Najvyššia firemná daň vo V4, najmenej nových investícií: Analýza ukazuje, čo to môže znamenať pre Slovensko

3. novembra 2026 o 11:19

Slovensko má najvyššiu firemnú daň vo V4, no nové investície k nám prúdia len zlomkovo. Analýza ukazuje, kde nás susedia predbiehajú.

Najvyššia firemná daň vo V4, najmenej nových investícií: Analytici varujú

Linda Cebrová

Združenie najväčších slovenských zamestnávateľov Klub 500 zverejnilo novú analýzu, v ktorej opisuje, prečo Slovensko prestáva byť atraktívne pre firmy a investorov. Čísla z dokumentu ukazujú, že zatiaľ čo susedné krajiny priťahujú nové investície po stovkách, k nám ich prúdi len zlomok. Dôvodom je podľa Klubu 500 kombinácia najvyššej firemnej dane vo V4, rastúcich nákladov na štát a slabnúcej ekonomiky.

Čo ukázal Kompas 500

Analýza s názvom Kompas 500, ktorú Klub 500 vydal v jej štrnástom vydaní koncom októbra 2026, sa zameriava na rozpočet, dane a produktivitu. Kladie pritom otázku, či Slovensko a Európa ešte dokážu firmám ponúknuť podmienky na rast, investície a vyššiu pridanú hodnotu.

Odpoveď, ktorá z dokumentu vyplýva, nie je povzbudivá. Slovensko podľa Klubu 500 dlhodobo stráca konkurencieschopnosť a jednotlivé ukazovatele ho radia na chvost regiónu. Problém pritom nie je len v daniach, ale aj v tom, ako štát hospodári a kam smerujú verejné peniaze.

Firemná daň 24 % je najvyššia vo V4

Jedným z hlavných dôvodov, prečo firmy strácajú motiváciu investovať, je výška dane. Daň z príjmu veľkých nefinančných spoločností je na Slovensku od minulého roka na úrovni 24 %, čo je najviac spomedzi krajín vyšehradskej štvorky. Pre firmy, ktoré sa rozhodujú, kam umiestnia novú výrobu, ide o dôležitý faktor.

Klub 500 sa opiera aj o dáta Medzinárodného menového fondu, podľa ktorých každý percentuálny bod, o ktorý je firemná daň vyššia než u partnerských krajín, súvisí s kumulatívne približne 0,5 % HDP nižším prílevom priamych zahraničných investícií počas troch rokov. Vyššia daň tak Slovensko priamo pripravuje o investície, ktoré by inak mohli vytvárať pracovné miesta.

Investori obchádzajú Slovensko

Najvýraznejšie to vidno na porovnaní takzvaných greenfield investícií, teda úplne nových projektov na zelenej lúke. V roku 2025 ich na Slovensko prišlo len 20, v hodnote približne 752 miliónov dolárov, teda zhruba 700 miliónov eur. Pre porovnanie, Česko pritiahlo 49 projektov za 1,8 miliardy dolárov, Maďarsko 89 projektov za 4,4 miliardy dolárov a Poľsko až 368 projektov v hodnote 16,3 miliardy dolárov.

Rozdiel potvrdzuje aj priemerný čistý prílev zahraničných investícií v rokoch 2023 až 2025. Kým na Slovensko plynul vo výške 1,8 % HDP ročne, v Poľsku to bolo 2,9 % a v Česku až 3,3 %. Investori teda čoraz častejšie obchádzajú Slovensko a svoje peniaze nasmerujú k susedom, ktorí im ponúkajú výhodnejšie podmienky. O tom, že firmy na Slovensku platia za zamestnancov čoraz viac, sme písali už skôr.

Náklady na štát rastú, ekonomika stagnuje

Druhou stranou mince je to, ako štát míňa. Osobné výdavky verejnej správy majú v roku 2027 dosiahnuť 15,57 miliardy eur, čo je o 1,07 miliardy viac než v schválenom rozpočte na rok 2026. Klub 500 upozorňuje, že kým počet zamestnancov verejnej správy medzi rokmi 2015 a 2027 stúpol o 12 %, ich nominálne osobné náklady vzrástli až o 135 %.

Pozornosť si zaslúži aj položka „iné výdavky“ vo Všeobecnej pokladničnej správe, ktorá dosahuje 2,48 miliardy eur a tvorí takmer 30 % jej výdavkov. Oproti plánu na rok 2026 ide o nárast o 163 %. Najväčšou časťou je 700 miliónov eur na kapitálové posilnenie existujúcich štátnych firiem, pri ktorom však podľa Klubu 500 nie je uvedené, o ktoré firmy ide ani na aký účel peniaze poslúžia. Ďalších 195 miliónov eur má ísť na „podporu ekonomiky“ bez bližšieho vysvetlenia.

Je konsolidácia nastavená tak, ako Slovensko potrebuje?

Áno, je nastavená dobre

Áno, ale potrebovala by určité úpravy

Neviem sa vyjadriť

Nie je nastavená dobre, treba ju meniť

Je nastavená úplne zle

Tieto výdavky pritom padajú na slabnúcu ekonomiku. Rast HDP mal byť v roku 2025 na úrovni 2,2 %, v skutočnosti dosiahol len 0,8 %. Pre rok 2026 sa pôvodný odhad 1,3 % znížil takisto na 0,8 % a rozpočet na rok 2027 ráta s rastom 1,7 %, ktorý nemusí byť naplnený.

Zaostávame aj v produktivite

Klub 500 zasadzuje slovenské problémy do širšieho európskeho kontextu. Produktivita práce v eurozóne bola ešte pred zhruba tromi desaťročiami približne o 9 % vyššia ako v USA, dnes dosahuje len 85 % americkej úrovne. Európa tak postupne stráca tempo s najvýkonnejšími ekonomikami sveta.

Výrazné zaostávanie vidno aj v novej technologickej vlne. Na svetovom počte patentov v oblasti umelej inteligencie mala v roku 2024 Čína podiel približne 74 % a USA 12 %, zatiaľ čo Európa len 2,95 %. Práve inovácie a vyššia pridaná hodnota sú pritom to, čo by Slovensku aj Európe mohlo pomôcť dobehnúť stratu, no zatiaľ sa to nedarí. Podľa odhadov Medzinárodného menového fondu je strednodobý potenciálny rast eurozóny len 1,1 % ročne.

Čo z toho vyplýva pre Slovensko

Analýza Klubu 500 skladá jednotlivé čísla do varovného obrazu. Slovensko vyberá od firiem najvyššie dane v regióne, no zároveň priťahuje najmenej nových investícií a verejné výdavky mu rastú rýchlejšie ako ekonomika. Pre krajinu, ktorá dlhodobo stavia na priemysle a exporte, ide o kombináciu, ktorá môže v budúcnosti znamenať menej pracovných miest aj nižšie mzdy.

Riešením je podľa podobných analýz najmä zlepšenie podnikateľského prostredia, teda nižšie daňové zaťaženie, prehľadnejšie míňanie verejných peňazí a podpora investícií s vyššou pridanou hodnotou. Či sa tak stane, ukážu až najbližšie rozpočty a reálne kroky vlády. Zatiaľ však dáta ukazujú, že náskok susedov sa skôr zväčšuje, než aby sa ho Slovensko snažilo dobehnúť.

Čítaj viac: Financie a kryptomeny

Zdroj: Klub 500 – Kompas 500

Financie a kryptomeny