„A z čoho budeš žiť?“ pýtali sa jej: Slovenka získala štúdium na Berklee za 53-tisíc eur zadarmo, teraz otvára cestu ďalším talentom

Rok štúdia na Berklee College of Music v Bostone vyjde len na školnom približne na 60-tisíc dolárov, k tomu treba ďalších 2 000 až 3 000 dolárov mesačne na život v jednom z najdrahších amerických miest. Flautistka Mária Reháková, ktorá spája slovenskú ľudovú hudbu s jazzom, si magisterské štúdium na prestížnom Berklee Global Jazz Institute dovolila vďaka plnému štipendiu, podpore manžela a crowdfundingovej kampani.

Prostredníctvom organizácie Za hranice s hudbou teraz rovnaké príležitosti otvára mladým slovenským hudobníkom. Tento rok sa jej podarilo nadviazať oficiálne partnerstvo s Berklee, v rámci ktorého už 2 jej študenti získali plné štipendiá na letné programy v Bostone.

• Koľko reálne stojí rok na Berklee a čo všetko štipendium na školné ešte nepokrýva
• Prečo musela Mária kvôli jazzu odísť zo Slovenska a kde jej odkázali, nech sa radšej naučí na saxofón
• Ako vyzerá magisterský program, kam ročne prijmú len 20 ľudí z celého sveta
• Čím si malá slovenská organizácia získala Berklee, hoci konkurovala oveľa bohatším partnerom
• Čo musí mladý hudobník na workshope ukázať, aby mal šancu dostať sa do Bostonu
• V čom je americké hudobné vzdelávanie slobodnejšie a kde má naopak vážny problém

 

Pred 10 rokmi si odišla zo Slovenska študovať jazz do Londýna. Prečo si vtedy cítila, že doma nemáš dostatok možností?

Túžila som študovať jazz a ten sa u nás na vysokoškolskom stupni študovať nedal. Jazzové programy síce existovali v okolitých krajinách, napríklad v Česku a Rakúsku, ale v tom čase boli dosť tradične orientované. Keďže hrám na flaute, čo je tradične klasický nástroj, na niektorých školách mi dokonca odpísali, že ak chcem študovať jazz, mala by som sa naučiť hrať na saxofóne.

V Európe som vtedy našla iba 2 školy, kde som mohla študovať jazz na flaute. Jednou z nich bola Guildhall School of Music & Drama v Londýne. Na prijímačky som sa vybrala s malou dušičkou, keďže som dovtedy hrala primárne klasickú hudbu a moje skúsenosti s jazzom boli obmedzené na improvizovanie v kostolnom zbore, jazzovú dielňu vo Frýdlante a občasné súkromné hodiny so slovenskými jazzmanmi Erikom Rothensteinom a Františkom Bálešom.

Na školu som sa nejakým zázrakom dostala, ale prvé roky boli naozaj kruté. Väčšina mojich spolužiakov už predtým študovala jazz na úrovni konzervatória, takže som mala čo doháňať. Okrem toho som neustále riešila financie, pracovala popri škole, aby som vyžila, a na školné som si musela vziať pôžičku.

Boli to veľmi náročné roky, ale absolútne mi to stálo za to. Jazz, improvizáciu a kompozíciu naozaj milujem a práve počas týchto rokov som sa v hudbe veľmi našla.

Ako veľmi sa podľa teba za tých 10 rokov zmenili možnosti pre mladého človeka, ktorý chce na Slovensku študovať jazz alebo inú hudbu mimo klasiky?

Myslím si, že možnosti sa za posledných 10 rokov významne zmenili, ale stále máme pred sebou veľa práce.

V prvom rade sa úplne zmenil prístup k informáciám. Internet je dnes obrovskou knižnicou online kurzov, hudobných videí a vzdelávacích materiálov. Mladý hudobník si dokonca môže cez Zoom dohodnúť hodinu s niektorými z najlepších hudobníkov na svete. Na druhej strane, v tom obrovskom množstve informácií sa dá veľmi ľahko stratiť. Preto si myslím, že vedenie skúseného pedagóga, ktorý dokáže mladému človeku pomôcť nájsť vlastnú cestu, je stále nenahraditeľné.

