Strelec na streche aj vymyslený brat útočníka: 5 najväčších bludov o útoku v Krakove, ktoré zaplavili siete
Tragédiu v Poľsku zneužili tisíce falošných účtov. Do šírenia fám sa zapojili aj ruské zdroje. Odhaľ klamstvá, ktoré ovládli internet.
Poľsko po teroristickom útoku v Krakove, kde útočník v sobotu zabil šesť ľudí a ďalších 15 zranil, zaliala obrovská vlna dezinformácií, uviedol na sieti X podpredseda poľskej vlády, minister digitalizácie Krzysztof Gawkowski. Nejde podľa neho o náhodu, ale o pokus rozoštvať Poliakov v situácii, keď je spoločnosť zvlášť náchylná podľahnúť strachu a emóciám. Vyzval preto svojich krajanov, aby nezdieľali informácie, ktorých zdroj nemožno overiť, riadili sa pokynmi štátnych zložiek a inštitúcií a nedovolili, aby emócie nahradili fakty.
Rozsah dezinformačnej kampane
„Rozsah tohto javu je značný: digitálnym platformám sme nahlásili viac ako 2 000 účtov, ktoré šírili nepravdivé naratívy. Patria medzi ne aj automatizované internetové boty, ktoré publikujú obsah v niekoľkých jazykoch. Identifikované boli aj desiatky účtov, ktoré využívajú ruštinu alebo obsahujú odkazy na Rusko,“ napísal vicepremiér, podľa ktorého tieto signály vyžadujú zvláštnu pozornosť, hoci samy o sebe ešte neukazujú na pôvod či miesto koordinácie celej operácie.
„Najrozšírenejšie falošné naratívy dosiahli za posledných 24 hodín celkom viac ako 250 miliónov zobrazení. Tieto nepravdivé správy sú systematicky potláčané, avšak ich účel je jasný: majú vyvolať strach, rozdúchať nenávisť, poštvať Poliakov proti sebe a podkopať dôveru vo štát a jeho inštitúcie. Zneužívajú tragédiu a ľudské emócie na presadzovanie dezinformačných cieľov,“ zdôraznil.
Počiatočné vlny lživých správ postupne slabnú, objavujú sa však nové, a preto vicepremiér rozhodol o pokračovaní „krízového režimu monitorovania a reakcie“.
Šírené falošné naratívy
Poľská tlačová agentúra PAP poukázala na päť hlavných falošných verzií udalostí, šírených po internete. Jedna z prvých tvrdila, že sa na mieste činu nenachádzala polícia, alebo dorazila neskoro.
Prekvapivo šéfredaktor opozičnej televízie Republika Tomasz Sakiewicz tvrdil, že na mieste činu v Krakove nie je polícia, pretože „pravdepodobne všetky zálohy boli odoslané do Varšavy“. V skutočnosti jeden z policajtov stál v tej chvíli za Sakiewiczom – bol v civile, v čiernej bunde, ale na ľavom rukáve mal policajný znak. Tvrdenie o neskorej reakcii tiež dementovala poľská polícia: „Prvá hliadka zasiahla už 23 sekúnd po oznámení (o streľbe)“.
Prvé výstrely podľa ministra vnútra Marcina Kierwińského vypálili policajti na útočníka už tri minúty po oznámení streľby.
Na internete sa objavilo tiež množstvo obrázkov upravených umelou inteligenciou. Autori dezinformácií napríklad na bundu útočníka pridávali symbol protifašistického hnutia, ktorý tam v skutočnosti nemal.
Bezmála dva milióny zhliadnutí zaznamenala falošná správa s údajným útočníkovým bratom. Muž, vydávajúci sa za súrodenca atentátnika, potom tvrdil, že išlo o „provokáciu zahraničných blogerov, ktorí sa snažili získať si popularitu“, ale že osobne odsudzuje terorizmus.
Pár hodín po útoku sa objavila tiež falošná správa, že na streche kostola Nanebovzatia Panny Márie, blízko miesta činu, je druhý útočník. Správa zaznamenala milión zobrazení. Rozruch ale najskôr vyvolal kňaz na terase, žiadny ďalší útočník neexistoval.
Falošné informácie, že útočník je poľský vojak, poprel vicepremiér a minister obrany Wladysław Kosiniak-Kamysz. Expert Michal Marek upozornil, že tieto informácie sa šírili tiež v ruskom a bieloruskom informačnom priestore. Rusi sa tak pravdepodobne snažili zhoršiť povesť poľskej armády, usúdil.