Slovensko patrí medzi krajiny s najrýchlejším zdražovaním bývania. Vyšší rast majú len 3 štáty EÚ

Ceny nehnuteľností na bývanie na Slovensku v druhom štvrťroku 2026 medziročne vzrástli o 13,6 percenta. Vyšší rast zaznamenali medzi krajinami EÚ s dostupnými údajmi iba Portugalsko, Bulharsko a Litva.

Vyplýva to z údajov Eurostatu, podľa ktorých ceny v celej Európskej únii stúpli o 4,7 percenta. Rozdiely medzi štátmi sú výrazné: zatiaľ čo niektoré zaznamenali dvojciferné zdražovanie, v troch krajinách ceny klesli.

Nie všade ceny bývania rastú

Na spodných priečkach rebríčka nájdeme krajiny, v ktorých sa ceny nehnuteľností medziročne dokonca znížili. Podľa údajov Euronews išlo o Fínsko, Luxembursko a Francúzsko.

Vo Fínsku ceny klesli o 2,7 percenta a v Luxembursku o 2,2 percenta. Vo Francúzsku bol pokles miernejší, dosiahol 0,8 percenta. Odborník na realitný trh Mikk Kalmet z Global Property Guide v rozhovore pre Euronews poukázal na slabší ekonomický rast Fínska, nižšiu dôveru spotrebiteľov a doznievajúce účinky vyšších úrokových sadzieb.

Vo Francúzsku podľa neho ceny tlačí nadol najmä horšia dostupnosť bývania, slabší dopyt a vplyv predchádzajúceho rastu hypotekárnych úrokov.

Situácia však nie je rovnaká ani medzi najväčšími ekonomikami Európy. Nemecko zaznamenalo len 0,6-percentný rast, zatiaľ čo Taliansko dosiahlo štyri percentá. Obe krajiny tak zaostali za priemerom Európskej únie.

V Portugalsku podľa odborníka Mikka Kalmeta dopyt po bývaní naďalej prevyšuje ponuku. Situáciu zhoršuje obmedzená nová výstavba, zahraničné investície, turistický dopyt a nedostatok dostupných nehnuteľností. V Bulharsku k rastu prispeli vyššie príjmy domácností, rast miezd, dostupnejšie hypotéky a záujem o nehnuteľnosti ako investíciu.

Rast cien prekonal aj infláciu

Samotné percentá však nevypovedajú o všetkom. Dôležité je aj to, ako sa ceny nehnuteľností vyvíjali v porovnaní s infláciou. Euronews uvádza, že pri inflácii na úrovni 3,2 percenta dosiahol reálny rast cien bývania v EÚ 1,5 percenta.

Na Slovensku bol podľa rovnakého zdroja reálny rast až 9,4 percenta. Znamená to, že zdražovanie nehnuteľností výrazne prevýšilo všeobecný rast cien.

Do budúcnosti bude podľa Kalmeta rozhodujúce najmä to, či sa podarí zvýšiť ponuku bývania a ako sa budú vyvíjať úrokové sadzby. Pre kupujúcich tak zostáva dôležité sledovať nielen ceny bytov a domov, ale aj dostupnosť hypoték a vlastné finančné možnosti.