Čo sa týka formálneho vzdelávania, aj tu vidíme pozitívny posun. Napríklad Súkromné konzervatórium v Prešove ponúka štúdium populárnej a jazzovej hudby a aj na ďalších konzervatóriách sa postupne vytvára priestor pre populárnu hudbu a jazz. Veľmi ma potešila aj nedávna správa, že Akadémia umení v Banskej Bystrici od akademického roka 2027/2028 otvára novú špecializáciu jazzová interpretácia na bakalárskom aj magisterskom stupni. To považujem za skvelý krok vpred!

Stále však máme veľký priestor na rozvoj širšieho systému vzdelávania, ktorý by mladých hudobníkov podporoval nielen v technickom zvládnutí nástroja, ale aj v improvizácii, vlastnej tvorbe a rozvíjaní ich umeleckej osobnosti.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Maria Rehakova (@mariarehakovamusic)

Aj preto sme v roku 2017 založili organizáciu Za hranice s hudbou. Chceli sme prinášať skúsenosti a vedomosti, ktoré sme získali štúdiom v zahraničí, naspäť na Slovensko a vytvárať príležitosti, ktoré nám samotným v mladosti chýbali.

Našou hlavnou aktivitou je každoročný letný hudobný workshop, na ktorom sa stretávajú mladí hudobníci s profesionálmi zo Slovenska aj zahraničia. Okrem toho organizujeme kurzy, jam sessions, masterclassy a spolupracujeme so ZUŠ-kami a ďalšími hudobnými organizáciami. Za tie roky prešlo našimi programami viac ako 370 študentov a mnohí z nich dnes študujú hudbu v zahraničí alebo sa jej profesionálne venujú.

Čo však považujem za možno ešte dôležitejšie, je zmena, ktorú vidíme v ich sebavedomí. Mladí ľudia k nám často prichádzajú s pocitom, že nie sú dosť dobrí, že nemajú čo ponúknuť alebo že ich vlastné hudobné nápady nie sú hodnotné. A potom vidíme, ako sa postupne otvárajú, začínajú tvoriť, improvizovať, spolupracovať a veriť si. Pre mňa je toto jedna z najkrajších súčastí našej práce.

Tento rok sa nám navyše podarilo nadviazať oficiálnu spoluprácu s Berklee College of Music v Bostone. V lete k nám prišli vyučovať 2 pedagógovia z Berklee a 2 naši študenti, Jakub a Mimi, získali plné štipendiá na letné študijné programy v Bostone v roku 2027. Verím, že je to začiatok dlhodobej spolupráce, vďaka ktorej budeme môcť podobné príležitosti sprostredkovať ďalším mladým hudobníkom.

Mojím želaním však je, aby takéto príležitosti neboli závislé len od nadšenia niekoľkých jednotlivcov a organizácií, ale aby sa postupne stali prirodzenou súčasťou hudobného vzdelávania na Slovensku.

Berklee prišlo až neskôr, keď si už bola profesionálna hudobníčka. Prečo si sa rozhodla ísť ešte na magisterské štúdium a čo si od školy očakávala?

Ja aj môj manžel sme jazzoví hudobníci a vždy sme túžili ísť do Spojených štátov a zažiť jazz priamo v prostredí, z ktorého pochádza. Mnohí hudobníci, ktorí boli súčasťou vývoja tejto hudby, dnes pôsobia na amerických univerzitách a predstava učiť sa priamo od nich bola pre mňa nesmierne lákavá.

