Zisk BMW sa prepadol o 670 miliónov eur: Slovensko môže pocítiť problémy, ktoré zasiahli nemecké automobilky

Nemecká automobilka BMW zažila ťažký kvartál a jej výsledky vrhajú tieň na celý európsky automobilový priemysel. Firma v stredu 4. novembra 2026 oznámila prepad zisku a druhýkrát v tomto roku zhoršila výhľad ziskovosti. Ako upozornil český portál Patria, investori zároveň spracúvali výsledky amerických volieb do Kongresu, ktoré poslali dolár nižšie.

Pre Slovensko, ktorého ekonomika stojí a padá na výrobe áut, však majú čísla z Mníchova oveľa väčšiu výpovednú hodnotu ako dianie za oceánom.

BMW: Prepad zisku aj orezaný výhľad

Výsledky mníchovskej automobilky boli slabé naprieč celým výkazom. Podľa údajov, ktoré spracoval portál Investing.com, klesol prevádzkový zisk skupiny v treťom štvrťroku o 29,7 % na 1,59 miliardy eur. Zisk pred zdanením sa znížil o 10,6 % na 2,08 miliardy eur.

Automobilka zároveň už druhýkrát v tomto roku znížila očakávanú ziskovosť. Prevádzkovú maržu v segmente áut pre rok 2026 orezala na rozpätie od mínus 0,5 do plus 0,5 %, pričom pôvodne počítala s jedným až tromi percentami. Za celý rok firma očakáva, že zisk pred zdanením výrazne klesne z minuloročných 10,24 miliardy eur. Varovným signálom je aj voľný tok hotovosti v automobilovom segmente, ktorý sa v treťom kvartáli prepadol do mínusu 566 miliónov eur, hoci ešte pred rokom bol v pluse.

Čína a clá zrážajú nemecké automobilky

Za zhoršením výsledkov stoja predovšetkým dva faktory. Prvým je prepad na čínskom trhu, ktorý je pre nemecké automobilky kľúčový. Dodávky BMW v Číne sa prepadli o 24,8 % na 114-tisíc vozidiel, keďže celý tamojší trh sa po zrušení štátnych dotácií na elektromobily zmenšil takmer o štvrtinu. Celkové dodávky automobilky klesli o 6,3 % na 551-tisíc kusov, a to aj napriek tomu, že v Európe aj Spojených štátoch mierne rástli.

Druhým problémom sú clá. Dodatočné americké clá znížili automobilovú maržu v treťom kvartáli zhruba o 1,25 percentuálneho bodu. K tomu sa pridávajú náklady na reštrukturalizáciu, vyššie odpisy a nepriaznivé kurzové vplyvy. Výsledkom je, že kedysi vysoká prevádzková marža v segmente áut klesla na 3,4 % z minuloročných 5,2 %. Pre firmu, ktorá roky patrila medzi najziskovejšie automobilky sveta, ide o výrazné zhoršenie.

Problémy BMW navyše nie sú ojedinelé. Podobnými ťažkosťami prechádza väčšina nemeckých výrobcov, ktorí dlho stavali na silnom odbyte v Číne a na drahých luxusných modeloch.

Čínski výrobcovia elektromobilov medzitým dobehli technologický náskok Európy a doma aj v zahraničí ponúkajú autá za nižšie ceny. Pre tradičné značky to znamená, že musia zároveň investovať do elektromobility, znižovať náklady a brániť si podiel na trhu, čo je kombinácia, ktorá tlačí zisky nadol.

BMW u nás nevyrába, Volkswagen áno

BMW na Slovensku žiadny závod nemá. Jeho výsledky sú však spoľahlivým barometrom celého nemeckého a európskeho automobilového priemyslu. A práve od neho je naša ekonomika závislá ako málokto iný.

Najväčším hráčom je u nás Volkswagen, ktorý zápasí s úplne rovnakými tlakmi ako BMW, teda s prepadom v Číne, drahým prechodom na elektromobilitu a rastúcimi nákladmi.

A kým BMW zisk aspoň udržalo v pluse, Volkswagen Group v treťom kvartáli vykázal prevádzkovú stratu 5,86 miliardy eur, najhlbšiu od škandálu Dieselgate. Zrazil ju odpis hodnoty podielu v Porsche za 6,4 miliardy eur a prepad dodávok v Číne o 38,5 percenta.

