Skrytá vojna v Európe: Rusko stojí za vlnou sabotáží, Putin mal operácie osobne nariadiť s cieľom oslabiť Ukrajinu
Nevydarený útok na nákladné lietadlo v Lipsku nemusí byť ojedinelým prípadom. Americké zdroje upozorňujú na možnú širšiu ruskú sabotážnu kampaň v Európe.
Európske krajiny môžu čeliť ďalšej bezpečnostnej hrozbe, ktorá sa neodohráva na klasickom bojisku. Za sériou sabotážnych operácií majú podľa informácií amerických spravodajských služieb stáť ruské tajné služby.
V centre pozornosti je aj incident v nemeckom Lipsku a požiar v estónskej zbrojárskej spoločnosti. Podľa zistení, o ktorých informovali médiá, mal operácie osobne nariadiť ruský prezident Vladimir Putin. Ich cieľom má byť oslabenie európskej podpory Ukrajiny.
Lipsko malo byť súčasťou širšej operácie
Ako informuje web TN, americké spravodajské služby upozorňujú na možnú sériu rozsiahlych sabotážnych operácií v Európe. Informácie získal americký denník The Wall Street Journal. Podľa nich mal Putin nariadiť ruskej vojenskej rozviedke GRU, aby pripravila útoky zamerané na oslabenie podpory Ukrajiny zo strany európskych krajín.
Jedným z incidentov, ktorý sa spomína v tejto súvislosti, je nepodarený útok pomocou samovražedného dronu na nákladné lietadlo v nemeckom Lipsku. K udalosti malo dôjsť v auguste 2026. Podľa informácií však nemuselo ísť o izolovaný prípad, ale o súčasť širšej kampane.
Z dostupných informácií zatiaľ nemožno vyvodiť, že všetky podobné incidenty v Európe majú rovnakého organizátora. Podozrenia voči Moskve však posilňujú aj ďalšie prípady, na ktoré upozornili európske bezpečnostné zložky.
Estónsko obvinilo Rusko zo sabotáže zbrojárskej firmy
Ďalší prípad sa odohral v estónskom Tallinne. Terčom požiaru sa v noci zo 14. na 15. augusta stali priestory spoločnosti Milrem Robotics, ktorá pôsobí v oblasti obranných technológií.
Estónsky minister zahraničných vecí Margus Tsahkna na sociálnej sieti X uviedol, že na základe informácií estónskej vnútornej bezpečnostnej služby možno dospieť k záveru, že išlo o sabotáž nariadenú ruskými tajnými službami.
Tsahkna zároveň zdôraznil, že podozriví páchatelia boli zadržaní a podľa estónskych úradov už nepredstavovali hrozbu pre národnú bezpečnosť. Estónsko avizovalo aj predvolanie ruského chargé d’affaires.
Minister vo svojom vyjadrení označil incident za súčasť širšej ruskej kampane v Európe, ktorej cieľom má byť zastrašovanie krajín a oslabovanie ich podpory Ukrajiny. Zároveň vyhlásil, že Estónsko chce na podobné kroky reagovať zvýšenou podporou Kyjeva a väčším tlakom na Moskvu.
V centre pozornosti je ruská vojenská rozviedka
Podľa webu TN má za plánovanými operáciami stáť ruská vojenská rozviedka GRU. Tá je známa aj v súvislosti s výbuchmi muničných skladov vo Vrběticiach v Česku v roku 2014. České úrady z útoku obvinili príslušníkov ruskej vojenskej rozviedky.
Informácie o údajnom osobnom rozkaze Vladimira Putina prichádzajú v čase, keď podľa dostupných správ v Moskve narastala frustrácia z vývoja vojny na Ukrajine. Prípadné sabotáže v európskych krajinách by mohli predstavovať spôsob, ako zvýšiť tlak na štáty podporujúce Kyjev bez otvoreného vojenského konfliktu s nimi.
Moskva už v minulosti označovala európske zbrojárske podniky za legitímne ciele. Takéto vyhlásenia zvyšujú obavy najmä v krajinách, ktoré dodávajú Ukrajine zbrane alebo podporujú jej obranný priemysel.
Správy o tajných operáciách vyvolávajú otázky
Zatiaľ čo estónske úrady verejne obvinili Rusko zo sabotáže v Tallinne, informácie o širšom pláne a Putinovom osobnom zapojení vychádzajú zo spravodajských zistení sprostredkovaných americkými médiami. Ide preto o závažné podozrenia, nie o verejne potvrdené súdne závery o všetkých spomínaných incidentoch.
Ako sme v minulosti informovali, americké a ruské spravodajské služby udržiavali kontakty aj v čase pokračujúcej vojny na Ukrajine. Riaditeľ CIA John Ratcliffe napríklad navštívil Moskvu, pričom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že cieľom bolo nadviazanie kontaktov medzi spravodajskými službami.
Táto návšteva však sama osebe nepotvrdzuje súvislosť s údajnými sabotážnymi operáciami. Prípadné ďalšie zistenia vyšetrovaní a spravodajských služieb môžu objasniť, či incidenty v jednotlivých európskych krajinách skutočne tvoria súčasť koordinovanej kampane.