Riziko pri stravovaní: Slováci pri vynechaní mäsa zabúdajú na dôležitú živinu, hrozia zdravotné problémy

Mäso je už roky predmetom diskusií o zdravom stravovaní. Nová analýza údajov zo 175 krajín priniesla výsledky, ktoré môžu prekvapiť najmä ľudí presvedčených, že vynechanie mäsa automaticky predlžuje život. O štúdii informoval web PubMed.

Vyššia spotreba mäsa súvisela s dlhším životom

Výskumníci analyzovali údaje zo 175 krajín a území, ktoré spolu predstavujú približne 90 percent svetovej populácie. Porovnávali dostupné údaje o spotrebe mäsa s priemernou dĺžkou života pri narodení a v piatich rokoch.

Zohľadnili pritom aj ďalšie faktory, ktoré môžu ovplyvňovať zdravie a úmrtnosť, napríklad príjem kalórií, ekonomickú úroveň, urbanizáciu, obezitu a vzdelanie.

Výsledky ukázali, že krajiny s vyššou spotrebou mäsa mali spravidla aj vyššiu priemernú dĺžku života. Súvislosť zostala štatisticky významná aj po zohľadnení viacerých uvedených faktorov. Spotreba mäsa zároveň súvisela s nižšou úmrtnosťou detí do piatich rokov.

Vedci porovnávali mäso aj s potravinami, ktoré sú významným zdrojom sacharidov, napríklad obilninami, škrobovými koreňmi a cukrami. V analyzovaných údajoch sa pri týchto potravinách nepreukázala rovnako výrazná súvislosť s dĺžkou života.

Autori na základe výsledkov upozorňujú, že príjem mäsa by pri skúmaní výživy a dlhovekosti nemal byť prehliadaný. Výsledky však samy osebe nedokazujú, že konzumácia mäsa spôsobuje dlhší život.

Mäso dodáva telu dôležité živiny

Jedným z možných vysvetlení je nutričné zloženie mäsa. Obsahuje plnohodnotné bielkoviny so všetkými esenciálnymi aminokyselinami, vitamín B12 a viaceré minerály vrátane železa, zinku a selénu. Tieto živiny zohrávajú dôležitú úlohu pri fungovaní organizmu, tvorbe krviniek a udržiavaní svalovej hmoty.

To však neznamená, že všetky potrebné živiny možno získať výhradne z mäsa. Dobre naplánovaná vegetariánska aj vegánska strava môže byť nutrične plnohodnotná, ak zabezpečuje dostatočný príjem potrebných živín. Pri čisto rastlinnej strave je obzvlášť dôležité myslieť na spoľahlivý zdroj vitamínu B12.

Otázka preto nespočíva iba v tom, či človek mäso konzumuje, ale aj v tom, ako vyzerá jeho celkový jedálniček. Rozdiel môže byť aj medzi jednotlivými druhmi mäsa a spôsobmi jeho spracovania.

Výsledky neznamenajú, že vegetariánstvo skracuje život

Samotná štúdia upozorňuje na kritiku starších výskumov, podľa ktorých sa vegetariáni v niektorých skupinách dožívajú vyššieho veku. Jedným z problémov je, že ľudia, ktorí sa rozhodnú nejesť mäso, môžu mať zároveň aj iné zdravšie návyky. Častejšie môžu napríklad pravidelne cvičiť alebo sa vyhýbať fajčeniu.

Ak sa tieto rozdiely dostatočne nezohľadnia, nie je jednoduché určiť, či výsledky súvisia priamo so stravou, alebo s celkovým životným štýlom. Podľa autorov môže byť preto tvrdenie, že samotné vynechanie mäsa automaticky predlžuje život, príliš zjednodušené.

Dôležité je aj to, že výskumníci pracovali s údajmi za celé krajiny, nie s podrobnými zdravotnými záznamami jednotlivcov. Zistenia preto nemožno automaticky preniesť na každého človeka.

Štúdia ukazuje súvislosť, nie príčinu

Výsledky analýzy zo 175 krajín prinášajú ďalší pohľad na diskusiu o mäse, rastlinnej strave a dlhovekosti. Naznačujú, že vzťah medzi stravovaním a dĺžkou života môže byť zložitejší, než sa niekedy prezentuje.

Autori však priznávajú aj obmedzenia. Keďže pracovali s údajmi na úrovni krajín, nebolo možné presne posúdiť individuálne stravovacie návyky, množstvo skutočne skonzumovaného mäsa ani všetky rozdiely v životnom štýle a zdravotnej starostlivosti.

Z výskumu preto nemožno vyvodiť, že zvýšenie spotreby mäsa automaticky predĺži život. Rovnako neposkytuje dôkaz, že vegetariánska strava je pre človeka škodlivá. Na lepšie pochopenie tejto otázky budú potrebné ďalšie štúdie, ktoré budú dlhodobo sledovať stravovanie a zdravotný stav jednotlivcov.