Program, ktorý som si vybrala, sa volá Berklee Global Jazz Institute a vedie ho svetoznámy klavirista Danilo Pérez, ktorý hrával napríklad s Dizzym Gillespiem či Waynom Shorterom. Na inštitúte učia aj ďalší výnimoční hudobníci, ako John Patitucci či Joe Lovano. Možnosť študovať s takýmito osobnosťami bola pre mňa obrovskou motiváciou.

Ešte viac ma však oslovila samotná filozofia programu. Je postavený na myšlienke, že hudba má silu pozitívne meniť spoločnosť, rozvíjať komunity a spájať rôzne kultúrne tradície. Keď som si o programe čítala, mala som pocit, akoby ho niekto navrhol presne pre mňa.

Dlhodobo sa venujem prepájaniu slovenskej ľudovej hudby s jazzom v rámci svojej kapely TOPOĽANA, s ktorou sme vydali aj môj debutový album. Zároveň mi veľmi záleží na rozvíjaní kreativity v prostredí, z ktorého pochádzam, čo sa odráža v projekte Za hranice s hudbou.

Práve pri práci s mladými ľuďmi vidím, akú silu môže mať hudba. Keď študentom vytvoríme bezpečný priestor na vyjadrenie ich vnútorného sveta a povzbudzujeme ich, aby sa nebáli skúšať nové veci, nemení sa len ich hudba, ale aj oni sami. A práve takýto prístup k hudbe a vzdelávaniu bol ústrednou súčasťou Berklee Global Jazz Institute.

No a posledným, praktickým dôvodom bolo štipendium. Na tento program prijímajú ročne iba 20 študentov z celého sveta a každý prijatý študent získava plné štipendium na školné v hodnote približne 60-tisíc dolárov. Bez neho by som si takéto štúdium nemohla dovoliť.

Koľko dnes približne stojí rok štúdia na Berklee a aké reálne možnosti má slovenský študent financovať ho prostredníctvom štipendií?

Ročné školné sa môže pohybovať okolo 60-tisíc dolárov, v závislosti od konkrétneho programu. Na slovenské pomery sú to naozaj nepredstaviteľné sumy, ale možnosti získania štipendií existujú.

Veľmi talentovaní a pripravení študenti môžu získať aj plné štipendium na školné. Nie som jediná Slovenka, ktorej sa to podarilo. Počas môjho štúdia v Bostone tam bol napríklad aj slovenský bubeník Mattia Muller, ktorý tiež študoval s plným štipendiom.

Jedným z našich dlhodobých cieľov v rámci partnerstva s Berklee je práve pomáhať mladým hudobníkom dostať sa na takú úroveň, aby mali reálnu šancu takéto štipendiá získať.

Je však potrebné si uvedomiť, že štipendium na školné ešte neznamená, že je celé štúdium finančne pokryté. Život v Bostone je veľmi drahý a študent môže potrebovať ďalších približne 2 000 až 3 000 dolárov mesačne na bývanie a životné náklady.

Keď som hľadala granty a nadácie, ktoré by mi pomohli financovať magisterské štúdium, v našom regióne som našla veľmi málo možností. Nakoniec som zorganizovala crowdfundingovú kampaň a veľkou pomocou bola aj podpora môjho manžela, ktorý počas môjho štúdia pracoval.

Na Berklee existujú aj možnosti študentskej práce, napríklad na školských recepciách či v rôznych oddeleniach. Niektoré pozície umožňujú študentom počas pokojnejších chvíľ aj pracovať na školských úlohách. Pre zahraničných študentov však platia určité obmedzenia týkajúce sa práce, takže sa na takýto príjem nedá automaticky spoliehať.

Je to určite finančne náročná cesta a človek musí byť veľmi vynaliezavý. Na druhej strane sa pri tom naučí množstvo praktických vecí, ktoré sa mu v profesionálnom hudobnom živote zídu. Veď prežiť ako umelec je často samo osebe dobrodružstvo. 

Čo ťa na Berklee najviac prekvapilo a v čom si cítila najväčší rozdiel oproti hudobnému vzdelávaniu, ktoré si poznala zo Slovenska a Európy?