Rozhodnú o Netanjahuovom osude Palestínčania? Opozícia stojí pred dilemou, v hre je aj konflikt s Iránom

Izraelské parlamentné voľby sprevádza najvyššia účasť od roku 1999. Podľa volebnej komisie hlasovalo 77,7 percenta oprávnených voličov. Výsledky exit pollu ukázali, že blok premiéra Benjamina Netanjahua aj opozičný blok na čele s bývalým náčelníkom generálneho štábu izraelskej armády Gadym Eisenkotom, ktorý sa ho snaží nahradiť, nezískajú v Knesete potrebnú 61-kreslovú väčšinu.

Netanjahuovej súčasnej vládnej koalícii po sčítaní viac ako 57 percent okrskov Ústredný volebný výbor pripisuje 55 kresiel v izraelskom parlamente (Knesete), opozičnému bloku 49 mandátov. Spoločná listina a Zjednotená arabská kandidátka, dve strany zastupujúce najmä palestínskych občanov Izraela by obsadili 16 kresiel, oproti pôvodným desiatim. 

Rozhodnú Palestínčania?

Viaceré médiá, vrátane The Guardian poukazujú na to, že úspech arabských strán stavia opozíciu pred zásadnú voľbu: dohodnúť sa s nimi alebo pomôcť Netanjahuovi udržať sa pri moci.

Na spoluprácu s arabskými stranami vyzýva aj Jair Golan, líder ľavicovej strany Demokrati a bývalý zástupca náčelníka generálneho štábu izraelskej armády. Demokrati patria spolu s Eisenkotovou stranou Jašar do opozičného bloku, ktorý sa snaží nahradiť Netanjahuovu vládu.

„Máme príležitosť vytvoriť vládu zmeny v partnerstve s arabskými občanmi Izraela. Vládu, ktorá bude slúžiť všetkým izraelským občanom,“ napísal Golan na sieti X podľa TASR. Opozičných partnerov vyzval, aby prekonali obavy a začali konať.

Politici v Netanjahuovom bloku ho vyzvali, aby počkal na neskoršie zverejnenie výsledkov.

Spoluprácu však odmietajú niektorí Eisenkotovi opoziční partneri, najmä bývalý premiér Naftali Bennett a líder strany Jisrael Bejtejnu Avigdor Liberman.

Líder Zjednotenej arabskej kandidátky Mansúr Abbás podľa denníka Haaretz dúfa, že jeho strana získa spolu s opozíciou dostatok kresiel na vytvorenie väčšiny, ktorá ukončí vládu Benjamina Netanjahua.

Prezident stojí pred zložitým rozhodnutím

Výsledky exit pollu sa líšili od konečných výsledkov v predchádzajúcich voľbách a oficiálne výsledky budú určené po sčítaní hlasovacích lístkov.

Ak exit poll potvrdí skutočné výsledky, izraelský prezident Isaac Herzog má právomoc rozhodnúť sa, koho ako prvého požiada o zostavenie vlády. Ak jeden kandidát neuspeje do šiestich týždňov, výzva sa presunie na ďalšieho. Mohol by to byť extrémne dlhý proces a po celý ten čas by Netanjahuova koalícia vládla dočasne.

Vláda Eisenkota a Netanjahua je nepravdepodobná

Vytvorenie vlády jednoty Benjamina Netanjahua a Gadiho Eisenkota sa podľa denníka The Jerusalem Post javí ako nepravdepodobné. Eisenkot odmieta pôsobiť pod Netanjahuovým vedením, a to aj v prípade dohody o striedaní na poste premiéra. Vstup do koalície vedenej súčasným premiérom vylúčili aj ďalší opoziční lídri.

Líder krajnej pravice Itamar Ben-Gvir Prípadnú dohodu Netanjahua s Eisenkotom označil za „strašnú“ .

Eisenkot presadzuje, aby sa spoločným kandidátom opozície na premiéra stal líder najsilnejšej strany v jej bloku. Opozičné strany však zatiaľ takúto dohodu neoznámili.

Prieskumy podľa denníka naznačujú aj možnosť vzniku menšinovej vlády, ktorá by mohla získať dôveru Knesetu aj bez vlastnej väčšiny 61 poslancov. Takéto riešenie však komplikuje odpor časti opozície voči spolupráci s arabskými stranami.

Spor o možnú operáciu proti Iránu

Povolebné rokovania sprevádzajú aj otázky o ďalších vojenských krokoch Netanjahua. Už pred hlasovaním izraelské médiá informovali o jeho údajnom spore s náčelníkom generálneho štábu Ejalom Zamirom pre operáciu, ktorá by mohla vyvolať nový konflikt s Iránom.

Podľa The Times of Israel, ktorý sa odvoláva na televíziu Channel 12, Zamir žiadal ďalšie rokovania a písomné potvrdenie právneho oprávnenia na takýto krok. Nemenované zdroje zároveň opisovali obavy vojenského vedenia, že politici môžu napätie s Iránom využiť vo svoj prospech. Netanjahu správu odmietol a poprel, že by medzi ním a Zamirom došlo ku konfliktu. 

Eisenkot v reakcii podporil Zamirovu opatrnosť a varoval pred využívaním armády na politické účely. Podobne sa vyjadril aj Golan, podľa ktorého musí mať každá vojenská operácia jasný bezpečnostný dôvod, strategický cieľ a zodpovedný plán, píše The Jerusalem Post.