Rozmery bratislavského závodu Volkswagen Slovakia pritom ukazujú, o aké čísla ide. Podľa údajov agentúry TASR dosiahla firma v roku 2025 obrat 12 miliárd eur a zisk pred zdanením 330 miliónov eur. Vyrobila 336-tisíc vozidiel a s 11-tisíc zamestnancami je najväčším súkromným zamestnávateľom na Slovensku.

Priemerná hrubá mesačná mzda tu bez manažmentu dosahuje 3 123 eur, teda výrazne nad slovenským priemerom. Keď sa teda celej skupine Volkswagen nedarí pre tie isté problémy ako BMW, dôsledky pocíti priamo aj Bratislava.

Prečo je slovenská ekonomika taká zraniteľná

Závislosť Slovenska od áut je extrémna. Podľa Zväzu automobilového priemyslu SR sa u nás v roku 2025 vyrobilo približne 1,07 milióna vozidiel a na tisíc obyvateľov pripadá 196 vyrobených áut, čím sa radíme na svetový vrchol. O tom, že sme svetovým lídrom vo výrobe áut na obyvateľa, sme písali už skôr.

Automobilový priemysel pritom tvorí zhruba 52 % celej priemyselnej výroby a podieľa sa na 42,6 % slovenského exportu. Priamo či nepriamo dáva prácu vyše 256-tisíc ľuďom. Táto závislosť je obrovskou silou v dobrých časoch, no v tých zlých sa mení na slabinu. Oslabený odbyt automobiliek v Číne či v zámorí sa totiž cez objednávky prenáša priamo k slovenským závodom a desiatkam domácich dodávateľov.

Byť montážnou dielňou už nestačí

Ekonómovia pritom roky upozorňujú, že samotný model, na ktorom Slovensko stojí, sa vyčerpáva. Krajina dlho ťažila z toho, že do nej prúdili zahraničné investície za lacnou, no zručnou pracovnou silou.

Tento náskok sa však vytráca. Už Národná rada pre produktivitu SR vo svojej správe konštatovala, že „naša ekonomika je z globálneho hľadiska stále do značnej miery montážnou dielňou medzinárodných spoločností“ s nízkou domácou pridanou hodnotou, a varovala pred rizikom pasce stredného príjmu. Riešením je podľa nej „zvýšiť orientáciu na procesy s väčšou pridanou hodnotou“.

Problémom je, že výhoda lacnej práce sa medzitým stratila. Ako upozornil analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák pri odchode Samsungu zo Slovenska, krajina „sa stáva pre niektoré typy produkcie príliš drahou destináciou“.

Dokladajú to aj tvrdé čísla. Odvody zamestnávateľov nad rámec miezd patria podľa dát Eurostatu za rok 2024 k tretím najvyšším v Európskej únii, daň z príjmu veľkých firiem dosahuje 24 %, čo je najviac v regióne, a v rebríčku konkurencieschopnosti IMD za rok 2025 skončilo Slovensko na 63. mieste zo 69 krajín, najhoršie spomedzi susedov.

Odvetvie čaká náročné obdobie

Varovné signály prichádzajú aj priamo z brandže. Prezident ZAP Alexander Matušek upozorňuje, že investície smerujú do iných častí Európy a Slovensko v posledných rokoch pri viacerých projektoch obišli. Výstižné je, že štyri tunajšie automobilky dnes vyrábajú zhruba toľko, čo kedysi tri, a na tom pravdepodobne nič nezmení ani pripravovaný piaty závod Volva. 

Kombinácia slabšieho globálneho dopytu, prechodu na elektromobilitu, rastúcich nákladov a vysokého zdanenia práce vytvára prostredie, v ktorom sa darí čoraz ťažšie. Výsledky BMW sú tak ďalším kamienkom do mozaiky, ktorá naznačuje, že zlaté časy európskych automobiliek sa skončili.

Odkaz odborníkov je jasný. Ak sa Slovensko nechce spoliehať len na to, že tu veľké koncerny budú lacno montovať autá, musí postupne prejsť k výrobe s vyššou pridanou hodnotou, vlastnému výskumu a lepšiemu podnikateľskému prostrediu. Čísla BMW aj Volkswagenu sú pripomenutím, že času na túto zmenu nemusí byť veľa.