, že na konci mesiaca niečo zostane, sa väčšinou nevyplatí – peniaze sa rozplynú v bežných výdavkoch skôr, než sa dostanú k sporeniu. Lepšie funguje opačný postup: hneď po výplate odložiť vopred stanovenú sumu a až potom plánovať zvyšok rozpočtu.

Ak je rozpočet napätý, prvým krokom by malo byť zmapovanie toho, kam peniaze reálne odchádzajú. Oplatí sa mesiac dôkladne zapisovať všetky výdavky – pravidelné aj nečakané –, prejsť si predplatné a poplatky a oddeliť nevyhnutné náklady od tých, ktoré sa dajú obmedziť. Ak rozpočet nevychádza ani po tejto úprave, prípadne domácnosť trvalo prečerpáva príjem, treba zvážiť aj možnosti vyššieho zárobku alebo riešenie existujúcich dlhov.

Začať sa dá aj s drobnou sumou, ktorú je možné odkladať mesiac čo mesiac. Trvalý príkaz nastavený hneď po výplate pomáha zmeniť sporenie na automatický návyk. „Tento návyk je dobré následne uplatniť aj pri pravidelnom investovaní, ktoré by malo ísť ruka v ruke s tvorbou rezervy. Dobrou príležitosťou je napríklad zvýšenie príjmu – odložíte si časť navýšenia skôr, než sa zvýšia aj bežné výdavky,“ radí odborníčka.

„Najčastejšie chyby sú, že si ľudia nechávajú odkladanie peňazí na koniec mesiaca, nemajú prehľad o výdavkoch a nezačnú investovať ani vtedy, keď už majú vytvorenú rezervu,“ hovorí Miroslava Hlaváčová, odborníčka na osobné financie z PARTNERS. Prvý krok preto nemusí byť zložitý – pozrieť sa na rozpočet, vybrať si konkrétnu sumu a začať ju odkladať pravidelne. „Pri investovaní netreba čakať na vytvorenie celej rezervy. Klientom odporúčam začať investovať súbežne s tvorbou rezervy,“ dodáva.