Slovensko je jednotkou v celej Európskej únii: Podľa čerstvých dát Eurostatu máme najnižšiu príjmovú nerovnosť

Slovensko zaznamenalo v roku 2025 najnižšiu príjmovú nerovnosť zo všetkých krajín Európskej únie. Podľa údajov Eurostatu dosiahol Giniho koeficient na Slovensku hodnotu 23,0, zatiaľ čo priemer EÚ predstavoval 29,2. Najväčšie rozdiely v príjmoch zaznamenalo Bulharsko. Údaje zverejnené 23. októbra zároveň ukazujú, že príjmová nerovnosť v celej Únii oproti predchádzajúcemu roku mierne klesla.

Ukazovateľ však nehovorí o tom, koľko obyvatelia jednotlivých krajín zarábajú. 

Slovensko predbehlo Belgicko aj Česko

Giniho koeficient vyjadruje, ako rovnomerne sú v spoločnosti rozdelené príjmy. Pohybuje sa na stupnici od nuly do sto. Nula označuje úplne rovnaké príjmy všetkých obyvateľov, hodnota sto situáciu, keď všetky príjmy pripadajú jedinému človeku. Čím nižšie číslo, tým menšie rozdiely v príjmoch.

Slovensko s hodnotou 23,0 obsadilo prvé miesto medzi členskými štátmi EÚ. Nasledovalo Belgicko s hodnotou 23,4, Česko s 24,0, Slovinsko s 24,6 a Poľsko s 24,9. Vo všetkých piatich krajinách bol koeficient nižší než 25.

Na opačnom konci rebríčka sa umiestnilo Bulharsko s hodnotou 37,7. Vyššiu nerovnosť evidoval Eurostat aj v Lotyšsku (35,6) a Litve (35,5). K priemeru EÚ sa najviac približovali Maďarsko s koeficientom 29,5 a Malta s 29,2. Nad priemerom Únie bolo celkovo 13 členských štátov.

Rozdiel medzi Slovenskom a celoeurópskym priemerom dosiahol 6,2 bodu. V porovnaní s Bulharskom bol slovenský koeficient nižší až o 14,7 bodu. Ide o porovnanie nerovnomernosti rozdelenia príjmov, nie o rozdiel v mzdách či priemerných zárobkoch obyvateľov.

V rámci celej EÚ klesol Giniho koeficient z hodnoty 29,4 v roku 2024 na 29,2 v roku 2025. Ide o mierny posun smerom k rovnomernejšiemu rozdeleniu disponibilných príjmov. Údaje vychádzajú z európskeho zisťovania príjmov a životných podmienok EU-SILC.

Rovnomernejšie príjmy neznamenajú vyššiu životnú úroveň

Porovnanie príjmovej nerovnosti samo osebe neukazuje, či majú obyvatelia krajiny vysoké alebo nízke príjmy. Dve krajiny môžu dosiahnuť podobný Giniho koeficient, hoci sa ich životná úroveň líši. Na jej posúdenie Eurostat využíva aj medián ekvivalentného disponibilného príjmu, ktorý zohľadňuje veľkosť a zloženie domácnosti.

Pri jeho výpočte sa čistý príjem domácnosti prepočítava podľa počtu a veku jej členov. Prvému dospelému sa priraďuje váha jeden, ďalšiemu dospelému 0,5 a dieťaťu mladšiemu než 14 rokov 0,3. Takto možno porovnávať domácnosti rozdielnych veľkostí.

V roku 2025 dosiahol tento medián v EÚ 22 638 jednotiek štandardu kúpnej sily (PPS) ročne na obyvateľa. PPS umožňuje porovnávať príjmy pri rozdielnych cenových hladinách. Najvyššie hodnoty zaznamenali Luxembursko (37 673 PPS) a Rakúsko (32 385 PPS). Najnižšie boli v Maďarsku (11 958 PPS) a Rumunsku (12 861 PPS).

Významnú úlohu zohrávajú sociálne transfery vrátane dôchodkov a sociálnych dávok. Na celoeurópskom mediáne disponibilného príjmu sa podľa Eurostatu podieľali sumou 6 274 PPS. Z toho 1 694 PPS pripadalo na transfery okrem dôchodkov.

Eurostat sledoval aj vývoj rizika chudoby pri hranici stanovenej podľa roku 2019 a upravovanej o infláciu. V Únii tento podiel klesol zo 16,5 percenta v roku 2019 na 13,0 percenta v roku 2025. Ukazovateľ zachytáva zmenu voči pevne zvolenému východiskovému roku, nie aktuálnu príjmovú nerovnosť.

Ulicu v Starom Meste uzavreli: Na mieste zásadne narušili statiku budovy, polícia vyzýva ľudí na opatrnosť